Festival založil violončelista Jozef Lupták s cieľom muzicírovania v rôznych variabilných zoskupeniach a vytvorenia priestoru komornej hudbe. Z podujatia sa stalo vynikajúce a publikom všetkých generácií, ale hlavne mladými návštevníkmi vyhľadávané medzinárodné podujatie. Jeho krstným otcom je britský violončelista, učiteľ a priateľ Jozef Luptáka a Slovenska, Robert Cohen.
Konvergencie mi vždy evokujú diela jedného z našich vynikajúcich skladateľov Romana Bergera, ale aj album skupiny Collegium musicum Mariána Vargu, s ktorým Jozef Lupták neskôr rád spolupracoval. Majú mimoriadne zaujímavú dramaturgiu, poprední umelci zo Slovenska a zo zahraničia hrajú klasickú, ale aj súčasnú komornú hudbu, ktorej, ako sa ukazuje, nie je nikdy dosť. Zimná časť Konvergencií sa konala po štvrtýkrát, je venovaná hudbe jednej skladateľskej osobnosti – v predošlých troch ročníkoch to boli Dmitrij Šostakovič (2016), Béla Bartók (2017) a Ludwig van Beethoven (2018), tento rok sa organizátori zamerali na tvorbu Igora Stravinského (podobne ako v Berlíne, kde budú jeho diela znieť v Konzerthause od 8. do 13. 3. pod názvom Absolut Strawinsky!).
Zo série podujatí v čase od 7. do 17. 2., zahrňujúcich okrem koncertov aj film, diskusiu a čítanie z diela Stravinského, som si vybrala dve – koncert pod názvom jedného z najznámejších diel hudby 20. storočia „Svätenie jari“ (13. 2.) a hudobno-tanečno-divadelnú produkciu „Príbeh vojaka“ (16. 2.). Reminiscencie zďaleka nie náhodné - tieto diela a ich interpreti boli piliermi hudobných produkcií počas môjho pôsobenia v Paríži, Viedni a Berlíne. Koncert 13. 2. bol rozdelený na dve časti – v prvej uviedli kľúčoví interpreti Konvergencií klaviristka Nora Skuta a violončelista Jozef Lupták Chanson russe a huslista Milan Paľa s manželkou Katarínou oživili diela Talianska suita, Divertimento, obe v arr. Dushkina, a Danse russe. Aj Milan Paľa prišiel podporiť slovenskú diplomaciu na vernisáž výstavy o modernej architektúre Slovenska do prestížneho Múzea architektúry v Berlíne (budovu po jej zbombardovaní v 2. svetovej vojny naplánoval slávny architekt Berlínskej filharmónie Hans Scharoun). Paľa tam doslova fascinoval burleskou zostavenou zo sólových husľových diel slovenských skladateľov. Aj preto to spomínam, že umelec je mimoriadnym zjavom na našej scéne, vysiela silné duchovné posolstvo a vyčarúva zvuky v enormnej dynamickej škále. Katarína Paľová zvládla náročné party skladieb so cťou, vo dvojici s manželom pôsobí upokojujúco.
Druhá polovica patrila popredným klaviristom, manželom Nore a Mikimu Skutovcom a unikátnej skladbe Svätenie jari. Ide o obrazy pohanského života Ruska, v ktorých je hlavnou témou obeta mladého dievčaťa bohu jari a jeho tanec pred smrťou. Presne s týmto búrlivým dielom uviedli Skutovci slovenské predsedníctvo v Rade EÚ na Berlínskej radnici v júli 2016. Hudbu si pre svoj Ruský balet v Paríži objednal jeho riaditeľ Sergej Ďagilev, choreografiu vytvoril Vaclav Nižinskij, premiéra sa konala v máji v roku 1913. Najväčší škandál v dejinách hudby bol na svete. Publikum hvízdalo, bučalo, nesúhlasilo.
Menej sa vie, že originálnou je verzia pre dva klavíry. Dnes dielo žije a stalo sa vyhľadávaným repertoárovým číslom koncertných pódií a baletných spoločností. Je považované za prelomové v celých dejinách, zrovnoprávňuje rytmus ako stavebnú zložku. Pre klaviristov je veľkou umeleckou skúškou, v podaní Skutovcov je skutočným vývozným artiklom. Nielenže sú výborne zohratí, oni žijú hudbou a dýchajú spoločne. Expresívna, polyrytmická a polytonálna hudba, akási príprava na bohatosť inštrumentácie – všetky nástroje, ktoré potom skladateľ použil do orchestrálnej verzie, sú prítomné aj v klavírnej verzii. Zahrať to tak, aby dve koncertné krídla anticipovali orchestrálny zvuk, je výzvou. Skutovci však potvrdili svoje veľké majstrovstvo a predviedli dokonalý koncert. V Bratislave a predtým v Berlíne to bola veľmi silná výpoveď, opojná hudba, predznamenávajúca celé 20. storočie. Umelci hrali na klavíroch zn. Steinway (Nora Skuta prieraznejší zvuk, svietivý, pekná previerka nového nástroja!) a Fazioli (Miki Skuta, farebnejší zvuk), oba vhodne sa doplňujúce. Unikátna dvojica veľmi kvalitných a skúsených umelcov – to je aj so Stravinským naozaj exportný artikel (v Berlíne hrali aj Benešovo Intermezzo pre dva klavíry, ktoré im autor napísal).
Mimoriadnym činom bolo aj opätovné uvedenie kompozície Príbeh vojaka Igora Stravinského a švajčiarskeho spisovateľa Charlesa F. Ramuza. Na festivale Konvergencie odznelo dielo po druhýkrát (po sérii v Bratislave, Košiciach a Pohode v roku 2011), na tohtoročnom festivale im patrili dva večery. Takýto dramaturgický luxus si Jozef Lupták môže dovoliť, lebo má vynikajúcu PR a medializáciu, má aj svoje publikum, ktoré kultivuje a vychováva k zvedavosti. Na úvod večera zazneli Tri skladby pre sólový klarinet v podaní Branislava Dugoviča, ktoré anticipovali hudobný materiál Príbehu vojaka. V úlohe Vojaka, Diabla a Rozprávača vystúpil skvelý činoherec Robert Roth, jeho prednes má medzinárodnú úroveň a hoci aj v slovenčine, viem si ho predstaviť aj na zahraničnom pódiu - jeho dikcia je ako hudba. V Bratislave bola Koncertná sieň Slovenského rozhlasu úplne plná a publikum hlboko sústredené.
Príbeh vojaka skomponoval skladateľ na sklonku vojny v roku 1918. Je dojemnou výpoveďou vojaka, ktorý si s diablom vymení husle za šťastie. Je to o láske, peniazoch, vykúpení. Prekladateľmi diela do slovenčiny boli Elena Flašková a Ján Štrasser, réžiu vytvoril Silvester Lavrík, scénu Katarína Lupták. Je to sugestívne divadlo. Umelci využili celú scénu, hoci práve jej veľkosť neumožnila sústredenie sa do jedného bodu – na ľavej strane sa odohrávala veľavravná tieňohra, pred ňou sme sledovali hudobníkov, príbeh lásky sa odohrával vpravo. Zaskveli sa v nich sólisti Ivica Franeková a maďarský hosť Krisztián Gergye. Brilantné sóla hrali Igor Karško (husle), Juraj Griglák (kontrabas), Ronald Šebesta (klarinet), Peter Kajan (fagot), ďalší maďarský hosť Zoltán Molnár (trúbka), Branislav Belorid (trombón) a Peter Kosorín (bicie).
Moderný tanec sme zažili na scéne Slovenského rozhlasu už niekoľkokrát – Koncertné štúdio Slovenského rozhlasu je vzácnym priestorom, ktorý umožňuje prezentácie hudobno-tanečno-divadelných kreácií tohto typu.
