Symfonický orchester Slovenského rozhlasu jubiluje. V budúcom roku oslávi 90 rokov svojej existencie, počas ktorej sa podpísal pod tisícky nahrávok a v mnohých historických obdobiach bol jediným nositeľom profesionálneho hudobného umenia.
Nie každý vie, aký veľký rozdiel je medzi živým koncertným telesom a orchestrom, povereným predovšetkým nahrávkami v štúdiu. SOSR je popri svojej rozhlasovej nahrávacej aktivite trvale prítomný aj na koncertnom pódiu, predovšetkým vo svojej vlastnej sále - koncertnom štúdiu, ale aj na celom Slovensku a v zahraničí. Dramaturgia sezóny 2018/2019 je sľubná a s napätím sledujem, čo prinesie jeho nový šéfdirigent, klavirista a dirigent Peter Valentovič, známy aj ako trvalý umelecký partner Edity Gruberovej.
Ruský dirigent Daniel Raiskin už stál na pódiu v Bratislave, a to v Slovenskej filharmónii a s jej orchestrom absolvoval aj koncertné turné po Japonsku. Symfonický orchester Slovenského rozhlasu ho pozval dirigovať tretí abonentný koncert. Dobrý a pravdepodobne príjemný partner, ako bolo možné vidieť na usmievajúcich sa hráčoch, kompetentný, v sólovom koncerte hľadajúci dokonalý súzvuk so sólistom a v orchestrálnych dielach predostierajúci jasnú koncepciu.
V tradičnej dramaturgickej zostave predohra – koncert - symfónia bol autorom prvého ponúknutého diela Poliak Henryk Górecki, pôvodne avantgardista, neskôr predstaviteľ postmoderny, ktorej stelesnením bola jeho 3. symfónia, obľúbená ako príklad návratu k harmónii v obodbí postmoderny. Na rozhlasovom koncerte zazneli podobné ľúbivé kompozície Tri skladby v starom štýle. Ako úvod k Chopinovi prijateľná voľba.
Jadrom programu bol Koncert pre klavír a orchester f mol, op. 21 z pera 19-ročného poľského tvorcu, romantického génia Fryderyka Chopina. Po otcovi Francúz, po matke Poliak, zanechal Chopin tvorbu, ktorá je zakotvená v slovanstve a v tradícii západnej Európy. Sú to neprekonateľné klavírne veľdiela, rozsahom často drobné perličky, ktoré sú v repertoári všetkých klaviristov sveta. To, čo je na Chopinovi obdivuhodné, sú tisíce nápadov, krásnych melódí a dokonalých spracovaní. Iný romantik, Ferenc Liszt, nikdy nešetril chválou jeho diela a skladateľských zručností. Z dvoch klavírnych koncertov si Poliak Lukasz Krupiński, vybral druhý koncert, pôvodne napísaný ako prvý (oba koncerty vznikli v tesnej časovej blízkosti a sú si aj poetikou podobné). Pod rukami citlivého a na výraz sústredeného klaviristu, ktorého skvelá technika priam predurčuje na interpretáciu diel Fryderyka Chopina, sa vynárala riava perleťových pasáži, nešlo však o samoúčelnú virtuozitu. Jeho Chopin bol tanečný a aj poetický, tak, ako si to jednotlivé časti vyžadovali. A tak malo koncertné krídlo vodiča, ktorý citlivo zabehával čerstvučký motor z Hamburgu. 25-ročný klavirista Łukasz Krupiňski je laureátom medzinárodných súťaží v San Marine, Bolzane, Aachene a na najvýznamnejšej chopinovskej súťaži sveta, Medzinárodnej súťaži Fryderyka Chopina vo Varšave, skončil na dôstojnom 2. mieste (v roku 2015). Pochvalné slovo si zaslúži aj podpora dirigenta, ktorý využil všetky orchestrálne vstupy a sprievod na dokreslenie hudobného oblúka diela a hráči sa mu vynikajúco poddávali.
Profesionálne vedenie orchestra som ocenila aj v nie často hrávanej Symfónii č. 2 c mol, op. 17, tzv. „Maloruskej“, Petra ľjiča Čajkovského. Svetový Rus zanechal spolu 6 symfónií, hrávajú sa hlavne 4., 5. a 6. symfónia. 2. symfónia vznikla na Ukrajine v obci Kamenka, kde žila skladateľova sestra a kde sa autor zoznámil s peknými ukrajinskými pesňami, ktoré v diele cituje. Jeho cieľom bolo hlavne vyskúšať si tvorbu 4. časťovej symfónie a že sa mu to podarilo lepšie ako v predošlom diele, o tom svedčí obdiv ďalších ruských skladateľov (nie však západne orientovanej tzv. Mocnej hŕstky).
Koncert vysielal Slovenský rozhlas priamym prenosom, poslucháči mali bonus v podobe rozhovorov s dirigentom a klaviristom a návštevníci koncertu nenahraditeľný zážitok zo živej hudby a v prestávke z prehliadky výstav vo foyer. Na margo konštelácie priestoru foyer Slovenského rozhlasu iba toľko, že niekedy je menej viac – spojenie tematicky i žánrovo a výtvarne rôznych a na rôznych úrovniach koncipovaných výstav, ani ich výtvarnú inštaláciu, nepovažujem za šťastné. Dokonca chýbali na podstavcoch sochy (asi z bezpečnostných dôvodov). Vyzdvihujem však prístupné ceny lístkov a takmer stopercentnú vyťaženosť sály.
