V spolupráci s Université Paris I Panthéon-Sorbonne zorganizovalo Veľvyslanectvo SR v Paríži v rámci Roka Milana Rastislava Štefánika cyklus prednášok, prezentujúcich históriu a súčasnosť vybraných vedných disciplín –– o.i. história, literatúra, umelecký preklad, filozofia, kulturológia, výtvarné umenie.
Po dvoch rokoch pandémie veľvyslanectvo cyklus reštartuje a pripravilo konferenciu o hudbe. Uskutočnila sa 6. júla 2022 v jeho priestoroch na rue du Ranelagh v 16. parížskom obvode. Mala som tú česť hovoriť o storočnej jubilantke, vednom odbore muzikológia, ktorý vznikol už dva roky po založení Univerzity Komenského v Bratislave v r. 1921. Aj pre mňa osobne a zdá sa, že aj pre početné publikum, bola zážitkom diskusia, ktorú so mnou viedol veľký znalec Slovenska Etienne Boisserie, historik, profesor Národného inštitútu orientálnych jazykov INALCO v Paríži o súvislostiach vývinu hudby a umení v kontexte s inými umeleckými žánrami a dejín Československa, Rakúsko-Uhorska a Európy.
Postupne sme sa prehupli do súčasnosti a ako príklad aktuálnej slovenskej tvorby zaznela ukážka súčasnej hudby – skladateľ Matúš Wiedermann skomponoval pre túto príležitosť dielo Tembra Infantasia pre violončelo sólo, mysliac na v Paríži žijúceho koncertného umelca Ladislava Szathmaryho, pre ktorého som dielo objednala. Tvorba i interpretácia bola darom pre Francúzov.
Dielo je intímnou výpoveďou mladého intelektuála, pozýva k meditácii a každý z nás, kto sa zamyslí nad dnešnými dejinnými výzvami pochopí, v čom ten obsah spočíva. A predpokladám, že tak, ako to v umení má byť, nájde tam to svoje. Matúš Wiedermann zaujal opakovane svojimi nekonvenčnými kreáciami (dobrým príkladom je Bauhausfest v nemeckom Dessau, kde sa v roku 2015 zišlo až 4000 návštevníkov, ale aj nedávna kreácia v partnerstve s Mariánom Zavarským v bratislavskom A4 YMCA).
Že mi mimoriadne na objednávke záležalo, vysvetľuje aj skutočnosť, že Wiedermann je vnukom profesora Jozefa Kresánka, zakladateľa modernej muzikológie a tvorcu zásadných muzikologických spisieb. Ten symbolický kontext bol taký malý zázrak. Veď, spoločnosť sa bežne nezamýšľa nad odborom muzikológia a jeho dejinami a tvorcami. A nad kontinuitou? V tomto prípade tu je istá, hoci je to v oblasti hudby v širokom zmysle slova.
Prednáška (konala sa aj vďaka Fondu na podporu umenia), následná diskusia, ktorá sa dotkla najmä prelínania vedných odborov a umenia s dejinnými udalosťami v našom stredoeurópskom priestore i nové dielo sa stretli s úprimným uznaním prítomných hostí z kruhov diplomatov, umelcov, pedagógov, historikov, predstaviteľov obce krajanov a francúzsko-slovenských asociácií podporovateľov Slovenska a aj mojich dlhoročných francúzskych a medzinárodných partnerov.
Hovoriť s renomovaným historikom o charaktere muzikológie ako filozoficko-historickej, medziodborovej disciplíny, ktorú nemožno oddeliť od histórie, ani filozofie a o prelínaní v oblasti tvorby v období totalít, kedy to bolo kľúčové (napr. v 60. rokoch), o dejinných udalostiach a kontaktoch v predošlých storočiach, bolo výzvou a zároveň zážitkom. Poukázala som na osudy najväčších osobností muzikológie a prelínanie rôznych vedných odborov - Jozefa Kresánka, akustika Miroslava Filipa, etnomuzikológa Oskara Elscheka a hovorila som o hudobnej histórii.
V druhej časti sa konal koncert vynikajúcich mladých umelcov, ocenených počas štúdia na VŠMU, sopranistky Veroniky Bilovej, v súčasnosti už členky Operného štúdia SND a kritikou mimoriadne vysoko hodnotenou Luciou v diele Mira Bázlika (https://blog.sme.sk/vierapolakovicova/kultura/skvely-dramaturgicky-cin-opera-peter-a-lucia-mira-bazlika-po-55-rokoch-v-studiu-snd) a klaviristu Ladislava Palkoviča, čerstvého absolventa magisterského štúdia na VŠMU a tohtoročného laureáta rektorskej ceny. Koncert iniciovala a podporila Asociácia Francúzsko-slovenského priateľstva na čele s prezidentkou Editou Manak. Umelci prezentovali diela pre soprán a klavír Mikuláša Schneidera-Trnavského z cyklu Drobné kvety - Ďaleko, široko, Nesedaj sláviček, Vtedy sa mi prisnijú, Keď sa drobné piesenky a z cyklu Slzy a úsmevy - Chryzantémy a Ej točí sa mi točí, Sonátu a mol pre klavír D. 784 Franza Schuberta, Uspávanku Katreny z Opery Krútňava Eugena Suchoňa, Etude c mol, op. 125 č. 2 Johanna Nepomuka Hummela a na záver áriu Rusalky Měsíčku na nebi hlubokém z 1.dejstva opery Rusalka Antonína Dvořáka. Zneli teda árie a krásne piesne Schneidera-Trnavského a sólové diela pre klavír.
Prednáškou, diskusiou, novým dielom a koncertom sa podarilo vytvoriť prierez aktuálnym dianím v oblasti hudby a umení a dostať sa do kontextu francúzskeho a európskeho diania.
Paríž mi poskytol veľa príležitostí zažiť výtvarnú a architektonickú, ale aj hudobno-divadelnú krásu – v Musée d’Orsay to boli výstavy Gaudí a Maillol, v zaujímavej novej sále pre súčasné umenie, v pôvodnej Bourse de commerce, som videla zbierku súčasného umenia Pinault a v Atelier des Lumières videoinštaláciu Cezanne/Kandinsky. Veľkým zážitkom boli dve predstavenia v Parížskej opere – v historickej Garnier to bola baroková opera Platée od Jeana Philippa Rameaua a v Opere Bastille to bol Faust Charlesa Gounoda. Pozývam Vás prečítať si moju recenziu v digitálnom časopise Opera Slovakia.
Moju prednášku a cestu do Paríža z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
