Sieťovanie je jedna z najstarších textilných techník. Viazaním z jednej nite vzniká sieť. Na Slovensku je táto technika a výrobky z nej známe aj pod názvami necovanie (z nem. das Netz), filet (z franc. le filet), reca, raca (z tal. rete). Dnes bude skôr hladať cez Google a v angličtine a tam to skôr nájdeme pod výrazmi netting, fish net, knotting.
Sieťovanie pôvodne slúžilo k výrobe rybárskych a loveckých sietí a až neskôr začalo slúžiť k dekoratívnym účelom. Už v starom Egypte, Grécku a Ríme slúžili sieťky s perlami k ozdobe vlasov. Takúto sieťku nosila aj poetka Sapfó v 5. stor. pr.n.l. . Aj na území dnešného Dánska archeológovia našli sieťované riedke závoje. Doklady o využívaní techniky sieťovania na území Československa neboli textílie, ale náradie k výrobe. Našli sa štyri železné a jedna kostená sieťovacia ihla z obdobia Veľkomoravskej ríše.
V 15. storočí sa sieťovanie rozšírilo vo vyšších vrstvách v celej Európe. Hlavne v Taliansku sa používali hodvábne výšivky na sieti aj ozdobné sieťky do vlasov. Odtiaľ sa táto technika rozšírila do Španielska, Francúzska a aj severnej Európy. Najväčší rozmach sieťovanie zažilo v 16. a 17. storočí. Výšivkou v sieti sa zdobili obrusy, robili sa čipky, závoje, vložky do záster, košieľ. Taktiež cirkev využívala na svojich textíliách sieťovanú čipku (antipediá, prestieradlá na oltár, prikrývky na kalich, liturgických odevoch).
Z južnej Európy sa vzorkovníky s renesančnými motívmi dostali až na naše územie. Viazaniu sa venovali šľachtičné a ich pomocníčky, ale taktiež existovali špecializované dielne na siete na predaj. S polovicou 17. stor. nastáva ústup výšivky v sieti, ktorú nahrádza výšivka na vyťahovanej sieti (hardinger). Sieťovanie prešlo postupne do nižších vrstiev. Dedinské ženy sa sieťovanie naučili na panských dvoroch a časom si vzory upravili pre svoje potreby. V 18. a 19. stor. sa sieťované výrobkych do dedinského prostredia dostávali aj s podomovými obchodníkmi.
Sieťovanie vydržalo v dedinskom prostredí až do polovice 20. Stor. , kde ho vytlačil tyl a háčkovanie.
