reklama

Za plotom

Keď sme sa presťahovali na dedinu, myslela som si, že náš pes tu bude mať raj. Asi to bol spomienkový optimizmus, detské spomienky na časy, kedy sme sa na ulici hrávali celé dni a len občas sme uhli na kraj pred prechádzajúcim autom. Dnes je situácia úplne iná a okrem toho, že cestu lemujú odstavené autá domácich, sa po nej neustále preháňajú desiatky ďalších. O hraní sa na ulici môžu deti len snívať a na bicykli radšej idú po chodníku. No náš Kori to tiež nemá ľaké, pretože skoro spoza každého plota na neho zúrivo breše nejaký štvornohý havkáč.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Spočiatku sa aj bál a niektoré večerné prechádzky sme absolvovali so stiahnutým chvostom alebo s nervóznym odskakovaním od plotov. Najlepšie sú neprehľadné ploty, spoza ktorých sa ozve buchot, ako domáci pes skočí na drevené debnenie a vybafne tak, že aj mne zostane na chvíľu srdce stáť. Postupne si zvykol a neraz zúrivo hrabe na mieste( v bezpečnej vzdialenosti od domáceho havkáča) aby ukázal, že tu je pánom on, pretože prišiel na to, že tí "spoza plota" síce brešú, ale nehryzú...

Svet "za plotom" je ale pre neho veľkou záhadou. Neraz sa postaví na zadné labky a snaží sa aspoň čuchom zistiť, ako ďaleko je najbližší pes. Veľmi zriedka sa nájde taký, ktorý príde k bráničke pomaly a vzájomne sa oňuchajú. Ale určite túži dostať sa do tých priestorov za plotom, aby si rozšíril svoje teritórium. Ak nájde bráničku otvorenú, hneď to berie ako pozvanie a aspoň malý kúsok za ňou si označkuje a znovu víťazne pohrabáva na novozískanom území.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Premýšľala som, ako vlastne vníma on a iní psi túto situáciu. Kto sa vlastne cíti byť "za plotom", odstavený od možnosti dostať sa na nové územie? Cítia uväznení oni, pretože sa v živote nedostali na prechádzku na ulicu ani na iné miesto? Zúrivo brešú, pretože mu závidia jeho voľnosť? Alebo je to náš Kori, ktorý má pocit že za plotom sú úžasné územia, plné lákadiel, na ktoré sa nemôže ani za svet dostať?

A koľkokrát sme my ľudia v podobnej situácii? Kráčame po mieste lemovanom plotmi a máme pocit, že sme uväznení a okolo nás je len kopa hluku a strachu, ktorý nám neumožňuje dýchať. Cítime sa byť väzňami a nevidíme koniec nášmu trápeniu. A pritom stačí iba ísť dostatočne dlho dopredu, aby sme sa dostali na miesto, kde sa ploty zázračne rozostúpia a my uvidíe polia a lúky a pochopíme, že sme i tak boli celý ten čas slobodní...

Viera Šimkovičová

Viera Šimkovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  62
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Veľkosť človeka sa nemeria iba výšinami, na ktorých spočinulajeho noha, ale aj temnými roklinami a prepadliskami, ktoré dokázal zdolať pri ceste do výšin... Zoznam autorových rubrík:  Postrehy a komentáreŽivotné cestyPríbehyPsychológia a spiritualitaRozprávkovoSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu