Metódu tzv. uľahčovanej komunikácie vyučuje na Slovensku pani magistra Catherine Božoňová. Pôvodom je z Francúzska, avšak vydala sa do Českej republiky a tam začala vyučovať túto metódu, v ktorej sa vo Francúzsku školila. Na prvý problém ale narazíte, akonáhle by ste sa chceli dozvedieť o tejto panej viac. Na internete nie je uvedená žiadna referencia, životopis alebo článok, ktorý by niečo hovoril o jej praxi či vzdelaní. Živnostenský list, vydaný českými úradmi na toto meno hovorí o tom, že pani magistra je tlmočníčka a prekladateľka. Ostatné linky odkazujú na niektorý z asi 12tich seminárov, ktoré už zrealizovala pre rôzne subjekty v ČR a u nás.
Metóda facilitovanej komunikácie (faiclitated communication), bola vyvinutá v Austrálii v roku 1977 pani Rosemary Crowleyovou. Je to jedna z foriem AAK (Augmentatívnej a alternatívnej komunikácie), ktorá umožňuje ľuďom s postihnutím komunikovať prostredníctvom piktogramov, obrázkov a obrázkových slovníkov, prípadne softwérových pomôcok. Metódu AAK vyvinul profesor Stephen Von Tetzchner a je rozšírená po celom svete. Pani Crowleyová pridala ku klasickým formám AAK, pri ktorých je potrebné dosiahnuť, aby klient sám vybral obrázok alebo prvok, vystihujúci jeho prianie alebo činnosť – možnosť asistencie. Zamerala sa najmä na ľudí, ktorí majú motorické problémy- nevedia teda presne ukázať pri ochrnutí končatín alebo ťažkosťami so zameraním pohybu na cieľ- ktorá kartička je tá „ich“. Asistencia spočíva v tom, že facilitátor nechá klienta položiť ruku na tú svoju a potom citlivým vnímaním jeho svalového napätia vedie jeho ruku k tomu obrázku, pri ktorom je odpoveď najvýraznejšia - a ten potom považuje za vybratý daným klientom.
Je zrejmé že oba tieto spôsoby vyžadujú aktívnu účasť a istú úroveň mentálnych schopností klienta. Zážitok z úspechu v komunikácii je podstatným prvkom celého procesu - ak dieťa je od malička neverbálne ( teda nehovoriace) nepoužíva komunikáciu na to, na čo bežní ľudia, pretože nezažilo, ako funguje. Pokiaľ sa podarí facilitátorovi preklenúť tento psychologický blok, neverbálni klienti môžu naozaj komunikovať s okolím na úrovni toho, čo chcú robiť, čo zažili alebo kam sa chcú vybrať na výlet. http://www.pistalka.sk/CategoryDisplay:27
V roku 1993 priniesla metódu facilitovanej komunikácie do Francúzska logopédka Anne - Marie Vexiau, a tam metóda nabrala úplne nový smer – ako sa píše na stránke o UK. „A-M Vexiau ji začala používat pro pacienty s daleko vážnějšími poruchami, až si uvědomila, že metoda „funguje“ opravdu u kohokoliv, i u nejvážněji postižených pacientů. Když je podpora usnadňovatele větší, pacient nevyjadřuje jen cílené a vědomé myšlenky. UK dává totiž přístup k nevědomí. Tak se může používat i u lidí, kteří normálně mluví, ale mají jiné problémy, třeba psychosomatické nebo psychické (enurézie, anorexie, bulimie, deprese…).
Z metódy, ktorá vedie klienta s postihnutím, aby sa mohol vyjadrovať na úrovni možností, ktoré má k dispozícii, sa tak stala „psychofania“, metóda "odhaľovania duše", ktorá sľubuje, že umožní postihnutému človeku komunikovať a vyjadrovať také zložité myšlienky, aké by mohol vyjadrovať, keby nemal žiadne obmedzenia, spôsobené jeho postihnutím.
Práve facilitovaná komunikácia v spojení s psychofaniou sa vyučuje v Českej republike a na Slovensku pod vedením pani Catheriny. Autorka používa vlastný termín uľahčovaná komunikácia. Uľahčovatelia (terapeuti) komunikujú s deťmi s postihnutím tak, že dieťa na klávesnici počítača, vedené rukou uľahčovateľa, odkrýva svoje túžby a myšlienky, rozpráva o láske a porozumení, vyjadruje nadšenie zo života na tomto svete. Rodina, ktorá roky trpela nemožnosťou prihovárať sa svojmu dieťaťu a dostať od neho priamu odpoveď, je dojatá a nadšená. Vidiac na vlastné oči úspechy svojho dieťaťa pri vyjadrovaní jeho vlastných myšlienok začína presadzovať metódu ďalej, pozýva pani lektorku na ďalšie kurzy a výcviky.
Údajný prekvapujúci efekt metódy spočíva v prepojení hemisfér uľahčovaného a uľahčovateľa – klienta a terapeuta, ktoré sa ukázalo pri snímaní EEG oboch účastníkov komunikácie. Súčasne je aktivovaná ľavá hemisféra jedného z nich a pravá druhého, z čoho zástancovia metódy vyvodzujú, že komunikácia prebieha práve vďaka tomuto prepojeniu.
Háčik je v tom, že ak by aj toto prepojenie existovalo (podobné spojenie bolo spochybnené napríklad pri výskume telepatie medzi dvojvaječnými dvojčatami) z toho nevyplýva, kto je iniciátorom komunikácie a kto je iba prijímateľom. Kľudne je teda možné povedať, že informácie prechádzajú od terapeuta ku klientovi a nie naopak.
Ďalší problém je v mieste aktivácie: limbický systém. Ten totiž nie je zodpovedný za myslenie, ale za emócie. Prepojenie činnosti hemisfér oboch účastníkov komunikácie teda zrejme vypovedá spoľahlivo len o tom, že obaja pri tom prežívajú nejaké emócie.
Na stránke venovanej UK http://www.uk.unas.cz/o-metode.php nájdete asi 4 odkazy - linky na iné stránky venujúce sa danej problematike. Francúzske, ktoré by mali byť aj v angličtine, sú len po francúzsky. Link na univerzitu v Syrakúzach v štáte New York neobsahuje informácie, ktoré uvádza autorka stránky, ale úplne odlišné. Wikipédia píše o metóde facilitovanej komunikácie spojenej s psychofaniou ako o veľmi kontroverznej, pri ktorej sa spoľahlivo nepodarilo výskumníkom preukázať žiadne konkrétne a prijateľné výsledky http://en.wikipedia.org/wiki/Facilitated_communication. Za 30 rokov výskumu je to dosť málo a pri dnešných možnostiach výskumnej techniky je to závažná informácia. Samotná autorka facilitovanej komunikácie žiadala oddeliť svoju metódu od psychofanie, používanej vo Francúzsku. Profesor Stephen von Tetzchner doslova uvádza: všetky existujúce dôkazy poukazujú na to, že facilitačné techniky obvykle vedú k automatickému písaniu, a vyjadrujú myšlienky a postoje facilitátorov. (zdroj: Wikipédia). O automatickom písaní (ktoré je jednoznačne ezoterickou technikou) a niektorých problémoch s ním spojených sa dočítate aj tu http://tajomstva.org/magia/automaticke-pismo-a-kresba/
Svoje osobné aj odborné výhrady som adresovala pani Eve Bedejovej, mamičke autistickej dcérky s viacnásobným postihnutím, ktorá metódu u nás zavádza a propaguje, organizuje kurzy pre pani Božoňovú. V súkromnej korešpodencii priznala, že nehovorí po anglicky a žiadny z uvedených linkov nenavštívila.
Komunikácia s hlbšími štruktúrami osobnosti človeka je z odborného hľadiska doménou rôznych projektívnych techník a hlbinnej psychológie. Neštrukturované podnety- napríklad obrázky známych machúľ z Rorschachovho testu sú schopné podať za presne kontrolovaných podmienok informácie, ktoré by nám človek nepovedal nikdy priamo, pretože si ich ani nemusí uvedomovať – napríklad je možné určiť z nich štruktúru osobnosti či povahu duševnej poruchy. Okrem týchto odborných metód sa komunikáciou s nevedomím zaoberajú veštice, kineziológovia, metóda spiritual response therapy (SRT) a ďalšie vyslovene ezoterické disciplíny. Texty mnohých autistov pri UK príliš nápadne pripomínajú texty, diktované rôznym médiám pri jasnovideckých seansách, automatickom písaní, chanellingu či kontakte s tzv. anjelskými sférami.
Vstupovanie do nevedomia človeka je veľmi citlivá záležitosť. Práve psychoanalytici tvrdia, že preniknutie nevedomých obsahov do vedomia, v miere presahujúcej schopnosť človeka ich spracovať, je podstatou psychózy, teda závažnej duševnej choroby. Tieto obsahy spôsobujú úzkosť, depresiu, paranoidné bludy. O takomto riziku ale na stránke o UK nenájdete ani slovo. Je to nevedomosť alebo zámer? Že by odborníci vo Francúzsku nemali dostatočný prehľad o rizikách psychofánie ako metódy komunikácie s nevedomím? Je morálne a etické vystavovať ľudí, ktorí sa nemôže brániť- deti s postihnutím – takémuto pôsobeniu neoverenej metódy?
Ďalšou ohrozenou skupinou sú samotní uľahčovatelia, pretože aj oni sú vďaka psychofanii vystavení pôsobeniu na svoje nevedomie, čo im umožňujú údajne ich špeciálne schopnosti, ktoré nedosiahne každý z nich. Ak by sa jednalo skutočne o metódu založenú na fyziologickom fungovaní mozgu, nemala by fungovať rovnako s rôznymi vyškolenými osobami? Ide však o dospelých ľudí, ktorí sú zodpovední sami za seba. Často sú to samotní rodičia, ktorí ale pravdepodobne nemajú k dispozícii nezaujaté a úplné informácie rizikách pre vlastné duševné zdravie
O pozitívnom dopade metódy UK by mali presvedčiť laikov výroky vedeckých autorít.
„Arthura L. Schalowa, držitele Nobelové ceny za fyziku z roku 1981 a Národní medaile vědy Prezidentů z roku 1991.: „Usnadňovaná komunikace je realita. Byla a je předmětem přísně vypracovaných vědeckých testů. Ale hlavně přináší obrovské zlepšení kvality života a dává naději mnohým lidem, kteří žádnou neměli.“ Je otcom autistu. „Didier Dumas, přední francouzský psychoanalytik, vidí dokonce v ní „tak důležitý objev, jaký byla v minulém století psychoanalýza.“ Hovoria však títo páni o facilitated communication, alebo o francúzskej psychofánii? AAK ako forma facilitovanej komunikácie je vedecky dobre zdokumentovaná. UK sa však preveruje v rámci celosvetového meradla len na niekoľkých pracoviskách, mnohí ju považujú za slepú uličku s malou pravdepodobnosťou pozitívnych výsledkov.
Som posledný človek, ktorý by chcel upierať ľuďom s postihnutím právo na slobodné vyjadrovanie ich myšlienok. Sama presadzujem potrebu vnímania týchto ľudí ako plnohodnotných ľudských bytostí, ktorých duša je len „uväznená“ v pokazenom hardware. Učím ich opatrovníkov citlivo vnímať signály, ktorými títo ľudia komunikujú s okolím, aj keď je na to potrebná invencia, odvaha a netradičné postupy. Plne chápem potrebu a zúfalstvo rodiča, ktorý hľadá cestičky, ako porozumieť svojmu dieťaťu a dať mu možnosť žiť plnohodnotný život. Som však proti tomu, aby sa veci a metódy nenazývali správnymi menami – pôvod metódy nie je dostatočne objasnený a je prezentovaná ako úžasný vedecký objav, čím podľa dostupných informácií tak úplne nie je. A pochybnosti vonkajšieho pozorovateľa sú odmietané s tým, že informácie získané na sedení sú na žiadosť dieťaťa (klienta) určené len najbližšej rodine.
