Do Británii som odišla v januári 2014, po tom ako som pol roka pobudla na Slovensku. V Anglicku som predtým vyštudovala bakalára a v Škótsku magistra. Keď som dokončila školu, desať mesiacov som si hľadala prácu v oblasti IT. Zo 100 životopisov mi väčšinou odpovedalo 10 firiem často automatickým emailom, že nie som vhodný kandidát. Moji kamaráti mali veľmi podobné skúsenosti. Každé tri mesiace som sa dostala konečne aspoň na jeden pohovor. Väčšinou som pred pohovorom nespala, lebo som si už nemohla nedovoliť nedostať prácu. Po desiatich mesiacoch neúspechu som stratila 10 kíl na váhe (šla som dole na 48 kíl) a mierny kašeľ sa zmenil na ťažkú bronchitídu. Jednu noc som len tak do štvrtej ráno ležala v posteli a rozhodla sa, že to zabalím. Došla som domov na Slovensko a zistila som, že samozrejme nemám žiadne zdravotné poistenie a potrebovala som sa nutne liečiť. Po troch mesiacoch ťažkého kašľu a troch rôznych antibiotikách, som sa nakoniec z bronchitídy dostala. Prácu v Bratislave som však dostala už po 2.5 týždni hľadania. To bol august 2013. Zostala som chvíľu na Slovensku no nevedela som si akosi zvyknúť, bola som akýsi cudzinec vo vlastnom meste. V práci som trávila väčšinu času, cez víkend som od únavy ležala mŕtvo na gauči. Čas na hľadanie nových kamarátov akosi nebol a chýbali mi starí priatelia zo Škótska. V Januári 2014 som úplne náhodne dostala prácu v Škótsku pre IT oddelenie na škótskej univerzite.
Môj plat bol asi o 300-400 eur vyšší než v Bratislave, ale náklady tiež. Potraviny, hromadná doprava a reštaurácie boli oveľa drahšie. Za izbu v štvorizbáku som platila okolo 600 eur, kde sme sa tlačili traja. Prízemný byt so záhradou, o ktorú sme sa delili so susedmi sa akosi rozpadával, vkuse plesnivel a bol veľmi studený. Doma som väčšinou pobehovala v teplákoch a hrubom župane (a to aj v lete). Cez zimu som si zalievala horúci termofór, aby som nezamrzla. Termofór je v Británii akosi v móde i keď na Slovensku sa nepoužíva už asi tridsať rokov. Kúrili sme asi hodinku ráno a 3-4 hodiny večer. I keď Škótsko má ropu, kúrenie je tam drahé. Málo kto má peniaze nato, aby kúril aj v noci alebo celý deň. Veľa nehnuteľností je tam nezateplených a tak sa kúri viac-menej „na ulicu“. Niekedy som si v kuchyni videla vlastný dych. Kvety v kuchyni mi cez zimu podochli, lebo im teplota nevyhovovala. V noci som spávala pod dvoma paplónmi a jednou dekou. Vlhký studený vzduch v Škótsku niekedy zatínal až do kosti. Hriali nás akurát dobré priateľstvá. Jeden deň sa mi môj kamarát Škót došiel pochváliť, že kúpil malý domček na konci mesta za £200,000. Bola som pozvaná na prehliadku. Domček bol poschodový a mal asi dokopy 60m2 a jeden ár záhradky. Za tak veľa peňazí to bolo dosť málo muziky. On zarábal len o 3 stovky mesačne viac ako ja, a tak som si nevedela predstaviť ako to mohol dlhodobo splácať sám. Mesačné splátky na hypotéku však boli väčšinou nižšie ako podnájom, ak šlo o menšiu nehnuteľnosť.
O pár mesiacov neskôr sa na globálnom trhu prepadla ropa. Škótsko na rope úplne závisí. Veľká ropná kríza spôsobila to, že asi 15% populácie Aberdeenu (v meste, v ktorom som žila) odišlo. Väčšina stratila prácu, menšina bola presunutá do Malajzie. Drahé autá bolo vidieť na ulici už len zriedkavo. Kamaráti, ktorí v ropných spoločnostiach zarábali veľké peniaze a žili na vysokej nohe teraz ľutovali, že v takomto odvetí vôbec niekedy pracovali. Ceny nehnuteľností zrazu šli prudko dole. Bolo mi oznámené, že tento rok môj nájom už nepôjde hore. Vydýchla som si. V júni 2016 prišiel Brexit. V tomto období väčšina mojich blízkych priateľov v rozmedzí asi dvoch mesiacov tiež odišla z mesta. Zostala som zase sama. Začala som sa kamarátiť s niekoľkými Španielmi, ale aj tí odišli. Vraj v Škótsku je príliš veľká zima. Prepadla ma akási beznádej, bola som mentálne niekde medzi hlbokou frustráciou a depresiou. V práci mi akurát zvýšili plat, ale mne už to bolo jedno, lebo libra aj tak po Brexite klesla skoro o 15%. Cítila som sa osamelá a zároveň som sa bála naviazať kontakty s ľuďmi, lebo som bola presvedčená, že aj oni raz odídu.
V októbri 2016 som si aj ja zbalila kufre a vybrala som sa späť do Bratislavy. Po ôsmich rokoch sa veľmi veľa zmenilo, musela som si hľadať priateľov od “piky”. V meste narástlo veľmi veľa domov a tak som mala niekedy pocit, že som v cudzom meste. Vnímala som to však pozitívne, lebo som bola rada, že aj Slovensko niekam napreduje. Dnes je tomu deväť mesiacov a návrat domov neľutujem. Ak sa ma niekto spýta, prečo som sa vrátila do tejto “hroznej” krajiny, kde nič nie je, len sa nenápadne pousmejem. Viem predsa, že u susedov nie je vždy tráva zelenšia.
Zdroje:
https://medium.com/@dalarossa/oil-crisis-explained-in-3-minutes-60c252fa96f7
http://www.politico.eu/article/aberdeen-scotland-oil-industry-prices-local-economy/
