To dievča bolo jednoducho krásne. Jednoducho... vlastne iba krásne. Bol som hotový a potom raz, keď som sa prebral, som si uvedomil, že čo sa týka intelektu, osobnosti a charakteru sme sa úplne rozchádzali. A aj som sa chcel poučiť, no nijak raz som si nedokázal osvojiť to klišé, že krása je vo vnútri. Potom prišiel „wake up call“ v podobe tejto fotky:
Mark Zuckerberg uprednostnil ženu, ktorá je pekná, no nie modelka. Čítal som, že to bol práve charakter a intelekt, ktorý ho tak očaril, keď sa spoznali. Ako... ono to je racionálne, úplne to dáva zmysel, no na druhej strane je tu skazenosť „millennial culture“, ktorá vrcholí v povrchnej appke Tinder (podľa fotiek odkliknete či by ste s osobou šli na rande; ak vás ona odklikne tiež, vzniká „match“ a obom vám príde notifikácia) .
Ale prečo je to vlastne kravina? Vo štvrtok som čítal skvelý článok, ktorý je možno pravdivý, určite vtipný a nepopierateľne vystihuje point.
V skratke, dievča na obrázku zavesí na net prosbu o pomoc. Chce si nájsť manžela a má len jednu podmienku, aby zarábal cez 500K dolárov ročne. Problém je v tom, že zatiaľ sa jej nedarí a chodila len s mužmi s platom okolo „iba“ 250K ročne.
Teda, pýta sa, či by sa náhodou nenašiel buď niekto bohatý, kto by ju chcel, alebo jej aspoň poradil kde ísť, ako zaujať a či či sa vôbec hodí na dlhodobý vzťah s niekým takým.
Vraj na to odpovedal CEO J.P. Morgan čo mi príde nepravdepodobné, ale predsa odpoveď stojí za to. (opäť v skratke len úryvky)
„Z pohľadu biznismena to je zlé rozhodnutie si vás vziať. V skratke sa snažíte vymeniť krásu za peniaze. No tu je ten hrozný problém-vaša krása zovšednie, no moje peniaze sa nepodejú bezdôvodne. V skutočnosti, môj príjem sa môže z roka na roka zvyšovať, ale vy nemôžete byť z roka na rok krajšia. Ekonomicky, moje aktívum sa zhodnotí a vaše znehodnotí (a to ešte k tomu exponenciálne).“
(Celý článok tu http://www.viraldoza.com/pretty-girl-seeking-rich-husband-reply-got-banker-priceless/)
Viem, extrémna situácia, ale týpek má point. Krása sa pominie. Krása je aktívum, ktoré sa z roka na rok znehodnocuje a k tomu exponenciálne. Prečo si zvoliť filter „krása“ ako dôležitý, keď je najmenej trvácny? Prečo stavať na niečom, čo sa pominie...skoro.
Stále si nie som istý ako to presne má byť a ako sa rozhodovať, ale páčilo sa mi čo napísal Dale Carnegie . V kapitole svojej knihy písal o pánovi Disraelim, ktorého žena bola pre neho pomocníkom, dôverníkom, radcom. Každý večer sa ponáhľal z úradu domov. Mala veľa chýb, ale nejako sa dopĺňali, počúvali sa radi a boli jednoducho dobrý „fit“.
Vybrať ten správny fit, dôverníka, „soulmate“ (najlepšiu kamarátku?) asi bude vyžadovať kvalitnú
dávku chladnokrvnosti v rozhodovaní sa, či ignorovaní okolia, no... malo by sa to vyplatiť, nie?
Btw, ironicky k tomu čo som písal, Disraeli sa oženil pre peniaze hh. Jeho žena to vedela, tak ho poprosila, či ho môže rok spoznávať, aby vedela aký ma charakter.... potom bola svadba.
