Konzumizmus môžeme chápať v dvoch zmysloch:
Ako každé uspokojenie potreby ,
my ho však používame v zmysle spotreby vedúcej až k sebadeštrukčnému správaniu ľudstva.
Napríklad aj vysokovážená potreba informovanosti môže , za splnenia určitých pomienok viesť k narušeniu stability identity jednotlivca a mať dopad na jeho zdravotný stav... . Základom správania narúšajúceho spoločnosť je istý typ individualizmu, ktorý Bellah ( Bellah a kol., 1986) nazýva egoistický individualizmus . Individualizmus je nezávislosť voľby jednotlivca od volieb svojho okolia, hodnotovej sústavy spoločnosti, ako určitú formu nonkonformnosti. Zároveň človek potrebuje od okolia uznanie a pritakanie. Spoločnosť aj spoločenstvo tlačí svojou sociálnou kontrolou ku konformizmu. Jednotlivec je tak individualizmom postavený pred existenciálnu dilemu- kde nájsť pravdu- vo mne, v tom čo hlása okolie? Individualizmus však spoločnosť spotreby premenila na egoizmus. Základom tejto premeny je sekularizácia. Náboženstvami a limitmi prírodného prostredia diktované hodnoty altruizmu a asketizmu miznú a sú vytláčané hodnotami súkromnej slasti, módy a mytológiou hojnosti. Postmoderna je podľa niektorých autorov charakteristická svoju pluralitou, roztrieštenosťou, akcentom na práva indivídua...Jej modlou je novosť a sloganom je slobodná voľba. Sloboda má však dve zložky: slobodu „od“...a slobodu „pre“....Sloboda „od“ je axiálnym princípom politickej oblasti spoločnosti. Tejto spoločnosti záleží na slobode v možnostiach rozhodovania. S rozhodovaním však je spojená aj zodpovednosť za svoju voľbu. Tú však súčasný človek odmieta prijať, pretože je to záväzok. A z princípu záväzku vyplýva obmedzenie diapazónu ďalších volieb. Tak súčasný človek prestáva mať rád slovo „definitívny“.A čo je rodina ak nie definitívna voľba? Postmoderna pestuje v ľuďoch nestálosť, pudovosť a neschopnosť prijať záväzok,čo sú vlastnosti typické pre nevyspelosť. Môže mať nevyspelá spoločnosť vyspelé deti? Dôraz kladie na autonómiu a práva(ale nie povinnosti)jednotlivca. Asketizmus odumiera a spolu s ním aj pracovná morálka Weberovského typu. Nastúpil hedonizmus, inštinktívnosť a iracionálnosť zákazníkovej voľby, princíp spasenia bol nahradený princípom slasti. Úpadok hodnoty asketizmu a podpora bezuzdného hedonizmu sa prejavuje aj na úpadku rodiny. Napríklad v Austrálii je každé druhé manželstvo ukončené rozvodom. Rodina ako trvalé spolužitie vyžaduje schopnosť obmedzovať svoje potreby, aby bolo možné napĺňať potreby rodiny či detí. Práve egoistický individualizmus je súvislosťou medzi úpadkom rodiny, bezhraničným nadmerným konzumom a degradáciou životného prostredia. Jedine rodina z nás môže vychovať plnohodnotných ľudí a má hodnotu sama o sebe a môže liečiť náš životný deficit- existenciálnu alebo poznávaciu úzkosť.
