No čo už..nemôže byť predsa každý deň nedeľa..aj keďdnes zhodou náhod je, ale myslím nedeľu o akej sa hovorí v tej, takčasto používanej vete..
Všetci máme občas blbú chvíľku, keď sa námjednoducho nič nedarí, nič sa nám nechce a najradšej by sme vypadli niekamdo lesa (samozrejme za predpokladu príjemného počasia), túlali sa len takbezcieľne..vzývali krásy prírody a premýšľali..
...asitaký deň mám dnes aj ja. Netrápi ma nič neobvyklé..ide o bežné vecikaždodenného života, no v kombinácii s mojou „obľúbenou“ nedeľou,zachmúreným počasím, frajerom v ďalekej BA a skriptami na stole je to priam vražednákombinácia útočiaca na moju, dá sa povedať, vždy dobrú náladu. Jediná útechadnešného, už aj tak asi nenapraviteľného dňa bola pre mňa večerná SuperStar,ktorej vtipní moderátori mi vždy akosi zlepšia moju každotýždennú nedeľnúdepku. No dnes to bolo jedným slovom: kruté. Určite mi dá za pravdu každý, ktosa to dnes pokúsil pozerať. SuperStar pomáhala. Prišiel prvý príbeh, druhý,tretí...jedno nevyliečiteľne choré dieťa za druhým..a prestala som to pozerať.Nedalo sa. Aspoň ja som to nedokázala. Naozaj obdivujem moderátorov ktorí, ajkeď s problémami, ale dokázali ustáť danú situáciu a spevákov, žeboli schopní po takýchto skúsenostiach dotiahnuť svoje vystúpenia do úspešnéhokonca.
Choroba dieťaťa, to je asi to najhoršie čo môžerodinu postretnúť. A práve v takýchto chvíľach sa vždy zamýšľam nadtým, aké ,, problémy“ riešim ja, a aké ľudia v takýchto situáciách. Čosú moje problémy oproti ich trápeniam? Jednou zanedbateľnou kvapkou v mori..
Ostáva mi jedine položiť si otázku, či spojenietakýchto smutných ľudských príbehov pri ktorých máloktoré oko ostane suché a zábavnéhoprogramu SuperStar vysielaného v priamom prenose v ktorom ide o speva zábavu bolo tou správnou voľbou...
Mám pocit, žeto patrí trošku inam, no tento môj pocit prebíja myšlienka, že povestná pomocnáruka bola podaná tým ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú.
Z nápravymôjho dnešného dňa už asi nič nebude..no ja si aspoň môžem povedať..snáďnabudúce..
