Vychovanábratislavskými internátmi, na ktoré úprimne neraz s láskou spomínam, somprišla do svojho nového domova s minimálnymi očakávaniami. Niežeby činiteleako východná Európa a pokročilá konzumácia alkoholu mali vplyv na moje vnímanieúrovne služieb v Litve, jednoducho ma už nič nemohlo prekvapiť. Je pravda,že môj pobyt doposiaľ neochutilžiaden škandál. To čo však počujem od spolubývajúcich a o čom už dokoncakolujú miestne vtipy, nie sú obyčajné legendy.
Paniz administratívy známa pod menom Danute buď trpí xenofóbiou, alebo máveľmi tvrdú posteľ. Jej endorfíny lietajú ako blázon. Demonštrujem na príklade– väčšina študentov musí za ubytovanie platiť každý mesiac prevodomv banke (čo vôbec nie je príjemné), na niektorých sa občas usmeje(šťastie) a môžu jej 200 litasov dať na mieste. 3x klop, banku som eštenenavštívila.
A toešte len začíname. Za prvé dva týždne zmizli dva foťáky, laptop, telefón.O pár dní na dverách pribudol oznam, že administrátor nie je za krádežezodpovedný. Pravdepodobne práve tie dva týždne boli kľúčové, zmizli tiež dvemikrovlnky. A pribudol ďalší oznam, že prosia páchateľa o vrátenieodcudzeného. Zariadenie na platenie internetu a mobilu taktiež nepracuje stopercentne,ale žiadny problém - administrátor zaň nie je zodpovedný.
Keďpo pár dňoch odpratali stoličky a stôl z hlavnej haly, brali sme toako varovanie. Ten kto sa zúčastní, alebo nedajbože zorganizuje párty,nedostane depozit naspäť. Keď však jedného večera (okolo jedenástej) prišlapolícia, študenti zvážneli. Sekuriťáci si od toho momentu na náš dorm posvietili,nuž ale doteraz nezhasli. LED svetlá, ktoré používajú začínajú trochu vytáčať.
Pýtamsa, v ktorom storočí a režime žijeme, keď si security guy dovolívojsť do izby bez zaklopania nie s práve najpríjemnejším pohľadom a hojnouzásobou ruských pejoratív. Keď naposledy vytiahol z vrecka telefón (bolasom na návšteve u Francúzov) a odfotil nočný stolík so štyrmi fľašamipiva, nedalo mi to a ozvala som sa. S mojou lámanou ruštinou a Francúzompo boku, ktorý nechápavo nechápal situácia vyznela komicky. Len ten sekuriťáknie a nie sa usmiať. „Čo je toto nočný bar, či miesto kde kultivovaníľudia žijú?“ Moja obrana chalanov, že je to proti ich právam nebola akceptovanáa v momente, keď padlo slovo polícia boli fľaše odpratané a vsjobylo v parjadke.
Zopárštudentov také šťastie nemalo a za údajné ranné popíjanie v kuchynisa museli do druhého dňa vysťahovať. Žiadne napomenutie či pokutu nečakajte,mali čítať zmluvu. Áno, myslím to vážne, mali si ju dôkladne prečítať. Bohužiaľsa v nej nachádzajú body, ktoré administratíve ukladajú rôzne práva a námnespočetne povinností. Áno, z tohto pohľadu je to čo píšem absolútne irelevantné.Žijem tu, zmluvu som podpísala tak sa musím podrobiť. Hoci si stále myslím, že ichpravidlá sú prehnané, vyostrené a trochu akoby vyňaté z pravidiel dievčenského(katolíckeho) stredoškolského internátu, akceptujem ich. Toť len moje pobúrenie.
Čerešničkouich príbehu je osem hodín, ktoré strávili na polícii ako najväčší kriminálnici.
Abysom len neobviňovala, ale vniesla aj trochu pozitíva, je tu jeden naozaj svetlýmoment. Na druhé poschodie (vedeli ste, že používajú ten istý systém počítaniaposchodí ako Rusi?) dali ďalšiu práčku (pozor, druhú! pre cca 800 ľudí).
Čoraz častejšie sa na internete objavujú negatívne komenty a sťažnosti zo strany našich študentov na adresy slovenských internátov. Aj ja by prijala trochu investície zo strany štátu na ich reparáciu. Samozrejme so všetkou skromnosťou neočakávame zvýšenie štandardu na ten nemecký (zdieľanie bytu/garzónky s tým, že každý má vlastnú izbu). Zatesnenie okien, spojazdnenie platiničiek v kuchyni a spoločných spŕch sú podľa mňa požiadavky viac-menej reálne i s minimom finančných nákladov. Opravte ma ak sa mýlim, keď už len základná dávka v hmotnej núdzi sa môže zvýšit nanajvýš o 1 euro.
Vy máte slobodu aktivít a relatívne milých ujov na vrátnici, my zas plne funkčné kuchyne. A všetci sú spokojní. :)
