Nie je žiadnym tajomstvom, že patrím k veľkým obdivovateľom čínskej histórie. Odjakživa ma fascinoval svet cisárov, veľkých božstiev a zvykov, ktoré v krajine čínskeho draka pretrvávajú dodnes. Preto je pochopiteľné, že moja štvrtá stanica potulkami po Číne patrí miestu, ktoré bolo navrhnuté špeciálne tomuto účelu. V dnešnom článku vám predstavím najpokojnejšie miesto v celom Pekingu- miesto, kde zastal čas- Oltár Nebies (天坛 tiantan.)
Oltár nebies v podstate symbolizuje komplex chrámov spojených so záhradami, ktorých počiatky siahajú až do začiatku 15. storočia. Cisári používali oltár na spojenie sa s Bohmi nad ich hlavami a prosili o dobrú úrodu a úspech celej krajiny.
Kultúrna pamiatka leží priamo v centre veľkomesta a vedie sem priama linka metra. Z môjho bydliska cesta trvala približne štyridsať minút. Po vystúpení stačilo prejsť cez cestu, kúpiť lístok za 34 juanov (4,35€)
Hneď po vstupe do komplexu ucítite silnú vôňu cédrového dreva a čerstvo pokosenej trávy. Takmer zabudnete, že sa nachádzate v meste plného smogu a všemožného hluku. Predo mnou sa rozprestierala dlhá kamenná cesta lemovaná alejami ihličnanov. Čvirikanie vrabcov výborne dopĺňalo atmosféru sviežeho dňa a ja som pomaly začala kráčať vpred.
Park sa delí na päť častí. Tvorí ho Sieň modlitieb, Kruhový oltár, Múr ozvien, Oltár nebies a najdôležitejšia stavba, Sieň modlitieb za dobrú úrodu. Nie je to však všetko, čo môžete v parku zbadať. Ako som sa dozvedela od miestnych obyvateľov, park je zadarmo pre všetkých seniorov, ktorí priestory využívajú na rôzne sociálne aktivity, napríklad hranie kartových hier a cvičenie tajči. Zbadala som však aj živé spevácke a tanečné vystúpenia, ktoré sú v tejto oblasti veľmi populárne. Aj keď mnohým matka príroda nenadelila hudobný sluch, nevidia v tom problém a o dušu vyspevujú miestne populárne piesne minulého storočia. Všetci vyzerajú byť bezstarostní a šťastní, je ich spôsob, akým sa odreagovať a naplno si vychutnať deň.
Voľnočasové aktivity
Už počas prechádzky v záhradách uvidíte modré strechy prvého chrámu, obkoleseného mramorovým schodiskom. Prázdny priestor navôkol zvyšuje impozantnosť tejto stavby. Okolo pamiatky neustále krúžili muži oblečení v prestroji sluhov cisára a ponúkali na vyskúšanie dobové odevy, samozrejme, s turisticky nadvihnutou cenou. Strecha z modrých škridiel zvýrazňovala azúrovo modré nebo nad mojou hlavou. Človek má naozaj pocit, že sa nachádza bližšie ku oblakom.
Tradičné odevy
Do vnútra sa bohužiaľ, nedostane nikto, mala som však možnosť nakuknúť dnu spoza zábradlia. V chráme sa nachádzali zlaté predmety, ktoré pravdepodobne slúžili pri obetných účeloch.
Pri objekte som strávila celú hodinu, prechádzala sa okolo a len tak oddychovala na schodoch. Miestni sú naozaj milí a budú radi, ak s nimi prehovoríte slovko- dve, poprípade zapózujete na spoločnej fotografii.
Sledovaním davu napredujem ďalej, k vyvýšenému kruhovému oltáru. Je obklopený dlhou radou kamenných zábradlí s modrým lemovaním navrchu. Kamenný múr má dobrú akustiku a dokáže preniesť šepot z jedného konca na druhý. Priznám sa, že tento fakt som pred návštevou nevedela, preto som teóriu nestihla otestovať. Múr ozvien však plánujem v budúcnosti navštíviť opäť.
Architektonicky rovnako stavaný je aj Kruhový oltár, dejisko nespočetných obiet nebesám, ktoré mali priniesť krajine a cisárovi len to najlepšie. Obľúbené návštevné miesto a pre mnohých veriacich časť histórie, ktorá pretrvá ešte zopár stoviek rokov. V strede oltáru sa nachádza mramorový kruh, ktorého história mi nie je veľmi blízka. V celom komplexe som nezbadala jediného sprievodcu či sprievodkyňu, takže odpovede na moje všedné otázky ostali nevyslovené.
Ak by vás už nebavilo stáť pod horúcim slnkom, k dispozícií sú múzeá či galérie, ktoré sú úplne zadarmo a zobrazujú dobový život, aj s anglickým prekladom.
Bolo mi ľúto, že som nestihla prejsť každý jeden meter objektu, avšak čas plynul rekordne rýchlo a ani som sa nenazdala, padol večer a prudko sa ochladilo. Mnoho návštevníkov už dávno odišlo a v parku ostalo len pár nadšencov. Objekt na noc otvorený neostáva, jeho žiara mizne z príchodom tmavej noci. Odchod bol pomerne náročný ale únava z chôdze ma premohla a po príchode "domov" som zaspala v zlomku sekundy.
Na začiatku tohto článku som Chrám Nebies nazvala najpokojnejším miestom v Pekingu celkom oprávnene. Pocit pohody na mňa doľahol okamžite po vstupe, návštevníci vyzerali šťastnejší a všade navôkol znel smiech. Placebo efekt či nie, tento historický medzník rozhodne stojí za návštevu.
