Posledných pár dní čítam knihu Spev Sirén. Tomáš Forró v nej opisuje vojnu na Ukrajine. Číta sa veľmi ťažko. V rôznych mestách zažívajú obyvatelia nášho východného suseda hrôzy vojny. Spálené dediny, vyvraždené obyvateľstvo, znásilňované ženy, aj muži, ľudia umierajúci na hlad a chlad, umučení vojaci. Preživší majú z týchto udalostí post traumatické poruchy a depresie. Ukrajinskí vojaci nemajú častokrát, aj vinou vlastnej administratívy a problémom so zásobovaním uniformy a potrebné vybavenie. Aj napriek tomu im pomáhajú humanitárne organizácie, ktoré suplujú vlastný štát. Vojaci cítia aj podporu obyvateľstva, ktoré im aj za cenu represií, ponúka jedlo a inú podporu.
Samozrejme, aj Ukrajina má svoje nedostatky a to všadeprítomnú korupciu. Často sa humanitárna pomoc nedostane tam ,kam má. Vojaci v odvodovom veku, sa často vykúpia z povolania do armády. Ukrajina sa taktiež pred začiatkom vojny nepripravila na možnú inváziu, nevystavala obranné pozície, zákopy a fortifikácie. Z tohto šoku sa pomaly dostáva no, postup Rusov, je zdá sa rýchlejší. Armáde chýbajú skúsení dôstojníci a munícia.
Západný svet by mal o to viac pomáhať Ukrajine v boji za slobodu. Ak Ukrajina padne, padneme aj my, Rusko zaútočí na Poľsko a pobaltské štáty.
