Čas nádejí
Príbeh sa začína v roku 1914, tesne pred vypuknutím 1. svetovej vojny v multikultúrnom meste v Uhorsku. Mladučká Róza Belsbergová, dcéra miestneho nemeckého majetného mäsiara, je zaľúbená do syna slovenského krčmára Violovského, Gézu. Pre Gézu je však Róza iba malé dievčatko od susedov a jej obdiv neberie na vedomie.
On má hlavu plnú iných plánov. Snaží sa presvedčiť svojho konzervatívneho otca, aby investovali do vlastnej pálenice, čo ich krčme prinesie väčší zisk. Otec sa však nechce púšťať do rizika. Situácia sa zmení vo chvíli, kedy Belsberg príde k Violovským s ponukou. Ak si Géza vezme Rózu, dá jej slušné veno, za ktoré si Géza môže kúpiť pálenicu. Géza síce Rózu nemiluje, no ponuka je príliš lákavá, takže so svadbou súhlasí.
Róza je šťastná a svoju svadbu, na ktorú príde aj jej brat Willy, dôstojník rakúsko-uhorskej armády, si veľmi užíva. Jej šťastie však trvá len do svadobnej noci, kedy zistí, že jej manželstvo nebude také, ako si ho predstavovala. Na druhý deň ale vypukne 1. svetová vojna a chlapi musia narukovať. A zatiaľ, čo si Róza musí zvykať na nový domov svojho muža, v ktorom vládne pevnou rukou jeho matka Gréta, Géza s Willym prežívajú v zákopoch vojnové peklo.
Píše sa rok 1917 a vojna stále trvá. Straty poznačili každú rodinu v Uhorsku a nevyhli sa ani Violovským a Belsbergovcom. Pyšný mäsiar Belsberg prišiel o polovicu rodiny a celé mäsiarstvo.
Teraz sa mu hodí, že krčma Violovských ako tak prežíva a on vďaka Rózinmu vydaju nemusí ísť po žobraní. Musí však prehltnúť, že Gréta sa správa k Róze ako ku slúžke. Obe ženy ale spája strach o Gézu, ktorý o sebe už vyše roka nedal vedieť.
Raz večer Rózu vystraší otrhaný chlap. Je to Géza, ktorý zbehol z vojny a musí sa skrývať pred vojenskou políciou. Za dezerciu mu hrozí smrť. Róza ho ukryje do pivnice a prisahá, že o ňom nikomu nepovie.
Príbeh sa posúva do rokov 1918 – 1925. Po prehratej vojne nastáva rozpad Rakúsko-Uhorska a vzniká Československo, spoločný štát Čechov a Slovákov. Po návrate z vojny sa Géza ujíma rodinnej krčmy.
Veľmi pragmaticky sa orientuje v novej dobe a začína sa mu dariť. Najviac starostí mu robí vzťah medzi jeho matkou Grétou a Rózou. Gréta si totiž stále nie je istá, či jej vnuk Vojto je naozaj Gézovým synom. Géza však česť svojej ženy bráni, čo Grétu ešte viac dráždi. Napriek úcte, ktorú Géza Róze prejavuje, v jeho citoch k nej nenastala žiadna zmena. Róza sa preto upla na syna Vojta a podporuje jeho túžbu po vzdelaní, čo sa veľmi nepozdáva Gézovi, ktorý chce mať zo syna krčmára. Pre pokoj v rodine mu však v štúdiu nebráni.
Svoje úsilie venuje tomu, aby si upevnil postavenie v novo vzniknutej demokratickej spoločnosti. Dodáva alkohol do drahých kaviarní a hotelov. Stáva sa členom elitných miestnych spolkov a pomaly stúpa po spoločenskom rebríčku. Do jeho života vstúpi osudová žena: Jucika.
Dej sa odohráva medzi rokmi 1931 – 35. Doznievajú následky Veľkej hospodárskej krízy. Belsberg poza Gézov chrbát investoval jeho peniaze o ktoré prišiel. Géza ho vykáže z rodiny aj z krčmy. Róza je z toho nešťastná, ale muža chápe.
V Európe začína strašiť Hitler. Nacionalizmus sa začína nebezpečne šíriť aj na Slovensku. Česi aj Židia sú domácim obyvateľstvom stále častejšie ohrozovaní aj fyzicky. A práve v tomto čase sa maturant Vojto zoznamuje so židovským dievčaťom Irenou. Netuší, čo všetko mu tento vzťah prinesie.
Roky 1939 – 42 prinášajú v Európe ďalšie spoločenské zmeny. Vyhlásením 2. svetovej vojny Hitlerom a obsadením Československa musia českí obyvatelia zo Slovenska odísť. Géza sa nemieša do politiky a snaží sa udržať svoje podnikanie. V krčme naleje všetkým, bez rozdielu na politické názory. Pre svoju pragmatickosť sa dostáva do konfliktu so synom Vojtom, už vysokoškolákom, ktorý študuje právo a medzi Čechmi má veľa priateľov.
Vzťah medzi Rózou a Grétou sa vyostrí a Géza je nútený poslať matku dožiť k príbuzným do iného mesta. Židovská komunita pociťuje stále väčší ekonomický aj spoločenský útlak. Irenina rodina začína uvažovať o emigrácii. Vojto navrhuje Irene aby sa vzali, ona sa však nedokáže svojej rodiny vzdať. Pred narýchlo zorganizovaným útekom za hranice prichádza Irena za Vojtom, aby sa s ním rozlúčila. Doma ho však nezastihne. Necháva mu odkaz u rodičov. Géza z obavy o synovu budúcnosť jej návštevu pred Vojtom zatají.
1942 – 1943, vojna stále pokračuje. Vzťahy v rodine Violovských sa komplikujú. Vojto nevie odpustiť rodičom, že mu zatajili Irenin odchod, a odsťahuje sa od nich do prenajatého bytu. Opúšťa miesto právnika a ide robiť medzi robotníkov do tlačiarne.
Róza znáša veľmi ťažko jeho odcudzenie sa rodine a vinu hádže na Gézu. Géza uniká z domu a hľadá útechu v Jucikinom náručí. Vojto netuší, že Irena kvôli nemu skončila v zbernom tábore, ktorý dal vybudovať Slovenský štát pre Židov. A ani to, že je tehotná.
Zdroje popisu deja https://www.rtvs.sk/cas-nadeji/epizody
Dunaj, k vašim službám
Seriál Dunaj k vašim službám sa dotýka taktiež obdobia Slovenského štátu. Seriál má už v súčasnosti päť serií a dotýka sa Židov, obchodníkov, i bežných ľudí. Tvorcovia v ňom ukazujú židovský útlak, násilné prejavy Hlinkovej gardy, alebo arizáciu. Cez postavu Rudolfa Kučeru, majiteľa obchodného domu, je zobrazený principiálny človek, ktorý si je vedomý svojho postavenia, no nechce spolupracovať s režimom.
Pre svoje postoje sa ocitá vo väzení.
Aj na príklade postavy Rudolfa Kučeru, alebo osudu Dávida, mladého Žida je vidieť istý spôsob odboja. Dnes je vidieť podobný útlak, ale voči LGBTI a iným menšinám. Rovnako, ako Židia v dobe druhej svetovej vojny, dnes iná menšina čelí podobnému útlaku.
Postava Antona Holubca, teda spolumajiteľa Dunaja, predstavuje človeka, ktorý sa pre svoj vlastný prospech spojí s režimom. Pomocou násilia si vytvorí a vybuduje rešpekt. Bojuje voči odbojárom, Židom a znásilňuje ženy. Opäť by sa dal prirovnať k súčasnej politickej moci. Je podržtaškou nacistického dôstojníka, ktorý z neho spravil šéfa tajnej služby.
Postava Petra Kučeru je naopak láskavý muž, ktorý sa vždy postaví na stranu dobra, odchádza bojovať do RAF, teda Britského kráľovského letectva.
Rovnako principiálny je aj Imrich, aristokrat, ktorý pomáha odboju a Židom. Ťaživé situácie takmer vždy odľahčí svojim humorom.
Záverečná úvaha
Ako povedal Mark Twain. "História sa neopakuje, história sa rýmuje." Mnoho udalostí z minulosti si musíme pripomínať, pretože sa môžu zopakovať. Aj dnes vidíme, medzi sebou prospechárov, vidíme však aj ľudí, ktorí chcú a pomáhajú slabším. Aj dnes je spoločnosť rozdelená na vrstvy. Vždy sa však nájde niekto, kto dokáže tomu druhému pomôcť. V oboch seriáloch môžeme taktiež vidieť motív lásky medzi Židom a neŽidom. Dnes je to podobné, ešte aj v dnešných časoch vidíme problémy v konfesionálnych rozdieloch.
Aj v politike vidíme rast nenávisti a vulgarity, útoky na sexuálne menšiny a vyzdvihovanie len slovenskej kultúry a žiadnej inej. Ak si nebudeme vedieť strážiť demokraciu, môže ľahko prísť iný, režim, ktorý nás oberie o slobody.
Práve preto som rád za vysielanie dobových seriálov. Zobrazujú to, čo sa môže v našej ľahostajnosti stať.
