Pomalé umieranie

Budúci rok budem mať tridsať rokov :). Prídem si už trochu staro. Často premýšľam o dianí okolo seba. Som spoločenský človek, milujúci úplne bežné veci. Ako som napísal v jednom z mojich starších článkov.

Túžim ísť von sledovať hviezdy večerať ako úplne normálny zaspať niekomu na nohách hrudi. Milujem poéziu, knihy, futbal, hudbu sledovanie hviezd. Kokosový koláčik. Zmrzlinu so slaným karamelom, hudbu Eda Sheerana.

Túžim sa s niekym smiať dlhé hodiny. Rozprávať sa sa o histórií. Fandiť futbalistom, ležať pod perinou a počúvať tlkot jej srdca . Krok po kroku ju spoznávať. Pozvať na pizzu. Túžim, aby nemala problém posunúť mi nohu, dať mi odkusnúť z trojuholníka pizze.

Túžim s ňou pretancovať celý ples a vrátiť sa až ráno, alebo ísť k nej. Túžim, aby ma brala ako človeka. Túžim, aby sa ma nebála vyzliecť z vetrovky, aby sa nebála ma dať cikať, potom tú fľašu vyliať. Túžim aby ma vzala k sebe a dívali sme sa na film. Túžim po týchto krásach, áno je to so mnou ťažšie. Život však treba žiť, nikdy nevieme, čo sa stane zajtra.

Ľudia nevedia, alebo možno aj nechcú vedieť, že ja tieto bežné veci zažiť bez pomoci neviem.

Videl som pred pár rokmi jeden nádherný Poľský fim s výstižným názvom "Chce sa mi žiť." Takisto aj ja túžim žiť. Túžim žiť normálny život plný prechádzok objatí, smiechu, bozkov. Stretnúť ľudí, ktorí objavia krásu mojej duše, budú sa so mnou smiať, tešiť sa z mojej prítomnosti a robiť zaujímavé veci.

Prečo som tento príspevok nazval pomalé umieranie ? Roky sa snažím odbúravať bariéry v spoločnosti. Či už ide o bariéry technické, ako sú schody, obrúbniky, boj za prístupnú dopravu, kultúru a mnoho iného. Prístupnosť a bezbariérovosť duší je však omnoho ťažší boj a niekedy už nevládzem.

Neustále vysvetľovanie to, že tu sú ľudia, ktorým pomôže k zlepšeniu života bežná prechádzka, smiech, posedenie pri nealku, alebo občas aj alku je veľmi frustrujúce.

Pre človeka s hendikepom je potrebná socializácia, tá mu zlepšuje psychickú pohodu a aj fyzický stav.

Áno, mám rodičov, ktorí ma vezmú von, ale viem, že tu nebudú večne.

Preto chcem spoločnosť poprosiť. Som človek, ako vy a bez socializácie človek s hendikepom pomaly umiera.