Zelená Spišská Nová Ves

Písmo: A- | A+

Pri dnešných klimatických podmienkach je potrebné priniesť do miest viac zelene. Aj u nás v Spišskej Novej Vsi

V roku 2021 zasiahla Slovensko vlna horúčav. Naše mesto sa im taktiež nevyhlo. Práve preto je potrebné do nášho miesta . Občania ďakujú za vybudovanie parkovacích miest. Na druhej strane sa však ničí zeleň. Riešením by napríklad bolo vybudovanie parkovacieho domu so zelenou strechou, kde sa vysádzajú nenáročné rastliny. 

Zelené strechy je možné umiestniť aj na domoch. Zelená strecha výrazne reguluje teplotu vo vnútri objektu. V lete väčšinu slnečného žiarenia zachytávajú rastliny, zvyšok strešný substrát. Pod substrátom je ešte hydroakumulačná vrstva a vzduchová medzera tvorená drenážnou vrstvou.

Povrch strechy sa tak neprehrieva a tepelná izolácia už tak tlmí oveľa menší teplotný rozdiel. V zime opäť významne pomáha vzduchová medzera, aj samotný strešný substrát. Taktiež, v prípade námrazy a snehu najnižšie teploty zachytávajú horné vrstvy, pričom na fólii je už teplota oveľa prijateľnejšia. Rozdiel teplôt na hydroizolačnej fólii môže predstavovať až 55°C v lete a 25°C v zime. Zelená strecha teda tvorí vynikajúcu izolačnú pokrývku.

Po prečítaní predchádzajúceho bodu Vám je určite jasné, že takéto tlmenie tepelných výkyvov má pozitívny dopad aj na potrebu termoregulácie. Podľa správy, ktorú publikoval Národný výskumný ústav v Kanade, potreba používania klimatizácie je až o 75 % nižšia, keď má dom zelenú strechu. Efekt, ktorý je možné dosiahnuť v zime nie je až taký pôsobivý, ale napriek tomu je nesporný. Vďaka zelenej streche tak môžete ušetriť kopu peňazí.

Ďalšou možnosťou ako spraviť naše mesto zelenším sú mestské lúky . 

V niektorých slovenských mestách môžeme zaznamenávať podporu projektov urbánnych lúk, ktoré pomáhajú tamojším obyvateľom znášať čoraz silnejšie horúčavy. Kvetnaté lúky totiž počas leta dokážu byť až o 20°C chladnejšie ako bežne pokosený trávnik.

Vďaka svojim vlastnostiam a schopnosti zadržiavať vlahu, sa lúky stávajú dôležitým prvkom na prispôsobenie miest voči klimatickým zmenám. Takéto projekty pritom nenájdeme len v Bratislave, ale pripájajú sa ďalšie oblasti, ktoré buď výrazne obmedzili kosenie na vybraných miestach, alebo začali s výsadbou nových lúčnych porastov. 

Jedným z týchto miest je aj Žilina, ktorá začala s pilotným projektom na zachovanie prirodzených lúčnych porastov. Hovorca mesta Žilina Vladimír Miškovčík v tejto súvislosti uvádza, že mestské lúky majú okrem vyššie spomínaných benefitov aj mnohé ďalšie. Ide napríklad o estetické vlastnosti, schopnosti zachytávať emisie či dokonca aj prachové častice, ktoré sú v mnohých prípadoch spúšťačom rôznorodých respiračných ochorení. Svoje útočisko okrem hmyzu nájdu v takýchto plochách aj iné drobné živočíchy, vrátane vtáctva.

Práve téma zadržiavania vody v krajine sa stáva čoraz akútnejšou. Mestá počas dlhých horúcich a najmä suchých dní trpia nedostatkom vlahy, čo má za následok zvyšovanie pocitovej teploty o niekoľko stupňov. Z toho dôvodu sa zvyšuje počet kolapsov z tepla a mesto stráca aj svoju biodiverzitu, nakoľko mnohé druhy živočíchov a hmyzu odchádzajú do chladnejších a vlhkejších lokalít.

Projekty mestských zelených lúk sa tak javia ako vhodné riešenie, ktoré navyše mesto esteticky skrášlili.

Dôkazom toho sú aj kvitnúce lúky v bratislavskej KarlovejVsi, ktoré osviežujú mikroklímu a poskytujú vhodné útočisko pre včely, motýle a ďalšie živočíšne druhy. Ambície mesta ale týmto nekončia. Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) plánuje rozšíriť kvitnúce lúky aj do ďalších mestských častí.

Klimatickým dôsledkom čelíme všetci. V najbližšom čase sa ešte zhoršia. Aj takýmito spomenutými možnosťami sa na ne môže naše mesto pripraviť.

Skryť Zatvoriť reklamu