...V krajine radosti, kde všetká zloba bola zavretá na 7 zámkov bez milosti. - “ Mami, kúp mi bolesť. Ako chutí?“ ..Bolo počuť pri stánku hneď vedľa cukrovej vaty. -“Ahá! Táám! Tam ide smrť! Aká škaredá, škaredá... Hneď za plotom kolotočov atrakcií kráčala bledučká, malá Smrť a spotenou rúčkou držala svoju mamku. Stále cítila divný pocit, keď šla tadialto, touto cestou. (Ten pocit sa nedal opísať nijakým ľudským pocitom[úzkosť, smútok?] ) - “ Ách, mamička, čo som im len spravila? Či ja ich vlastne poznám?“ - “ Budeš. Každého jedného. Príde čas, keď každému sa pozrieš do očí a odvedieš ich tam, kde si sa narodila.“ Niekto z detí hodil po nich zaprášený kameň a malú len tak myklo. No bolesť necítila, nepoznala ju. Mama jej oprášila čierny kabátik od hliny prisunula si ju k sebe, a diaľava si ich brala so sebou stále ďalej a ďalej od krásneho života ľudí.
...V krajine radosti, kde všetká zloba bola skrytá v ľudskej hlúposti...
.
-Manifest:Áno! Učme sa, že anjel má byť dobrý a čert bude stále ten zlý!Bojme sa všetkého čo je prirodzené a vychovávajme svoje deti v bezreálnej utópii!
