Tabakové spiknutia

Každý rok umiera 5 miliónov ľudí ročne na následky fajčenia. Takže denne zomrie 30 747 fajčiarov. V 20.storočí zomrelo 100 000 000 fajčiarov a pokiaľ sa tento trend nezmení, tak v 21.storočí ich zomrie celá miliarda. Za túto zodpovednosť môžeme ďakovať tabakovému priemyslu.
Prečo je fajčenie cigariet napriek negatívnym a pravdivým informáciám, tak obľúbené?
Dejiny zaznamenali plno osudových schôdzok, ktoré sa týkali tabakového priemyslu. Jedna z nich sa konala v roku 1953 v New Yorku v hoteli plaza. Vtedy sa tam zišli všetci predstavitelia amerických tabakových firiem s Johnom Hillom z reklamnej agentúry Hill&Moltan. Táto schôdka mala za následok stovky miliónov mŕtvych. A jej negatívny tragický dopad, pociťujeme doteraz. V tej dobe medzi sebou jednotlivé druhy a značky cigariet bojovali. V takejto situácii museli výrobcovia nájsť spoločný postup. A tak sa začala najdlhšia a najdrahšia reklamná kampaň všetkých dôb. 
Na zasadaní sa zhodli, že musia presvedčiť nie len tých ktorý formujú verejné mienky, ale hlavne verejnosť. Boli si vedomí, že náklady na takúto operáciu budú vysoké. Ale jediné čo chceli, bolo udržať úroveň predaja. Prvým krokom bola celoštátna reklamná kampaň. Noviny, rádiá, televízie mali tvrdiť, že cigarety nespôsobujú rakovinu a že na prvom mieste tabakového priemyslu je zdravie ľudu. John Hill chcel aj to, že ak sa prekáže nebezpečnosť cigariet, tak sa stiahnu z trhu.

A tak Ameriku zaplavili milión výtlačkov týchto výmyslov nazvaných “úprimné prehlásenia”. Ak by sa rovnakým spôsobom zachovala hocijaká iná skupina výrobcov, ich výrobky by boli ihneď zakázané. Tabakový priemysel nielenže presvedčil fajčiarov, ale prakticky ani nezaznamenal žiadnu reakciu z vládnych kruhov. A tak výrobcovia tabaku obchodovali pomerne bez problému, až do veľkých súdnych sporov v Amerike v 90. rokoch 20. storočia, kde 46 štátov podalo kongresu USA spoločnú žalobu na tabakový priemysel vo veci ohrozenia zdravia ľudu. Ako svedkovia boli predvolaný vysokí predstavitelia siedmych najväčších tabakových firiem. Ako prvú otázku ktorú súd podložil, bola, či si myslia, že nikotín nie je návykoví. Každý odpovedal „nie“. V roku 1998 bola podpísaná tzv. rámcová dohoda o vyrovnaní. V rámci mimosúdneho vyrovnania sa tabakový priemysel zaviazal vyplatiť 206 biliónov $. Sľúbil aj, že zastaví reklamu orientovanú na mládež, samozrejme len v spojených štátoch. Veľmi dôležité bolo aj to, že americký tabakový priemysel musel sprístupniť svoju internú dokumentáciu, kontrole verejnosti. A žiadne dokumenty staré, či nové sa až do roku 2008 nesmeli skartovať. Tabakový priemysel nato reagoval tak, že zaplavil verejnosť miliónmi dokladov, ktoré boli väčšinou nezaujímavé ako napríklad účty za taxík alebo akreditivy. No niektorí ľudia sa do toho tvrdo zakúsli a odhalili podstatu obchodu cigariet. „Nikotín je návykový. Predávame tovar s návykovou látkou“. 
Existuje nejaký rozdiel medzi Philip Morris, dnes nazývaný Altria, Altadis, ktorý sa skôr volal Sita a British American Tabacco? Odpoveď je nie. Medzi firmami totiž existuje tajná dohoda a žiadny významnejší rozdiel v činnosti tabakových firiem nie je. U všetkých firiem sa opakovane zistila rovnaká taktika.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo majú cigarety Marlboro tak veľký úspech na celom svete, je použitie čpavku. Keď sa do cigariet pridá čpavok, zvýši sa príjem nikotínu v tele. Telo z nich „vyzíska“ viac nikotínu. Takže Marlborky (ostatné tabakové firmy) rezali a pitvali až kým nenašli čpavok. Ale nepovedali to nikomu. Bolo zmienené niekde, že by Philip Morris do svojich výrobkov nemal pridávať čpavok? Nie. Naopak. Všemožne hľadali spôsob ako ho dostať do svojich výrobkov. Chovali sa rovnako.
Kto bol ich nepriateľ? Verejnosť to nebola, ani politici. Boli to lekári. Takže ďalšou úlohou bolo spochybniť, vyvrátiť všetko, čo bolo proti nim. Začali investovať do zdravotných expertov, nezávislých vedcov, ktorí pre nich písali články ako napríklad „Pravda o cigaretách“.
Bill Clinton: „Fajčenie cigariet je najzávažnejší zdravotný problém nášho národa. Každým rokom umiera na následky fajčenia viac Američanov ako na aids, pri autonehodách, vraždách, sebevraždách a požiaroch dohromady“.
Podľa ministerstva spravodlivosti USA znamenala schôdzka v roku 1953 počiatok spiknutia. Preto v roku 2004 iniciovala ďalší veľký proces, ktorý tentokrát vychádzal z amerického zákona proti mafii. Zákona Rico. Tento zákon nebol vyložene proti mafii, ale aj proti akejkoľvek skupine alebo spolku, ktoré sa vyznačujú nelegálny spôsobom činnosti. Preto bolo treba nájsť ústredný organizačný článok. A ten bol v tomto prípade organizovaný presne ako mafia. Existujú veľké rodiny, veľké firmy, ktoré si v rámci svojho podvoného schématu navzájom predávajú. Nielen peniaze, ale aj zamestnancov a expertizi. A všetko to nechajú prechádzať tímom právnikov, aby im našli spôsob ako vykonávať nezákonnú činnosť, alebo sa na nej podieľať. A to je podstata ich podvodu. Podvádzajú zdravotnícke zariadenia, protidrogové úrady, kongres, prezidenta aj spotrebiteľov. Robia to úmyselne preto, aby zarobil peniaze. V organizovanom zločine z hľadiska fungovania neexistuje rozdiel medzi nimi a rodinami, ktoré predávajú kokain či herion. A tak aj v tabakovom priemysle sú gangstri, pretože predávajú výrobok, ktorý použitím podľa návodu, zabíja.

Správajú sa tabakové firmy rovnakým spôsobom aj dnes? Významný chemik Bill Ferrone pracoval osem rokov v kľúčovej funkcii vo firme Philip Morris. Mal za úlohu obmedziť rizikovosť cigariet, t.j. vyrobiť bezpečnejšiu cigaretu, nie bezpečnú. Len bezpečnejšiu. Podarilo sa im nájsť veľa spôsobov výroby bezpečnejších cigariet. Na výskum zníženia škodlivosti cigariet bolo vynaložených desiatky miliónov dolárov, ale výsledky neboli v praxi využité. Vžite sa do myslenia výrobcov. Predávajú výrobok s veľkým rizikom, a pritom vedia, ako ho vyrábať tak, aby sa toto riziko drasticky znížilo. Napriek tomu ho naďalej vyrábajú po starom. 
Boli vymyslené inhalátory v ktorých bol nikotín a človek ho inhaluje bez akýchkoľvek iných chemikálií. Tak sa v obore farmacie založila nezávislá firma Chrysalis, ktorá predávala takýto inhalátor. Ale pozor, na príjem liekov, nie nikotínu.(Pritom každý vie,že sa hodí aj pre nikotín). V skutočnosti tento výrobok nie je na trhu preto, lebo v roku 1983 firma Philip Morris vynaložila dostatočný nátlak na farmaceutické firmy a donútila ich na desať rokov obmedziť predaj výrobku Nicorette.
Sľub mlčania tabakového priemyslu porušil aj Jeremy, ďalší bývalí špičkový manažér. „Našou úlohou je predávať, nie pochybovať o výrobku, ktorý predávame. Povinnosť pochybovať má spotrebiteľ a štát. Medzi výrobkami neexistuje v podstate žiaden výrazný rozdiel. A tak jediným spôsobom ako sa dajú odlíšiť, je ich firemná značka, imidž. Prvoradým informatívnym prostriedkom druhu, alebo značky je obal. A tak výrobcovia neustále zlepšujú obaly, ktoré sú výkladnou skrinkou značky. Jedná sa o veľmi premyslený marketing, prieskum trhu, pred aj popredajné testovanie. Snažíme sa spotrebiteľov zlomiť. “
Kanada ako prvá povinne zaviedla grafickú informáciu pokrývajúcu polovicu každej krabičky cigariet. Na obrázkoch vidno zahnisané ďasná, choré pľúca... V roku 2001 ju nasledovali Austrália, Brazília a niekoľko európskych zemí.
Vo Francúzsku pomohlo zmenšiť podiel mladistvých fajčiarov z 50 na 37% významné zdraženie cigariet. V Kanade fajčí len 19% mládeže.
V poslednej dobre, sa tabakovým firmám osvedčili “mládežnícke cigaretové mejdany“, ale výhradne len pre dospelé osoby. Na akciách je možné zakúpiť krabičku za 7$, pričom v automatoch stojí 9$. Výrobcovia sa zameriavajú na získanie a udržanie čo najmladších spotrebiteľov, pretože po 25-ke spotrebitelia už len zriedkakedy menia značku. 
Cigarety sú vo filmoch prítomné, ani si to neuvedomujeme. Jedná sa o tzv. tapetový efekt. Silvester Stallone podpísal s firmou Braun-Williamson zmluvu, že použije ich cigarety, aspoň v piatich hraných filmoch, a to za skromnú sumičku 500,000 $. Philip Morris zaplatil zato, že sa vo filme superman 2, fajčila Marlborka. V supermanovi 1 sa nafajčilo, nebola nato zmluva. 
Dane z cigariet, ktoré často tvoria cez 70% ich malo-obchodnej ceny sú významným zdrojom štátnych príjmov. Preto môže byť pri znížení z týchto daní obťiažne zaisťovať štátnu zdravotnú starostlivosť. V roku 2003 však pravidlo zachovávať mlčanlivosť zase prevládlo nad právom na informácie. V 60. rokoch nemala Sita povinnosť informovať, pretože by to znížilo príjmy štátnej pokladnice. A tak francúzsky súd v Orleáne rozhodol, že zdravie 14 ročného Francúzskeho občana je menej dôležité, ako zdravie štátnej pokladnice, a že tabak je fiškálny produkt. Keby bola verejnosť riadne informovaná, príjmy by poklesli. A keby by boli ohrozené príjmy, povinnosť informovať zmizne. Touto stranou sa Sita obhajovala, a vyhrala. Pritom tabak nie je fiškálny produkt, ale spotrebný tovar.(Jednalo sa skôr o rakovinu peňaženky, ako o rakovinu pľúc). 
Prevádzajú sa všemožné verejné šetrenia, vo všetkých výrobných odvetviach, vrátane pestovania a spracovania zemiakov. Ale nikdy nebola zriadená jediná kráľovská komisia a nebolo realizované jediné verejné vyšetrovanie v odvetví, ktoré každý rok zabíja 47 000 Kanaďanov. 
Pasívne fajčenie nebezpečné?

Niekoľko kilometrov od Kolína nad Rýnom, sa nachádza Inbyfo, bývalé tajné laboratórium Philip Morris. Robili sa tam pokusy na zvieratách pasívne inhalujúce dym z cigariet. Inbyfo kúpili a zriadili, lebo tam mohli uskutočňovať isté veci, ktoré nechceli realizovať doma.
Vráťme sa do doby kedy bol Bill Ferrone v Philip Morris ako riaditeľ výskumu. S inbyfom nesmeli mať žiadne priame kontakty, pretože nechceli aby ich akákoľvek dokumentácia spojovala s Philip Morris. Ak by sa tak stalo, v prípade súdneho predvolania by sa táto dokumentácia dostala pred súd. A tak sa najali ľudia, ktorí dohliadali na výskum, ktorý sa v Inbyfo uskutočňoval pre Philip Morris USA.
“Výskum bol zameraný na minimalizáciu rizík“. Robilo sa všetko pre to, aby sa našli akékoľvek iné faktory ako cigaretový dym spôsobujúci známe následky. Skúmalo sa úplne všetko. Za diabla sa hľadal náhradný obetný baránok. Kanárik v klietke, pojedanie zelených fazúľ, či pitie zeleného čaju. Zistilo sa len, že pasívne fajčenie, vdychovanie tabakového dymu je 4 až 5 krát, v niektorých prípadoch dokonca 20 krát jedovatejšie ako jeho vdychovanie aktívnymi fajčiarmi. No závery hovorili, že pasívne fajčenie je celkom bezpečné a matka môže pokojne fajčiť pri deťoch. Bolo to závažné porušenie etiky vo výskume. 
Ako sa potom dá vysvetliť prípad pacienta, ktorí nikdy v živote nefajčil, a napriek tomu má rakovinu pľúc?
Choroba z povolania.
Tabak a jeho dopad na zdravie sa týka všetkých zemí na svete. Svetová zdravotnícka organizácia, zložená zo 192 krajín, schválila rámcovú dohodu, o kontrole tabaku. Obsahuje všetky podstatné opatrenia. Zákaz reklamy, práva nefajčiarov, zákaz zavádzajúceho označenia cigariet ako jemné-light, ultra light a iné. Ďalej zákaz predaja cigariet mládeži, zdraženie, boj proti pašeráctvu. Tieto opatrenia sú viac účinnejšie, keď sa uplatnia vo vzájomnom koordinovanom, iniciatívnom postupe, proti tabaku. Účinnosť tejto rámcovej konvencie bude závisieť na politickej vôle jednotlivých krajín k priatiu a uplatneniu konkrétnych opatrení. Ak ide o pašeráctvo, tak sme ešte ďaleko k uskutočneniu globálneho riešenia. Európske vlády už podnikli podľa kanadského príkladu spoločné akcie, aby kôli pašovanie cigariet neprichádzali o obrovské daňové príjmy. 
Z biliónu každoročne vyvezených cigariet, sa na miesto určenia legálne dovezie len 700 miliárd. 300 miliárd ich proste zmizne. 
Predstavte si, keby toyota prehlásila, že niekde cestou z Japonska do Európy sa stráca 30% z ich nalodených áut. Pašovanie nie je prírodný jav. Organizuje ho príslušné odvetvie. Niekedy sa sleduje, dokonca až čaká kým dôjdu pri naháňaní pašerákov pohonné hmoty.
Philip Morris vyplatil európskej komisii miliardu $, a sľúbila, že obmedzí pašovanie cigariet v Európe. 

Budúcnosť tabakových firiem je v krajinách, kde je právna úprava nedokonalá, alebo vôbec neexistuje. Aby prenikli na tieto trhy, vytvárajú si príťažlivý imidž, prispôsobený pre každú kultúru a k distribúcii svojich výrobkov používa všetky prostriedky. Z medzinárodného hľadiska k najúčinnejším stratégiám patrí zaplavenie miestneho trhu značkovými výrobkami predtým, než tam prídu oficiálne. Proste sa tam prepašujú. Nech tieto operácie organizuje tabakový priemysel, či jeho distribútori, výsledky sú rovnaké. Významná medzinárodná značka sa objaví na veľa trhoch a predáva sa za oveľa menej ako by sa malo. Hneď ako je trh zaplavený obrovským množstvom pašovaných výrobkov, je pre tabakový priemysel oveľa jednoduchšie povedať vláde príslušnej krajiny: „prichádzate o 20 až 30% výnosu z daní, pretože naše výrobky sa k vám pašujú. A tak nám pomôžte etablovať sa vo vašej krajine. Distribuovať ich, či ich dokonca vyrábať. Pretože to je najľahší spôsob ako si nahradíte straty z daňových únikov.“.
Tabakový priemysel počíta so 16% nárastom spotreby tabaku v Afrike, aby si tým vynahradil 8% pokles jeho spotreby v západnej Európe. A to znamená, že dnes sú africké štáty prednostným cieľom tabakového priemyslu. Tabakové výrobky sa tam nachádzajú všade. Dostať ich ľahšie ako potraviny. Človek môže prejsť kilometer, pokiaľ zoženie sáčok cukru. Ale od cigariet ho delí len pár metrov. Podobne ako všetky africké krajiny, aj Nigéria má veľa problémov, ktorým musí čeliť. Aids, malária, zápal mozgových blán, hladomor. 
K čomu potrebuje ďalšiu metlu, ktorej sa dá predísť?
Vďaka svojej komunikačnej, marketingovej, a reklamnej politike prenikol tabakový priemysel na afrických trhoch do všetkých spoločenských vrstiev. Napríklad pomocou vzorku zdarma. Cigarety sa po hrstiach zdarma rozdávajú ľudom. Sponzorstvo najrôznejšieho druhu ako napríklad sponzorovanie športu, alebo hudby. Aby si získal mládež, vyrába tabakový priemysel symbolické značky cigariet, so silným posolstvom pre mládež. Najnovšia značka firmy Philip Morris, ktorá sa distribuuje v Nigérii, sa volá Visa. Túto značku začali vyrábať preto, pretože im prieskum trhu ukázal, že dnešnú Nigérsku mládež zaujíma len jediné. Nie návšteva školy, alebo štúdium na univerzite, ale opatriť si vízum do spojených štátov, francúzska, alebo Kanady. Ľudia tam dokážu utratiť posledné peniaze na cigarety, pritom doma nemajú nič k jedlu. Za jednu krabičku cigariet – tri obedy denne. 

Tak, od začiatku čítania tohto článku zomrelo na následky tabaku niekoľko ľudí.
Jedno je isté, tabakový priemysel sa zomrieť nechystá.

Čerpané z dokumentu Tabac, retenez votre souffle!