jana viktory
Statočné srdce zbabelého singla?
„Slobodaaaa“ temer som začala kričať ako William Wallace v Statočnom srdci keď som sa zaobudila dňa tretieho augusta. Už je to pol roka. Teda šesť mesiacov. Čiže kopa týždňov, ešte viac dní a úplne najviac nocí odkedy sme ja a moje statočné srdce odkázané samé na seba. A ja, hoci ani nenosím kilt, to tuším konečne začínam doceňovať a tešiť sa z toho. Možno je to z núdze cnosť, sama neviem, možno som si už len zvykla, to je tiež možnosť, ale nech sú dôvody akékoľvek , väčšinu času to hodnotím ako celkom pozitívny jav. Keďže sa na internete pohybujem ako ryba vo vode a netromfne ma ani Colombo, zistila som, že podľa vikipédie, kde sa dá nájsť vážne všetko (teda okrem toho, že môj bývalý má opäť nejakú hlúpučkú dvadsiatku nad čím som sa tentokrát už len uškrnula - opakovaný vtip nie jeevtip ani keď sa týka vášho ex), som sa dozvedela definíciu singla. Definícia tohto termínu sa začala od hudby a pokračujúc cez bridž som sa prelúskala až k označeniu pre neženatého muža, nevydatú ženu čo ja rozumiem asi ako stará panna, ktorú nikto nechce. Hm, no tak dúfam, že až tak zle na tom nie som a ani nebudem, koniec koncov môj ohrozený druh mi po mojom po
