Jn 8, 1-12: Ježiš odišiel na Olivovú horu. 2 Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. 3 Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku 4 a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. 5 Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ 6 Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. 7 Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ 8 A znovu sa zohol a písal po zemi. 9 Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. 10 Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ 11 Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“
12 A Ježiš im zase povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto ma nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“ (Koniec citátu Jn 8, 1-12).
Tak si predstavme, ako tam vtrhli rozhorčení a prihorliví farizeji a zákonníci. Vykrikujú na adresu ženy, že scudzoložila. Mne ako prvé prišlo na um – a kde je ten muž, s ktorou cudzoložili obaja? Už vtedy boli diskriminačné zvyklosti?
A to typické pokúšanie, ktoré sa ťahá dejinami! Čo povieš TY, Pane!?
„Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí kameňom!“
Na túto vetu som si okamžite spomenul, keď mi istý posadnutý diablom nepriamo odkázal, že VRAJ kohosi posielam len tak do pekla, údajne o normálnej a skutočnej láske nemám ani tušenie…
Aká bola odpoveď Pána Ježiša Krista? „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“
Vo filme o živote Pána Ježiša Krista to bolo nádherne vidieť: odchádzali jeden za druhým, a to vtedy, keď si spomenuli, že majú ďaleko od totálnej bezhriešnosti.
Aj preto osobne nehrám žiadne hry v štýle – ten je vinný, tamten je vinnejší, onen je úplne na doraz viny… Nie.
Pýtam sa – kde a ako možno zachrániť tých, ktorí sú prenasledovaní – a je mi absolútne jedno, či dôvodne alebo bezdôvodne – pretože Pán Ježiš Kristus mi predsa ukázal, čo možno urobiť.
ON je svetlo sveta, kto Jeho nasleduje, nebude chodiť v temnotách, ale bude mať svetlo života.
Ak chceme napodobniť Boha, máme čo doháňať. Pán Ježiš Kristus je ten, ktorý je absolútne dokonalý v láske – ON tak nesmierne miluje človeka, že nehľadí na nás ako na vopred vinných (aj keby sme si často zaslúžili päť a dvadsať po zadku), ale sa nechal za nás bičovať, vysmievať, tŕnim korunovať, zomrel za nás. A MY ako ľudstvo – človečenstvo z nespočetného počtu človiečikov – sme tí, ktorí zlyhávame. Boh nás však neprestal milovať.
A na rozdiel od anjelov máme šancu celý život, lenže aj ten najdlhší život skôr či neskôr skončí a nevieme nikdy, kedy… Medzi svätcami máme sv. Augustína, ktorý si užíval a vyvádzal relatívne dosť dlho, ale aj svätých v detskom veku.
Pán Ježiš Kristus je ten, ktorý mohol hodiť kameň do cudzoložnice – ba dokonca mohol nahádzať kamenia do všetkých tých farizejov a zákonníkov, ktorí ženu privliekli ako keby na popravu – tých všetkých mohol pokojne kameňovať.
Lenže ON je Boh Lásky, a nie podporovateľ pogromov a prenasledovania kohokoľvek a kdekoľvek. Ak budete niekde vidieť či len počuť o prenasledovateľoch a nenávistníkoch, Boha tam medzi nimi nehľadajte – možno akurát jednotlivých anjelov, ktorí z primeranej vzdialenosti smutne pozorujú bandu nenávistníkov, ktorí idú a chcú evidentne ubližovať, siahnuť na život.
Pán Ježiš Kristus ako absolútny Pán života a všetkého – zomrel za nás ako baránok. To je náš Vykupiteľ. To je náš Boh Láska. A nikto by to nebol mohol povedať, keby sa Boh sám nebol zjavil. Boh, uponížený až na smrť, a to na smrť na kríži.
Boh zdanlivo riskuje, lebo Pán Ježiš Kristus je trpezlivý (nenávistníci a prenasledovatelia majú nesmierne ďaleko od Božej trpezlivosti).
Pán Ježiš Kristus nechá rásť (Mt 13, 24-30: Predniesol im aj iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá človeku, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. 25 Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel. 26 Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ. 27 K hospodárovi prišli sluhovia a povedali mu: »Pane, nezasial si na svojej roli dobré semeno? Kde sa teda vzal kúkoľ?« 28 On im vravel: »To urobil nepriateľ.« Sluhovia mu povedali: »Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?« 29 On odpovedal: »Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu. 30 Nechajte oboje rásť až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Pozbierajte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly.«“).
Sto oviec, jedna chýba, nechá 99 a ide 1 hľadať (15,1-7); 10 drachiem, 1 sa stratí (Lk 15, 8-10 ); 2 synovia, 1 márnotratne osprostie, ale ani ten, ktorý zostal, nie je svätý čistý (Lk 15, 11-32). Boh sa svojho nevzdáva, nikdy. On hľadá ako zachrániť alebo oživiť, On čaká, On nájde, On sa teší...
Aká je naša predstava o Bohu? Je nekonečný omyl, ak si ktokoľvek namýšľa, že opovrhovanie, osočovanie, posudzovanie, odsudzovanie, prenasledovanie, nenávistnícke maniere – že by to bolo od Boha? To isto NIE! To by bolo ako porovnávať deň a noc.
Rešpektujme zlaté pravidlo: Rob ľuďom vždy len to, čo chceš, aby ľudia robili tebe. Predpokladá sa, že druhému budeš robiť dobro, priať mu, aby sa mu darilo, a to vo všetkom (Mt 7, 12). Ak však niekto túži po prenasledovaní, po ubližovaní a iba sa skrýva za Cirkev – ba priam sa vyžíva v nenávistnosti – odhalí sa skutočná pravda o takom jedincovi. Boh mu pomáhaj, lebo sa často stáva, že sa od neho odvrátia aj tí, na ktorých sa tak upäl. Ale my vieme, že aj v tých najťažších stavoch možno volať k Bohu, lebo ON je ten, kto môže zázračne zachrániť aj toho najväčšieho úbožiaka.
*
1 Kor 4, 5: „Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On osvetlí, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc. Vtedy každý dostane pochvalu od Boha.”
1 Jn 4, 20-21: „Ak niekto povie: Milujem Boha a nenávidí svojho brata, je klamár. Veď kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí, ako môže milovať Boha, ktorého nevidí?“
