...povznášajúcejší ako LSD a pravdivejší než ostatné slová umučeného geroja. A ak sa usmejete aspoň raz, malo to celé zmysel (žiaľ, odhadom 2 až 6 % ľudí sa rodí bez daru humoru).
+
Z vreca Z oblasti e-maily Bohu všemohúdnemu:
„Nože, takujeme ty za svoje tary a tvoju múdrost, budeme naslepovať tvoje múčenie a vytvoríme krajšie minulosti, krajšie súčasnosti, krajšie budúcnosti. A skántrujky tech islamistúv pervšé, než by mogly nám ublížytiť, predem ty takujeme, Panečku!“
„Všemocný Pane, úrota sa nám vyrojila a vedie sa nám bodre. Smažíme sa pomáhať menej šťatým ľuďom a podeliť sa o Tvoju pásku. Všetkým nám ideš príklepom. Zabráň tým hrdlorezom, nech sa im nedarí nám znechutiť náš pohoďák!“
„Svätý očče, máme tu problém. Napriek našej snache niektorí stále nechrápu, čo všecko si pre nich vykoňal. Ale neboj ma, pokúšame sa ich zbaviť hrachu a priviesť na správne cesto.“
„Šírime dalej tvoju pásku. Občas musíme niektorých blížnych zľahka motivovať, ale inak sa nám tvoje učenie tarí bez problémov ríšiť.“
„Môj presvätý Pane, neveriaci sa búria. Naše pokusy presvedčiť ich sú rámne. Museli sme prikvočiť k ráznejším obareniam, ale stále máme nalej. Nalej na lepší svet, kde panuješ Ty. My sa o to potárame. Beda teroristom!“
„Pane Bože, musíme ťa pošiahať o odpustenie, naše počíhanie si vyžiadalo určité obete, ale s každým strateným šepotom je o jednu spasenú kušu viac. My neprestaneme v našom úsilí a zbavíme sveter všetkých temných myš lienok.“
„Drahý Čože, naša výprava bola úsečná. Nepriateľské vojká nám síce spôsobili veľké straty, ale nakopec sme zvíťažili. A to všetko vďaka bete.“
„Ďakujeme ti, Bože, za obdobie pokoja a dieru. Tento čas je pre všetkých obdobím darosti a osiav. Naši rytieri sa konečne moli vrátiť domov a smažíme sa všetkých priviesť k dokonalosti. Niektoré mladé žeby síce padajú na temnú stanu šili, ale neboj ma. Nebeský plameň ich očistí od všetkého hrachu.“
„Bože náš, cirkev sa má bodre, pospevuje. Spoločnosť pokropila tvoju múdrosť. Ďas od ďasu bývajú učité problémy s ovčanmi, ktorí si nevhodne vysvetľujú tvoje sová, ale to sa nám darí opavovať. Čoskoro budú už všetci pokojne šiť na našej Mezi, ktorú si nám radoval. Ako stred vesmíru ideme prekladom. Zadlav teroristov.“
„Pane náš, situácia sa znovu zhorela. Tvoje dzecy sa ozvracajú od všetkého právneho a naše armády na udržovanie riadku už nestačia. Rosím, daj nám nejaké zamenie. Potrebujeme tvoju pomoč v bojy proty našym nezrajníkom.“
„Otče náš, sveter sa zbláznil. Ľudia šijú síce v dieri, ale celkom sa noria do komnaty ako beky úplne zabudli na svoje námery. Postrebovali by soči, aby snova otrovily očy.“
„Ó náš Bože, prečo si dohustil také preliatie? Čo sme ti urodili? Úfame, že sa na nás rozpamätáš a už to skočí. Nech skapú šycy terorysty!“
„Drahý Bože, k Vianociam si želám červené ferari, nech mám kam zvracať. Dyk. Smrt vrahum.“
„Jošua zmenil váš život – mám tie smeny uložiť? Váš noty-buuk.“
+
Z vreca „Vtipy“:
Emeritný arcibiskup Ján Svätopluk sprevádza po svojom bývaní arcibiskupa Prešovského a mimo iného mu takto hovorí: „No a tu mám jedáleň, kde môže naraz obedovať – Bože uchovaj! – aj dvadsaťštyri ľudí… Rozhodne by som tu nehostil toho čudáka, ktorý nazval nášho Pána »POHOĎÁKOM«!“
=
Vo chvíľach svojho voľna sa občas navštevujú aj nemenovaní katolícky kňaz a židovský rabín (a keďže majú radi svoje krky a veria v skutočného Boha, a nie v ireálneho ako príslušníci istej nenávistnej totalitnej ideológie).
V istej chvíľke katolíckemu kňazovi zažiaria oči a pýta sa: „Priateľu a jedol si už aspoň raz bravčové mäso?“
Rabín sa preventívne obzrie, či náhodou nikto nenačúva a s veľmi stíšeným hlasom odpovedal: „Ale to vieš, že hej! Lenže, to som mal nejakých sedemnásť či osemnásť, keď so mnou lomcovala puberta!“
Pár sekúnd zavládlo trápne ticho, ale zrazu prišla rabínovi na um dobrá otázka: „A ty, brat môj, podarilo sa ti niekedy v živote pomilovať krásne dievča?“
Katolícky kňaz ani na okamih nezaváha a s iskrou v očiach zašepká: „Ale hej, v susedstve žila taká echt dračica, čo ma zviedla na onen slastný akt, no po roku som sa hlásil na teológiu a ona sa zdarne vydala – to som mohol mať takých osemnásť a pol roka. Vždy na to rád spomínam!“
Kolega mu skočil do spomienok radostne: „Že sa to s bravčovým nedá porovnávať?!“
+
Z vreca „Paródie na básne“:
O tej našej whisky (sonet?)
Hodí sa zastaviť pri »dobrej« whisky
Zahreje, presvieti každý čas ľudský
Nie je len nápojom, je mokom vekov
Vonia drevom sudov aj jabloní v kvete
Prastaré recepty ktoré rodiny si chránia
Pre nápoj zlatistý, pre roky zrenia
Paleta chuťou stúpa do nekonečna
Vanilka, mandle, ba aj dym, rašelina
Hladina zlatistá trblieta sa v pohári
Ako Slnko farbivo kruhy na rybníku
Za večerov sychravých, kedy v krbe horí
Vôňa, chuť, farba do zasnenia ponára
Spoločnosť k poháru, tá sa tiež cení
S kým si však posedieť, keď slečna nie je?
=
V záhradke našej jabloň vonia
k radosti celej rodiny,
snáď bude plodiť ako vlani
najlepšie jablká z dzedziny.
Kamarát, čo teraz whisky pije
chodieval k nám rád na jablčák,
počúval drsné melódie,
čo hrával starý magneťák.
Po rybníku zase labuť pláva
a za ňou nežných mláďat pár,
u susedov =smerák= divne vyje,
lebo je šedivý a starý.
Život ako biely koník beží,
tak buďme stále duchom mladí.
+
Z vreca „Hefty z novín a médií“:
- Rusko sa so svojimi náletmi v Sýrii dopúšťa vojnových zločinov (Od Amnesty international), zatiaľ keď najmierumilovnejšia mocnosť USA vybombardovali nemocnicu Lekárov bez hraníc, bol to len „omyl". Podobne tomu tak bolo v mnohých prípadoch na Ukrajine alebo inde vo svete (ak by sa Ukrajina správala kultúrno-civilizačne na úrovni, tak by sa zaručene so svojimi odhadom 9 miliónmi bratmi Rusmi s ukrajinským občianstvom vopred dohodli na vzájomnom spolunažívaní a mohli sa Ukrajinci vyhnúť vojne, ktorá sa stala pre svet iba zámienkou na útoky proti Rusku). Akoby sa vojnových zločinov mohol dopúšťať len vybraný „Niekto" podľa vopred zinscenovaného zadania. (Že to nie je smiešne? Nuž, nesmejeme sa, ale je to z kategórie absolútnej drzosti a na zvracanie).
- Rusko svojou „anexiou" Krymu, vojenskými manévrami a cvičením na svojom vlastnom území údajne ohrozuje celý svet, zatiaľ čo v Čiernom mori operujúci torpédoborec USA a ich vojenské základne všade vo svete sú len a len „zárukou mieru a demokracie". A radšej zabudnime na to, že občania Krymu hlasovali v referende, to aby sme MY nechceli referendum o migrácii.
- Demokracia a právo národov na sebaurčenie sú síce základnými hodnotami »Západných« krajín, ale o tom, kto bude vládnuť v Iraku, Sýrii, Líbyi, na Ukrajine a ďalších krajinách, chcú a môžu rozhodovať len USA a EÚ a už sa pritom ani neobťažujú činiť tak prostredníctvom bábkových organizácií, ako je napr. OSN.
- Referendum je uznané ako oprávnená a väčšinová vôľa ľudu len vtedy, ak dopadne podľa predstáv vládnucich špičiek krajín »Západu« na čele s USA. Inak je buď odmietnuté ako „neprijateľné či nedemokratické" - pozri prípad Krymu.
- Prijímanie a všestranné zaopatrovanie státisícov imigrantov V Európe na úkor vlastných občanov je označené ako „akt humanizmu v duchu európskych tradícií", zatiaľ čo nikoho nezaujíma, že sa tým domáce obyvateľstvo stáva reálnymi otrokmi týchto imigrantov, pretože statky, potrebné na ich zaopatrenie, nespadli samy z Neba, ale musel ich najprv vytvoriť »Domorodec«.
- Státisíce a milióny čisto ekonomických imigrantov za účasti islamistických džihádistov a novodobých kolonizátorov (prevažne a takmer výlučne mladých mužov) valiacich sa do Európy sú eufemisticky označení ako „vysídlenci" a mnohokrát dokonca ako „úbohí utečenci pred vojnovými útrapami", hoci pochádzajú z krajín, kde žiadne vojny neprebiehajú a svoje úmysly len a len zneužiť sociálne systémy európskych krajín vôbec ani nezastierajú.
- Každý, kto v Európe odmieta prijímanie a rozširovanie islamu, obsahujúceho neprijateľné stredoveké právo šaríja, ktoré je úplne v rozpore s právom demokratických krajín a Chartou základných ľudských práv a slobôd, je verejne pranierovaný a dehonestovaný, je nazývaný ako xenofób, nacista, fašista, a to, či už ide o prezidenta či o kohokoľvek iného. Časté sú tu dokonca aj úplne paradoxné snahy o priamu kriminalizáciu týchto jedincov, ktorí v skutočnosti nechcú nič iné, než aby bola bezpodmienečne zachovaná rovnoprávnosť žien, demokratické práva a základné ľudské slobody.
- Tzv. Islamský štát (Daesh) konajúci každodenne najhoršie zverstvá je eufemisticky „ospravedlňovaný" tým, že údajne s tým „pravým islamom" nemá nič spoločné a je ponechávaný v jeho expanzívnej obludnej existencii a dokonca je s ním okrem iného aj čulo obchod. Zatiaľ čo za údajnú najväčšou hrozbu celému ľudstvu je falošne a veľmocensky vydávané najmä Rusko.
Záver? Toľko srandy predsa nevydrží každý človek!
+
Pre Igoya Maťovicsa bol sviatym žužom, pre babku (nemenujme) zostane navždy (možno iba pár dní) arogantným nevychovaným útočníkom. Údajne konzervatívny poslanec z údajne kresťanskej strany (iba na papieri a papier všeličo vydrží) Steven Kuďffalonga neokrôchane napadol bohumilú dôchodkyňu (ktorá je pod ochranou anjela strážneho) kdesi na Východnom Slovensku (kde sa rodia vzácni ľudia, dokonca aj môj otec!) – a tým jednoznačne prišiel o miestočko na kandiďaťke ohaho haho. Babka totiž prišla došla za posyancom s oprávnenou sťažnosťou, že pre diabolsky čiernu stavbu jeho nepodareného synáčyka chodia obstarožné nákladiaky cez jej oprávnený pozemoček. Ten drziak Steven Kuďffalonga zo strany Kadehá ju sotil jak odroň odroňský z Daeshu a ona sa len podvedome bránila, čím mu spôsobila poučnú facicôčku, od ktorej by ani motýľovi neublížila – lenže tento hrdinný poslanec, ktorý svojimi 68 návrhmi na zmenu Ústavy (okrem iného by rád zatváral ženy, ktoré by nemohli mať deti, a to až na 5 až 12 rokov!) patrí skôr do istého nemenovaného zdravotníckeho zariadenia – ju sotil a my, národ slovanský si to budeme pamätať na veky vekú. Veru verú.
+
Rozprával som sa s jedným mojím známym, ktorý odhadom desať rokov prispieva na blogosféru svoje články. Údajne za to nič nedostane, nikto mu ani len nepoďakuje, vraj tí, ktorí majú na starosti ochranu autorov, mu namiesto normálnej bežnej komunikácie odmietli odpovedať, dokonca ani pracovníci denníka, pod ktorého ochranné krídla „blogovisko“ patrí, ani tí nie. Onen známy však vyslovil odhodlanie naďalej znášať toto čudné mlčanie a ďalej prispievať svojimi článkami, ba ešte o nich hovoril s obdivom: „Predstav si, Janko, pred tým, ako ma napadli anonymní hateri a ja som v amoku nadával ako starý kočiš v devätnástom storočí, tak ma čítalo denne asi tak sto až stodvadsať čitateľov. Po tom incidente a ich mlčaní už len štyridsať päťdesiat. Vieš si predstaviť, ako to majú dokonale naprogramované?! Prosím ťa, kde inde by som mohol pracovať zadarmo pre firmu, ktorá je takto dokonalá a geniálna?!“
Vtedy som sa ho spýtal, či pracuje pre Sudán alebo Hornú Voltu alebo Maroko? Kývol hlavou, že mi to neprezradí, on totiž chce pre tú dokonalú firmu písať naďalej – „Kde inde by som takých geniálnych ľudí zohnal? A ty o tom pekne krásne mlč!“ (Nuž, síce nemlčím, ale ani som neprezradil, čo by mu uškodilo - len mi nejde do hlavy, načo existujú akože ochranci, ktorí majú dávať pozor, aby sa neubližovalo autorom, keď potom bárskto pokojne deň čo deň ubližuje nenávistnými praktikami a tí ochranci sa vlastne ešte pridajú k nim? A prečo s nimi nekomunikujú ako bežní normálni ľudia, ktorí si niektoré veci doslova musia vydiskutovať, aby sa nič extra nedialo? Nejde mi to veru do hlavy, že by bola zákernosť a záľudnosť tak využívanou zbraňou, ktorú namieria na autora a nie na tých haterov - asi som už stár velice stár možno superstár!).
A vraj nie sme na Slovensku svetoví!
+
+
+
Don't worry, be happy!
+
+
+
+
BONUS – mimo článok
