Za celú dobu blogovania, čo som tu, sa mi stalo iba párkrát, že sa zdanlivo „všetko“ vzbúrilo proti tomu, že sem niečo chcem vložiť, ale vytrval som. Dnes to je o principiálnom rozpore islamistického morbídneho ponímania »práva šaríja« s naším právom v Európe, ktoré sa odvoláva na Deklaráciu ľudských práv. Bola by škoda pošpiniť pamiatku všetkých zomrelých za ľudské práva (a ani materiálne či technické problémy nesmú byť spúšťačom rezignácie).
Tie státisíce a milióny „votrelcov“, ktorí sa k nám valia, si totiž v drvivej väčšine spolu s „islamom“ prinášajú či priamo už zastávajú „islamskú“ netolerantnú a nenávistnú mocenskú ideológiu, založenú na morbídnom práve »šaríja«. Táto ideológia je v úplnom rozpore so všetkým, čo na poli nášho slobodného života a demokracie doteraz poznáme a zastávame a čo naši predkovia predtým horko ťažko vydobyli a vykúpili ((životmi)) svojim poznaním a skúsenosťami za cenu obrovského počtu úmrtí v dvoch svetových vojnách, ale aj v dobách totality, či fašizmu a nacizmu.
Tým všetkým si Európa už prešla a má teda (ako sa hovorí) už „niečo za sebou". Odniesla si pritom zo svojej novodobej histórie celú radu ponaučení, ktoré včlenila do takých „právnych pevností" a základov, ako je Charta základných práv a slobôd alebo celá rada medzinárodných dohovorov o ochrane najrôznejších ľudských práv. Tieto veci sú potom základnými piliermi právnych systémov krajín západných demokracií, medzi ktoré sa dnes už aj my radíme.
Na zabránenie akéhokoľvek návratu neblahých časov minulých sme si potom stanovili určité právne medze a postavili sme mimo zákon akúkoľvek propagáciu či šírenie takých nenávistných a neľudských mocenských ideológií, ako je fašizmus, nacizmus, komunizmus (alebo tisovský klérofašizmus). Čo sa však zatiaľ u nás nedarí, je legislatívne zavedenie podobného prístupu k rovnako nebezpečnej a neprijateľnej mocenskej ideológii, ktorou je »islam« s jeho právom šaríja, ktorého neprijateľné prvky dnes (bohužiaľ) môžeme priamo v praxi sledovať v konaní tzv. „Islamského štátu“. Pritom môžeme vidieť, koľko trestných činov, masových vrážd a teroristických útokov už bolo v tomto duchu spáchané a koľko ich dnes a denne len tento samotný „Islamský štát“ pácha!
Hrubých rozporov „islamského“ práva šaríja s Chartou základných ľudských práv a slobôd je veľa a jeho absolútna nezlučiteľnosť s naším právnym systémom je nespochybniteľná. Nejde tu o nič menšieho, než o tie najzákladnejšie spoločenské a právne princípy, ako sú napr.: existencia úplnej rovnoprávnosti všetkých žien, existencia neprípustnosti telesných trestov vrátane trestu smrti, otázka prípustnosti homosexuality, vec rovnakého prístupu k náboženským vyznaniam, spôsob samotného vzniku a výkonu štátnej moci, a podobne. Z toho je úplne zrejmé, že v jednom štáte jednoducho absolútne nemôžu existovať dva takto úplne rozdielne a protirečivé právne systémy vedľa seba. Akákoľvek tolerancia práva šaríja preto u nás nie je možná. ((A veľmi dúfam, že zas sa RTVS, TA3 alebo TV komerčné nebudú pýtať údajne nezávislých „akože“ odborníkov, ktorí sú sami zaujatými koránistami a ešte sú aj platení nadáciami z nebezpečných mohamedánskych štátov, napríklad otrokárska Saudská Arábia alebo diktátorský Irán)).
Ale islam a mohamedáni zastávajú a požadujú niečo totálne iné, a to práve možnosť (ba priamo nutnosť) taký pre nás neprijateľný a úplne odlišný spoločenský a právny systém u nás tiež zaviesť a praktizovať! A so súčasným prílivom mohamedánskych imigrantov sa to mohamedánom reálne, ak im v tom nijako vopred nezabránime, môže časom podariť. Nie je totiž vôbec nereálne, že s využitím práve našich demokratických volebných princípov a práv v blízkej budúcnosti dôjde k tomu, že právne silou volebných hlasov bude náš spoločenský a právny systém a jeho zákony koránistami zmenený a doslova nahradený nejakým ich iným importovaným mocenským systémom, založeným na „islame“ a práve šaríja. Tieto snahy (zatiaľ len o akúsi násilnú a vopred nereálnu implementáciu prvkov práva šaríja) sa už dnes dejú napr. Vo Veľkej Británii či Francúzsku, a to bez toho, aby tu ešte došlo k dnešnému obrovskému nárastu počtu mohamedánov, prostredníctvom masovej imigrácie. Zajtra už takto nemusí ísť len o snahy, ale o bežnú aj reálnu prax.
Vojna na tomto legislatívnom poli je teda už dnes v plnom prúde, hoci jej existenciu mnohí odmietajú alebo nechcú vôbec pripustiť. Na jednej strane stojíme my s naším súčasným existujúcim demokratickým právom a na strane druhej stále sa zvyšujúci počet mohamedánov s požiadavkou na zavedenie ich importovaného práva šaríja. A prebieha tu teda a bude prebiehať zásadný právny a legislatívny boj o nič iné či menšie, než, že - buď my zavčasu tento cudzí importovaný právny a mocenský systém, založený na práve šaríja u nás postavíme mimo zákon (ako neprijateľný a nezlučiteľný s naším právom a spôsobom života demokracie a Deklarácie ľudských práv aj slobôd) a prichádzajúci mohamedáni sa budú musieť prispôsobiť nám, alebo prichádzajúci mohamedáni časom postavia mimo zákon náš súčasný právny systém a svojím spôsobom vlastne nás všetkých akoby bezvercov a inovercov...
Takže, dnes znovu stojíme na pomyselnej dejinnej križovatke a nezostáva nám, než si slobodne vybrať. Mnohí zatiaľ takú voľbu buď úplne odmietajú alebo odsúvajú niekam do stratena. A možno, že sami dokonca priamo počítajú s tým, že sa nejako „prispôsobia" a v prípade nutnosti alebo potreby bez problémov prijmú akékoľvek nové koránistické pravidlá (odvodené od pojmu korán). Pravdou ale je, že raz sa takejto voľbe rovnako nikto z nás nevyhne a čas sa stále zrýchľuje.
Moja voľba je jasná - hoci na najrôznejšie nešváry našej demokracie často nadávam, chcem bezpodmienečne a za každú cenu zachovanie nášho demokratického právneho systému, založeného na Deklarácii základných ľudských práv a občianskych slobôd!
Deklarácia ľudských práv:
Článok 1
Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti aj právach. Sú obdarení rozumom a svedomím a majú sa k sebe správať v duchu bratstva.
Článok 2
(1) Každý je oprávnený na všetky práva a slobody, ktoré stanovuje táto deklarácia, bez akéhokoľvek rozdielu rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(2) Ďalej sa nesmie robiť nijaký rozdiel z dôvodu politického, právneho alebo medzinárodného
postavenia krajín, alebo území, ku ktorým osoba prináleží, či ide o krajinu alebo územie nezávislé, poručnícke, nesamosprávne alebo podrobené inému obmedzeniu suverenity.
Článok 3
Každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť.
Článok 4
Nikoho neslobodno držať v otroctve alebo nevoľníctve; všetky formy otroctva a obchodu s otrokmi sú zakázané.
Článok 5
Nikto nesmie byť podrobovaný mučeniu alebo krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. ((A čo bičovanie, stínanie, ukameňovanie – a je jedno, či je to v Pakistane, Saudskej Arábii alebo v Iráne – kto nie je slepý, azda to aj uzná!))
Článok 6
Každý má právo, aby bola všade uznávaná jeho právna osobnosť.
Článok 7
Všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú zákonnú ochranu bez akejkoľvek diskriminácie. Všetci majú právo na rovnakú ochranu proti akejkoľvek diskriminácii, ktorá porušuje túto deklaráciu a proti akémukoľvek podnecovaniu takejto diskriminácie. ((A čo totálna nerovnosť žien v takzvaných mohamedánskych, koránistických štátoch?! Znovu, kto je slepý a nechce vidieť to, čo jednoznačne vyplýva z koránu – akoby pripravoval najhoršie aj pre nás. To už nehovoriac o homosexualite, kde samotní vedci dokázali, že je vrodená, ale koránisti ich vraždia! Tu však hodno pripomenúť, že KDH + KBS + AzR takisto u nás broja proti GL komunite a v tomto si môžu v princípe s koránistami mohamedánskych štátov ruky podať! A ani ich nezaujíma, že Boh s nimi nesúhlasí!))
Článok 8
Každý má právo, aby mu príslušné vnútroštátne súdy poskytli účinnú ochranu proti činom, ktoré porušujú základné práva, ktoré sú mu priznané ústavou alebo zákonom.
Článok 9
Nikto nesmie byť svojvoľne zatknutý, zadržaný alebo vyhostený.
Článok 10
Každý ma rovnaké právo, aby bol riadne verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom, pokiaľ ide o určenie jeho práv a povinností alebo o akékoľvek trestné obvinenie proti nemu. ((Neviem si predstaviť, ako by sa tento článok uskutočňoval, ak by mal byť zároveň praktizovaná „šaríja“! Áno, demokracia nie je dokonalá, ale šaríja je horšia ako smrť.))
Článok 11
(1) Každý, kto je obvinený z trestného činu, má právo byť považovaný za nevinného, kým nie je
dokázaná jeho vina vo verejnom konaní, v ktorom mu boli dané všetky záruky nevyhnutné na
jeho obhajobu.
(2) Nikto nesmie byť odsúdený za nejaký čin alebo zanedbanie, ktoré v čase, keď boli spáchané, neboli podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom. Nesmie byť uložený ťažší trest, než aký bolo možné uložiť v čase, keď bol trestný čin spáchaný.
Článok 12
Nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie, ani útokom na svoju česť a povesť. Každý má právo na právnu ochranu proti takýmto zásahom alebo útokom. ((Tu by mali však ústavné súdy alebo bezpečnostné zložky štátu uvážiť, či možno dať uplatňovanie týchto vecí tým, ktorí sami odmietajú poskytnúť iným toto isté?! Narážam na príkaz koránu likvidovať odpadlíkov od viery, inak veriacich a nevercov – a to využitím ich morbídneho koránistického práva šaríja – čo do Európy nikdy nepatrilo a pochybujem, že by dokázali takto koexistovať demokratické zákonodarstvo spolu s morbídnym právom šaríja!))
Článok 13
(1) Každý má právo voľne sa pohybovať a slobodne si voliť bydlisko vo vnútri ktoréhokoľvek
štátu.
(2) Každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, ba aj vrátiť sa do svojej krajiny.
Článok 14
(1) Každý má právo vyhľadať a požívať v iných krajinách azyl pred prenasledovaním. ((Čo však s tými, ktorí nie sú nikým prenasledovaní, neohrozuje ich hladomor ani choroby – a predsa sa vydávajú za utečencov – ba ešte im prisluhujú imitátori humanity, ktorým ide o zisky či slávu, len zdravý rozum odhodili do koša?! A to azda netreba pripomínať kadejakých klamárskych politikov, ktorým nejde o blaho svojich domorodých spolu-občanov!))
(2) Tohto práva sa nemožno dovolávať v prípade stíhania vznikajúceho skutočne na základe
nepolitických trestných činov alebo konaní, ktoré odporujú cieľom a zásadám Organizácie
spojených národov.
Článok 15
(1) Každý má právo na štátnu príslušnosť.
(2) Nikto nesmie byť svojvoľne zbavený štátnej príslušnosti a ani práva svoju štátnu príslušnosť
zmeniť.
Článok 16
(1) Muži aj ženy, ktorí dosiahli plnoletosť, majú právo, bez akéhokoľvek obmedzenia z dôvodov
rasových, národnostných alebo náboženských, uzavrieť sobáš a založiť si rodinu. Pokiaľ ide o
manželstvo, majú nárok na rovnaké práva počas jeho trvania, i po jeho rozviazaní.
(2) Sobáše môžu byť uzavreté iba so slobodným a plným súhlasom nastávajúcich manželov.
(3) Rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má nárok na ochranu zo strany
spoločnosti a štátu.
Článok 17
(1) Každý má právo vlastniť majetok tak sám, ako aj spolu s inými.
(2) Nikto nesmie byť svojvoľne zbavený svojho majetku.
Článok 18
Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahrňuje v sebe aj voľnosť zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov. ((V rozpore s týmto článkom je koránom nariadené likvidovanie odpadlíkov od viery, zabíjanie inovercov alebo nevercov – a to v krajinách, kde je korán a koránizmus. Len tu v Európe sa nájdu zámerne slepí sudcovia či odborníci na ústavné práva, ktorí ignorujú túto stránku nenávistnej ideológie, ktorá sa skrýva pod vznešený názov „islam“ – ba dokonca majú v úmysle prenasledovať logicky uvažujúcich oponentov, ktorí rozumne apelujú na neznalých vecí, prípadne na tých, ktorí z najrôznejších dôvodov zavádzajú či klamú spoločnosť.))
Článok 19
Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu; toto právo nepripúšťa, aby niekto trpel ujmu za svoje presvedčenie a zahrňuje právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami a bez ohľadu na hranice.
Článok 20
(1) Každý má právo na slobodu pokojného zhromažďovania sa a združovania.
(2) Nikto nesmie byť nútený stať sa členom nejakého združenia.
Článok 21
(1) Každý má právo zúčastňovať sa na vláde svojej krajiny priamo alebo prostredníctvom
slobodne volených zástupcov.
(2) Každý má právo na rovnaký prístup k verejným službám vo svojej krajine.
(3) Základom vládnej moci nech je vôľa ľudu; vôľa má byť vyjadrená v pravidelne konaných a
nefalšovaných voľbách, na základe všeobecného a rovného hlasovacieho práva tajným hlasovaním alebo iným rovnocenným postupom zabezpečujúcim slobodu hlasovania. ((Ale to si už hádam všimol každý – že Angela Merkel, ale aj zvyšní vrcholní politici nedali REFERENDUM, či občania súhlasia s nekontrolovaným prílevom imigrantov!!! Oni neboli zvedaví, čo si myslia bežní občania - a tak nie po prvý raz znásilnia ich vôľu.))
Článok 22
Každý človek má ako člen spoločnosti právo na sociálne zabezpečenie a nárok na to, aby národným úsilím aj medzinárodnou súčinnosťou a v súlade s organizáciou a s prostriedkami príslušného štátu mu boli zaručené hospodárske, sociálne a kultúrne práva, nevyhnutné pre jeho dôstojnosť a slobodný rozvoj jeho osobnosti.
Článok 23
(1) Každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a vhodné pracovné podmienky, ako aj na ochranu proti nezamestnanosti.
(2) Každý má bez akejkoľvek diskriminácie nárok na rovnaký plat za rovnakú prácu.
(3) Každý, kto pracuje, má právo na spravodlivú a primeranú odmenu, ktorá zabezpečuje jemu
samotnému a jeho rodine životnú úroveň zodpovedajúcu ľudskej dôstojnosti, doplnenú v prípade potreby inými prostriedkami sociálneho zabezpečenia. ((SR ako štát, kde značná časť obyvateľov robí za minimálne mzdy alebo také mzdy, pre ktoré by Nemec či Angličan ani nevyšiel z domu!))
(4) Na ochranu svojich záujmov má každý právo zakladať odborové organizácie a pristupovať k
nim.
Článok 24
Každý má právo na odpočinok a zotavenie vrátane rozumného vymedzenia pracovného času a pravidelnej platenej dovolenky.
Článok 25
(1) Každý má právo na životnú úroveň zabezpečujúcu jemu i jeho rodine zdravie a blahobyt vrátane potravy, šatstva, bývania, lekárskej starostlivosti a nevyhnutných sociálnych opatrení; má právo na zabezpečenie v nezamestnanosti, v chorobe, pri pracovnej nespôsobilosti, pri ovdovení, v starobe alebo v ostatných prípadoch straty zárobkových možností, ktoré nastali okolnosťami nezávislými od jeho vôle. ((Neviem, ako tento článok chápať, ak mám 60 eur na mesiac a ako chorý nemám na lieky – nemohli by Merkelová alebo slniečkári poslať aspoň 1,47 eur na č.ú.2914949094/1100 alebo je to iba o tom, ako radi a často majú krásne rečičky o ľudskosti a skutek utek...))
(2) Materstvo a detstvo majú nárok na osobitnú starostlivosť a pomoc. Všetky deti, či už sú zrodené v manželstve či mimo neho, majú rovnakú sociálnu ochranu.
Článok 26
(1) Každý má právo na vzdelanie. Vzdelanie má byť bezplatné, aspoň v začiatočných a
základných stupňoch. Základné vzdelanie má byť povinné. Technické a odborné vzdelanie má
byť všeobecne prístupné a vyššie vzdelanie musí byť rovnako prístupné všetkým na základe
schopností.
(2) Vzdelanie má smerovať k plnému rozvoju ľudskej osobnosti a k posilneniu úcty k ľudským
právam a základným slobodám. Má pomáhať vzájomnému porozumeniu, znášanlivosti a
priateľstvu medzi všetkými národmi a skupinami rasovými aj náboženskými, ako aj rozvoju
činnosti Organizácie spojených národov pre zachovanie mieru.
(3) Rodičia majú prednostné právo voliť druh vzdelania pre svoje deti. ((Až do tej miery, že KBS + AzR chcela cez referendum zabrániť tomu, aby sa dostatočne odrastené decká konečne dozvedeli, ako sa chrániť pred prenosnými choroba a ako sa vyvarovať nebezpečného sexu – len ako chceš robiť prevenciu, keď pseudo-kresťanom a bigotom ide viac o svoju vlastnú politiku zadubenosti a neznalosti?!))
Článok 27
(1) Každý má právo slobodne sa zúčastňovať kultúrneho života v spoločnosti, užívať plody umenia a podieľať sa na vedeckom pokroku a jeho výdobytkoch. ((Ak necháme bujnieť koránizmu, tak budeme strácať na kultúre aj slobode – stačí si pozrieť starobylé artefakty v Palmýre, ktoré zničili džihádistickí koránisti!))
(2) Každý má právo na ochranu morálnych a materiálnych záujmov, ktoré vyplývajú z jeho vedeckej, literárnej alebo umeleckej činnosti. ((Ak by sme ponechali voľnosť pre koránistov – tento bod by sa z deklarácie usmieval iba z imaginárnej čítanky, ktorú by nikto nečítal!))
Článok 28
Každý má právo na to, aby vládol taký spoločenský a medzinárodný poriadok, v ktorom by práva a slobody, stanovené v tejto deklarácii, boli plne uskutočnené.
Článok 29
(1) Každý má povinnosť voči spoločnosti; jedine v nej môže voľne a naplno rozvinúť svoju
osobnosť.
(2) Každý je pri výkone svojich práv a slobôd podrobený len takým obmedzeniam, ktoré
stanoví zákon a ktoré slúžia výhradne len preto, aby bolo zaručené uznanie a zachovanie práv
a slobôd ostatných a aby sa vyhovelo spravodlivým požiadavkám morálky, verejného poriadku a všeobecného blaha v demokratickej spoločnosti.
((čo, pochopiteľne, akási mohamedánska šaríja koránistov totálne vylučuje, lebo majú príkaz likvidovať odpadlíkov od viery, nevercov a invercov – kedy si to uvedomí všetko obyvateľstvo nášho kontinentu – a, samozrejme, aj Slovensko?!))
(3) Výkon týchto práv a slobôd nesmie byť v žiadnom prípade v rozpore s cieľmi a zásadami
Organizácie spojených národov.
Článok 30
V tejto deklarácii nič nemožno vykladať tak, aby oprávňovalo ktorýkoľvek štát, skupinu, alebo osobu vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov, ktoré by smerovali k potlačeniu niektorého z práv alebo slobôd v tejto deklarácii vyhlásených.
+
Don't worry, be happy!
+
+
+
BONUS – mimo článok
video
Hoci sa to na prvé prečítanie nebude zdať úplne jasné, ľudské práva sú v ostrom kontraste s právami občianskymi. Občania európskych štátov sa nestačia čudovať, ako sa vlády ich krajín správajú v príkrom rozpore s vôľou väčšiny.
Zvlášť Nemci sú v šoku z toho, ako absolútne nezmyselne ich kancelárka otvorila náruč tým, ktorí by v žiadnom prípade, podľa doterajších platných európskych zákonov, nemali azyl dostať. Zrazu sa zo všetkých migrantov stali Sýrčania.
Kupodivu, naopak funguje prísne dodržiavanie schengenských pravidiel tak, ako to praktizuje naše ministerstvo vnútra. Dnes už je úplne jasné, že imigranti dostávajú pokyny bohvie odkiaľ, ako sa najlepšie dostať do štátov s najštedrejším prístupom k imigrantom. Slovenská republika je označovaná ako štát, ktorému je najlepšie sa vyhnúť. Z toho je jasné, že funguje pravdivé príslovie: „Za dobrotu na žobrotu". V našom prípade aj opačne. Len nech nás Reuters a ďalšie svetové agentúry obviňujú, z nedobrého zaobchádzania s ilegálnymi imigrantmi. Keby nám z dôvodov nekontrolovaného prílivu migrantov vznikli problémy, žiadna z týchto agentúr nám nepomôže. Navyše, jednáme úplne podľa zákonov a európskych smerníc.
Každú ústretovosť vnímajú vyznávači totalitných ideológií a agresívnych náboženských systémov ako slabosť. Možno vám tiež vŕtalo v hlave, prečo niektorí mladí muži v dave migrantov proti kamerám ukazujú „véčka" – na znak víťazstva. Aké víťazstvo majú tí mladí muži na mysli? „Islamský štát“ dal celému svetu verejne na vedomie, že s „utečeneckou" krízou pošle do Európy mladých mužov, ktorí budú zakladať teroristické bunky. Myslia tým tí mladí muži, že tým hromadným atakom na samotné piliere európskych tradícií, už je vlastne rozhodnuté? Že už je otázkou len krátkeho času, kedy sa celá Európa podvolí?
Prečo som dal do úvodzoviek slovo „utečenecká" kríza. Pretože utečenec vlastne uteká odniekiaľ. Ale táto nezadržateľná vlna, toto cunami, sa valí niekam. Niekedy verejnoprávne médiá vo svojej horlivosti ukážu nevedomky aj pravdu. Keď sa pýtali jedného imigranta, odkiaľ je, tak bezstarostne povedal, že z Maroka. Tak on „uteká" z Maroka, kam veľa Európanov lieta na dovolenku. Ďalší, tentoraz Afgánec, s radosťou, že už je v Nemecku, vyhlásil: „Ja síce nie som ženatý, nemám rodinu, ale mám veľa bratov a sestier a tí podľa dohovoru o zlučovaní rodín, priletia úplne legálne za mnou." Vzhľadom na to, že mu mohlo byť okolo tridsaťpäť rokov, tak si možno s istotou predstaviť, že jeho bratia a sestry majú veľa detí, ako je v daných krajoch zvykom.
A je len otázkou času, kedy z onoho skoro milióna imigrantov z roka 2015 vznikne záväzok pre európske sociálne systémy živiť v budúcom roku ďalších najmenej desať miliónov imigrantov, ktorí priputujú do Európy už úplne „legálne“, vzdušnou cestou, vďaka zákonom o zlučovaní rodín.
Ako z toho von? Ako ubrániť občianske práva? Dodržiavať úplne presne a nekompromisne rôzne obmedzenia imigrácie tak, ako boli v EÚ vypracované. Tak ako to praktizuje Austrália. Nepodliehať návalom neprimeranej a neopodstatnenej AKOŽE „dobrosrdečnosti“. Používať zdravý rozum. Nezmyselné vytýčenie schengenského priestoru, kedy je do neho zahrnuté aj Grécko, ktoré je od ďalších krajín schengenského priestoru oddelené, zmeniť tak, aby zodpovedalo logike. Čiže Grécko zo schengenského priestoru dočasne vyňať a celý priestor nepriedušne uzatvoriť a brániť ako vo vojnovom stave (A Taliani by nemali chodiť svojimi loďami až k Líbyji, kde si nakladajú svoje ovečky ako keby to mali príkazom!). Pretože táto invázia nie je nič iné, než vojna o historické hodnoty Európy, než vojna, vedená bohvie kým. Vojna za zničenie občianskych práv. Vojna proti slobode slova. Vojna za zničenie sociálnych systémov európskych štátov a vo svojom dôsledku vojna proti dôchodkovým systémom jednotlivých krajín.
Je potreba dočasne upraviť rôzne dohovory, ktoré sú koncipované pre skutočne núdznych utečencov. To všetko bolo koncipované s úmyslom pomôcť jednotlivým utečencom. Keď sa jedná dnes už takmer o miliónovú hromadnú imigráciu, sú všetky dohovory, vychádzajúce z pozitívnych ľudských pocitov samovražedné. Pre kritikov rozumných riešení, ktorí sa pod každým článkom regrutujú v pomerne ustálenej zostave, upozorňujem: Tento článok ani v najmenšom neútočí na vieru. Poukazujem tu na totalitné ideológie a agresívne náboženské systémy, čo je rozdiel.
Bohužiaľ, všetko v tomto svete sa radikalizuje, a to, s čím človek po celý život nemal problémy, sa stáva v súčasnosti nebezpečným. Ako sme, pred viac ako dvadsiatimi piatimi rokmi, boli šťastní z toho, že pre nás začala platiť deklarácia ľudských práv. Ani v najmenšom sme si nedokázali predstaviť, že ľudské práva budú potláčať práva občianske. Jedným z občianskych práv je aj sloboda prejavu. Nezdá sa vám tiež, že je deň za dňom viac okliešťovaná? O koľkých javoch už sa nesmie hovoriť otvorene!
