Takže, vošiel som do vnútra autobusu a ako malé dieťa s nevysloveným zvolaním „Kde si sadnem, kde si sadnem, kde si sadnem?!“ som si zložil svoje kilá navyše vedľa istej nemenovanej starej panej, ktorá mi bola okamžite povedomá…
Opäť iba v mysli (a nepočuteľne) vyvstala otázka „Nie je to náhodou tá pani, ktorej som vynadal, voči ktorej som bol hrubý, vulgárne nekontrolovaný – KTOREJ SOM UBLÍŽIL už len svojou prítomnosťou v predajni?!“
Pod vplyvom okamžitej obrovskej ľútosti a pod dohľadom A.s. som sa jej zdvorilo spýtal: „Dobrý deň, ako sa máte?“
Ona sa usmiala – doslova jej oči zažiarili a vypovedala neskutočnú vetu: „Mám sa veľmi veľmi dobre, som úprimne šťastná a radosť mnou lomcuje – pretože stretávam iba samých dobrých ľudí s čistým srdcom a vy medzi nich tiež patríte…“
Neberúc do ohľadu fakt, že sme práve v preplnenom autobuse, som nahlas odvetil ako keby v spovednici pred nahluchlým kňazom: „Ale to bude nejaký omyl?! Ja som predsa ten sprostý hulvát, ktorý sa na vás oboril, neskutočne som vám vynadal a ešte som teatrálne buchol dverami… no, tam, veď viete. Oľutoval som to už milión ráz, ale ešte som vám nemal kedy povedať ODPUSŤTE prosím!
Keď som pred necelými tromi rokmi na chvíľku umrel, videl som sa skrze vaše oči a vašu myseľ a aj som cítil vaším vnútrom, ako vás to hrozne bolelo, ako som vám nechutne spôsobil smútok a nevoľnosť…“
Ona naďalej s úsmevom aj s radosťou oponovala: „To som vám už dávno odpustila, takže buďte pokojný.
V istom ohľade sme si kvit – ja som vás vtedy naozaj vyprovokovala a moja vina na tom je asi vami zabudnutá, čo len prezrádza, že nie ste taký zlý človek, ako sa tu kajáte. A aj ja som bola na druhej strane, a preto viem, že ste do predajne už prišli nasrdený…“
Nasledovalo tak trochu „klebetenie“ dvoch ľudí z rovnakej štvrte, čo už nie je tak dôležité.
Teraz, keď o tom píšem, som si spomenul na ono nádherné podobenstvo o stratenom synovi a o úžasnom otcovi (samozrejme je to odvolávka na Boha Otca, ktorý vždy očakáva na náš prvý krôčik pokánia a s radosťou nám ide v ústrety so svojou láskou)…
Lk 15, 20-24: Vstal teda a pobral sa k svojmu OTCOVI.
Kým bol ešte ďaleko, jeho OTEC ho uvidel a pocítil ľútosť nad ním. I pribehol, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Vtedy mu syn povedal: »Otče, zhrešil som proti Nebu aj voči TEBE! Už viac nie som hoden volať sa tvojím synom.«
No OTEC povedal svojim sluhom: »Chytro, prineste najlepší oblek a oblečte ho. Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Potom priveďte vykŕmené teľa, zarežte ho, jedzme a veseľme sa! Lebo tento môj syn bol mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa.« A začali sa veseliť. (Koniec citátu z Písma svätého).
A to je pre dnes všetko (ten bonusový „dodatok“ je navyše a nemusíte sa mu venovať).
J. V.
XXX BONUS XXX
Jn 13, 34-35: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“
*
Mt 5, 23-24: „Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar.“
*
1 Jn 4, 20-21: „Ak niekto povie: Milujem Boha a nenávidí svojho brata, je klamár. Veď kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí, ako môže milovať Boha, ktorého nevidí?“
*
Mravné cudzoložstvo je myslieť si, cítiť, veriť v jednu vec a zároveň hovoriť, vyjadrovať sa, správať sa celkom opačným spôsobom, vediac, že je to nesprávne, no napriek tomu konať tak. Mravné smilstvo znamená prijatie takéhoto nesprávneho spôsobu života ako jediného možného a vhodného, viesť ho so všetkou vehemenciou, bez zvažovania akýchkoľvek iných možností.
*
K osvieteniu nevedie žiadna činnosť, ktorá ubližuje druhým.
Všetko, čo sa týka druhých, môžete robiť iba s ich súhlasom.
K Bohu nevedie nič z toho, čo robíte bez lásky.
