...Nemravnosť je porušovanie mravných zásad, nemravný čin (činy), neslušnosť, hanebnosť, neprístojnosť, hriešnosť, bezbožnosť, skazenosť, zvrátenosť, neresť... Samozrejme, to všetko v rôznej kvalite aj kvantite.
Vznešené múdre knihy odhaľujú, že etika je filozofická disciplína o mravnej hodnote ľudských skutkov alebo morálka uvažuje o ľudských skutkoch – o ich príčinách, vzťahoch, dôsledkoch, cieľoch.
Kto si chce prečítať „múdre knihy“, nech tak urobí. Pre potreby článku stačí pripomenúť, že buď máte akú takú predstavu o amorálnosti a morálnosti, prípadne je vám to úplne jedno a ani knihy to nenapravia. O to viac je hrôza, ak niekto o tom čo-to vie, ale žiadne pravidlá či spoločenský konsenzus ho nezaujíma a robí si, čo sa mu zachce...
A potom sú tu takí, ktorí by mali – vzhľadom na svoje zamestnanie či povolanie – stáť na strane obhajovania morálky (etiky), ale konajú podľa svojvôle a občas pomáhajú ešte väčším gaunerom, než sú oni sami.
Takmer mi vyleteli oči z jamôk, keď som si čítal: „Pani predsedníčka je zrejme duševne chorá. Je na liekoch, tak sa nečudujte,“ reagoval na krok pani Švecovej sudca Štefan Harabin. „Veď ma stíha za slobodu slova, prejavu v zmysle európskeho dohovoru. Ja keď poukážem na nezákonnosti ústavných činiteľov a za toto som stíhaný, že píšem ako pán Fico, pán Kiska a poslanci, porušujú Ústavu? Za toto mám byť stíhaný?“
Ako môže byť sudca sudcom, ktorý nemá jasno ohľadne morálnosti (etiky, istých písaných aj nepísaných »pravidiel hry« tej-ktorej spoločnosti)?
„Moja sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda druhého.“ (John Locke) Priznávam sa, že tento výrok nepovažujem za absolútny, lebo nie je »dokonalý« na úplne všetko... Ale sudca Harabín sa neunúval dôkazom podložiť svoje tvrdenie, že pani Švecová je duševne chorá a skôr svojimi excesmi dokazuje náklonnosť pochybovať o jeho mysli. Vyvoláva otázku, PREČO sa sudca, ktorý už má väčšinu svojho sudcovského pôsobenia za sebou, prečo sa znižuje k takýmto útokom? Je vari sudca Harabín nad zákonmi? Odvoláva sa na „Deklaráciu ľudských práv a občianskych slobôd“, ktoré mu zaručujú slobodu slova – ALE nie bezbrehú anarchiu, nie halabala rôznorodosť či svojvoľný výklad práv bez povinností, bez úcty k pravde a faktom... A je obrovský rozdiel, či niekto pôsobí zo svojho postu na milióny ľudí, alebo iba na desiatky, čo by za istých okolností bolo takmer „nič extra“...
Ako som si všimol, tak sudca Harabín spôsobil, že sexuálny delikvent Milan M. sa dostal na slobodu kvôli nedostatkom jeho súdneho rozhodovania. Bola to prosto chyba sudcu Harabína, jeho omyl – a mne osobne to môže byť ukradnuté, prečo tak urobil (aký mal dôvod). Nesie zodpovednosť, hoci ho už za to nikto nemôže popoťahovať, lebo svetské zákony sú nedokonalé a udiala sa „premlčanosť“ od toho, kto mal na starosti dotiahnuť vec do dôsledkov a potrestať sudcu Harabína.
Nemám najmenšiu chuť rozoberať všetky prehrešky, chyby, nedostatky slovenského súdnictva, ani dokladovať znechutenie bežných smrteľníkov (občanov), ktorí potom nedôverujú súdnictvu (ale ani polícii, politikom a podobne).
Rôznych amorálností je toľko, že ani jeden jediný človek by nemohol povedať, že všetko je čisté, krásne, dobré, nevinné – lebo to by bolo azda už samo nebo.
Áno, zažili sme si svoje a vieme o tom tiež svoje. Občas sme aj my sami amorálni, ale v tomto je to zase tak, ako s bahnom – padnúť doňho je možné a sem tam aj ľahké, ale zostať v ňom ležať, to už radšej nie. Samosebou, má to do činenia aj s pojmom hriech, čosi, čo je v rozpore s naším svedomím, čo je popretie dobra, správnosti... Vždy je cesta odísť z hriechu, vyjsť z omylu, opustiť chybu, očistiť sa, prestať blbnúť, kaziť, hrešiť. Náprava či oprava je vždy možná, ak sme sa rozhodli, že v našej slobode odmietneme zlo...
Ak urobím náhodný výber zo zažitého – chodievam po jednej úzkej ulici, kde si musíte dávať pozor, aby vás náhodne idúce auto nezrazilo, keďže nemá chodník. Často som mysľou zahĺbený vo svojom vnútri, keď sa vraciam a na jednom konkrétnom mieste je pozemok, kde „vládne“ malý pes a odhadom 14-15 ráz (v priebehu približne 300 dní) ma zakaždým tak vystrašil tým, ako sa vrhol besne štekajúc cez plot, ktorý je však priamo vo výške hlavy okolo-idúceho - - - a aby ma vskutku netrafil šľak či neranila mŕtvica, vždy som reagoval nadávaním tomu psovi. Nuž: amorálnosť? Hmm, ťažko to takto prestreliť, pretože netvrdím o sebe, že som svätý a nad hlavou mi NEsvieti svätožiara – samotní psychológovia odborníci však radia, aby ste zo seba vykričali možné prekvapivé napätie-šok, a to skôr, než by ste mali zvýšiť počet hrobov na akomkoľvek cintoríne.
Raz sa však stalo, že spolu-majiteľka onoho »šialeného« mini-psa, ktorý ma zas a znova takmer na smrť prekvapil, vzbudila v sebe dojem či pocit, že to nadávam jej. Večer poslala svojho manžela k nám domov. Otvoril mu môj brat a môj otec, ktorý sa iba prizerali, ako ma chce naštvaný fyzicky napadnúť, pretože som (podľa neho) nadával jeho manželke.
Ja som reagoval jednoznačne – a to čo máte za amorálnosť?! Zbláznili ste sa?! Ak by som chcel nadávať vašej manželke, tak by som najprv zazvonil na váš zvonček, ktorý máte pri vchode, počkal by som, kým by vaša manželka vystúpila z domu, oslovil by som ju, aby bolo jednoznačné, že to bude k nej a až potom by som začal nadávať, aby nebola pochybnosť, komu to patrí. Ale prečo by som tak konal? Ja predsa nepoznám vašu manželku.
Ak by ktokoľvek chcel a túžil po tom, pokojne môže prísť k nášmu domu, k našej mini-záhradke a nech si nadáva hoci aj pol hodinu, prípadne aj trikrát denne. Bol by som ochotný tolerovať jeho nadávanie, hoci netvrdím, že by som ho aj naozaj počúval. Ak by sme mali psa, tak aj jemu by mohol nadávať.
Čo to musí byť za človeka, ak nevinnému sa vyhráža ohrozením na živote za svojho nepríčetného psa, ktorému niekto „obranne“ nadáva, aby ho šľak netrafil?! Je to amorálnosť? Alebo si myslíte, že som mal dostať nakladačku? Ten človek doslova zdôraznil, že keby sme boli v devätnástom storočí, tak by ma zastrelil (!)...
Ak by ma čo len trochu udrel, tak by ma namieste zabil, nakoľko mám zdravotné problémy s chrbticou. Amorálnosť, ktorá by jednoznačne zabíjala.
Kdesi napísal pán Chrappa: „...či je možné odpustiť niekomu, kto o odpustenie nestojí. Tu stojí názor teológov, že odpustenie pomôže hlavne tebe a vytvoríš si štít lásky proti zlu. Ak neodpustíš, bude tvoj nepriateľ stále s tebou. Ráno, keď sa zobudíš, večer, keď budeš zaspávať, nakoniec ťa zničí bez toho, aby sa ťa dotkol.“
Zhruba s ním súhlasím, ALE (podľa môjho názoru) ide iba o výsek reality.
Ako kresťansky praktizujúci katolík si pamätám odporúčanie – že je lepšie toho človeka zveriť do pozornosti Boha a viac sa ním nezaoberať. Ten človek, ktorý buď ani nevie, že je vinník, alebo si to odmieta pripustiť, dokonca by to popieral, ten sa netrápi tým, takže fakticky je lepšie ho odovzdať do opatery Boha – napríklad s vetou „Bože, Ty sa mu odplať, nech sa stane Tvoja vôľa“ – lebo by som si ublížil tým, ak by som ho naďalej riešil. A ako píše pán Chrappa, bol by v našom vnútri ako nákaza, ktorá škodí naďalej.
Tiež sa môže stať, že niekto môže byť mimo kategórie priateľ či nepriateľ. Jednoducho, niektorí ľudia sú ako galaxie – sú si akoby sami pre seba a vôbec ich netrápi ktokoľvek iný. Nie je to podmienka, že by sme museli byť priateľmi alebo nepriateľmi. Uhol pohľadu. Alebo odmietanie písaných aj nepísaných konsenzuálnych pravidiel...
Občas mi je ľúto, ak vidím, že niekto sa doslova ponoril do amorálnosti svojej hriešnosti, ako keby bol po krk v žumpe. Žiaľ, vtedy asi niet nikoho, kto by tomu postihnutému napomohol, ak on nechce dať si pomôcť.
A veru, aj vo svete tzv. vysokej politiky sa dejú občas veci okolo amorálnosti, kde vnímajúcemu takmer rozum kolabuje s otázkou: »je toto vôbec možné?«...
Je to len pár dní, čo uviedli film Únos, ale – napriek tomu, že aj ja som za možné zrušenie absurdných amnestií – nikomu azda nenapadlo spýtať sa – a prečo sa syn pána prezidenta sám nehlásil na súde a nežiadal, aby bol potrestaný za kauzu Technopol? Buď by dokázal, že je nevinný, alebo by bol ústretovo potrestaný miernejším trestom... Nikde nebolo uvedené, že bol absolútne nevinný v kauze Technopol.
A máme tu aj istú ľahostajnosť. Keď je niečoho veľa, tak je toho občas až príliš. Pani Angela Merkel si pozve v roku 2015 imigrantov zo Sýrie, ale v praxi sa privalí jeden a pol milióna rôznych (aj ekonomických) migrantov (mnohí odkiaľkoľvek, len nie zo Sýrie), značná časť z nich zahodí doklady o totožnosti a následne sa v SRN zvýši kriminalita. Amorálnosť. Lebo oficiálne sa prijala mediálna taktika, že sa to bude ututlávať, demagogicky klamať, zavádzať...
A nezostáva iba pri tom. Kandidát na budúceho nemeckého kancelára pán Martin Schulz v bavorskom Vishofene kritizoval štáty, ktoré sa nepodieľajú na »spravodlivom« prerozdeľovaní migrantov a dokonca vyhlásil, že Nemecko »vraj« môže byť hrdé na to, ako zvládlo migráciu v posledných dvoch rokoch. „Prijali sme najviac ľudí v Európe." „Bol to akt solidarity."
Amorálnosť. Ani slovo o tom, že porušili väčšinu dohodnutých postupov, ako sa má pristupovať k migrantom, ako zabezpečiť bezpečnosť domorodých občanov EÚ, že sú akési dublinské dohovory, že jestvuje „Deklarácia ľudských práv a občianskych slovôd“, s ktorou sú značné počty inkriminovaných migrantov v rozpore, lebo sú vyznávačmi totalitnej ideológie islam, ktorá je nebezpečnejšia ako nacizmus s fašizmom a socializmom dokopy... Amorálnosť ako z učebnice!
A aby toho nebolo málo, tak som sa dočítal, ako nemecký novinár Shams Ul-Haq z Focusu, ktorý je pôvodne z Pakistanu, ale nemecké občianstvo má už približne 23 rokov, zámerne predstieral, že je utečencom bez dokladov, čo uvádza 60 % utečencov a jednoducho si dal prvé meno, ktoré mu prišlo náhodne na um. Urobil zo seba Abdula Chana Ahmeda. Prešiel pod vymyslenou identitou 35 ubytovní a stredísk pre »utečencov« (pojem utečenec sa hodí len pre tých, ktorí utekajú pred vojnou alebo občianskymi nepokojmi v štýle občianskej vojny, prípadne partizánske boje na niektorých územiach a podobne). Opísal ako sa na ubytovni v Dortmunde rozprával s šesticou »chlapcov«, ktorí si už dva roky užívajú pohyby po Európe: Holandsko, Francúzsko, Belgicko, Nemecko... Prosto si užívajú európsky road-trip z peňazí daňových poplatníkov a možno ešte dlho budú.
Tento novinár pri svojom dobrodružstve videl aj videá a propagáciu tzv. islamského štátu a opísal obchod s drogami medzi migrantmi. Po sňatí odtlačkov mal za to, že jeho akcie skončia, ale bol prekvapený. „Všetko prešlo hladko, nikto nenašiel moje dáta v systéme." Keď sa po svojej investigatívnej misii už v civile spýtal nemeckej kancelárky Angely Merkel, či je možné, aby si žiadateľ o azyl v pohode viedol viac totožností, tak kancelárka Merkel vyhlásila istým hlasom: „Máme odtlačky prstov." „Máme prepojený systém dát." „Už to nejde." Klamstvo.
Amorálnosť, ktorá je skrývaná za silu absolútne mocných politikov a boh-vie koho za nimi.
„Dajte mi Nemecko na desať rokov a nespoznáte ho!" - To sa Hitlerovi splnilo! Ešte žijú niektorí ľudia, čo zažili aj šialenca Hitlera za druhej svetovej. Koľko obetí si vyžiadala jeho amorálnosť? Viete to aspoň odhadom – ako spomienka z vyučovania dejepisu v základných školách?
Pani Merkelovej alebo pánovi Schulzemu sa to dnes darí a zrejme podarí ešte rýchlejšie. Vydierajú zvyšné štáty, že im siahnu na euro-fondy, ak si nezoberú migrantov, ktorých si oni sami pozvali. Prečo nenapodobňujeme azylovú politiku Austrálie či USA?
Nie som propagátor extrémistických síl či neonacistov, ale v oblasti mega-migrantskej vlny (od roku 2015) porobili bruselskí politici z EK a aj euro-parlamentu pár amorálnych kiksov, najčerstvejšie zrušili poslaneckú imunitu euro-poslankyni Marie Le Pen, keď uverejnila zábery krutých popráv, ktorých sa dopustili islamistickí džihádisti. Ako varovanie pred pôsobením džihádistov, čo sú vlastne amorálni teroristi totalitnej ideológie islam. Nepochopiteľné!
A ešte veľmi dôležitý fakt aj pravda reality zároveň - akýsi mne neznámy redaktor médií vo Francúzsku menom Bourdin prirovnal Le Penovej stranu k "IS" - následne Marie Le Pen zverejnila video s popravami, aby aj najväčší primitív či slabšie umný kritik videl jednoznačný rozdiel, lebo strana, z ktorej Le Pen pochádza, je v očiach mainsteamu či väčšiny kontroverzná, ale v žiadnom prípade nečiní tak hrozné skutky a ohavnosti, že by likvidovali kresťanov a inovercov stínaním, ukrižovávaním a rôzne iným odporným spôsobom tak, ako to robí tzv islamský štát a jeho vyznávači totalitnej ideológie islam. Skutky rozhodujú. Činy. A preto zbavili imunity euro-poslankyňu. To je obludné. Amorálnosť.
Imunita má ochrániť poslanca nie pred pokutou za požitie alkoholu za volantom, ako to v minulosti považovali za dobré naši poslanci, ale má a musí chrániť opozičného poslanca pred šikanovaním od ostatných strán, ktoré ovládajú štátny aparát a ochrániť ich hlavne pred šikanovaním za ich politickú činnosť, za ich vyjadrovanie. Imunita slúži na to, aby poslanec mohol slobodne vysloviť svoj názor.
Zločiny džihádistických islamistov predsa nemajú právo na obhajobu! Amorálnosť.
Aj euro-parlament v Bruseli »musí« (mal by) tento princíp ctiť a vzhľadom k tomu, že Marie Le Pen je euro-poslankyňa a predsedníčka európskej frakcie Menfi - potom je to vec aj euro-parlamentu - nielen Francúzska.
To, že poukázala na brutálne zverstvá tzv. islamského štátu, bol politický čin a navyše je úplne absurdné obvinenie francúzskej justície, že propagovala tzv. islamský štát. Je to „do neba volajúca blbosť“ a amorálne zneužitie justície proti Marie Le pen a je to aj ten okamih, kedy by mal akýkoľvek parlament svojho člena pred zlobou a šikanovaním chrániť v rámci poslaneckej imunity. Nestalo sa.
Europoslanci mali voľbu - odmietnuť verejné bezprávie a svojvôľu francúzskej justície alebo sa pomstiť svojmu kritikovi. Pomsta dostala prednosť, to je amorálnosť. Celej Európe dali ďalší dôkaz, že Brusel a euro-parlament asi netuší, čo to je pravá demokracia, skutočná spravodlivosť, sú skutočne mimo akúkoľvek súčasnú realitu, žiaľ.
K tejto téme by sa dalo písať do aleluja, ale začína to tým, že si nevšímame drobné amorálnosti dnes a denne, a keď prídu mega-udalosti väčšieho rangu, už nikto nemá chuť sa tým zaoberať (alebo čas alebo energiu alebo príležitosť). Mňa cenzúrne vyradili z „Všetky články“ a ani sa neunúvali oznámiť mi, že o čo im ide, akú nápravu žiadajú. Nemám imunitu. Amorálnosť však zostane vždy iba amorálnosťou.
Trochu mi to pripomína problém s pravdou. Pravdu nemožno zdiskreditovať. Pravda je pravdou. Pravdu nemožno dokázať ani vyvrátiť. Pravda jednoducho je.
Ak budeme ignorovať realitu, tak skôr či neskôr to dobehne každého.
https://www.aktuality.sk/clanok/420036/harabin-oznacil-kisku-za-vojnoveho-stvaca-chcu-ho-potrestat/
+
+
+
Koniec článku
+
Don't worry, be happy!
+
+
+
BONUS – mimo článok (čiže čosi navyše, prídavok)
„Kto víno má a nepije,
kto hrozno má a neje ho,
kto ženu má a nebozkáva ju,
kto zábave sa vyhýba,
na toho zoberte bič a palicu,
to nie je človek, to je vôl."
(Jan Werich)
+
+
Mt 23, 8-12: 8 Vy sa nedávajte volať »rabbi«, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. 9 Ani Otcom nevolajte nikoho na Zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský. 10 Ani sa nedávajte volať »učiteľmi«, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus. 11 Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom. 12 Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený. (Koniec citátu)
+
+
„Všetko, čo sa týka druhých, môžete robiť iba s ich súhlasom.“
(N. D. WALSCH: Rozhovory s bohom)
+
George Orwell: „Čím viac sa spoločnosť vzďaľuje od pravdy, tým viac nenávidí tých, ktorí ju hovoria“.
+
+
Mk 7, 14-23: 14Nato znovu povolal k sebe zástup a hovoril: Čujte ma všetci a rozumejte! 15Nič nevchádza zvonku do človeka, čo by ho mohlo poškvrniť, ale čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. 16[Ak má niekto uši na počúvanie, nech počuje.] 17Keď potom odišiel od zástupu do domu, spýtali sa Ho učeníci: Čo je to za podobenstvo? 18Povedal im: Či aj vy ste takí nerozumní? Či nechápete, že nič nemôže poškvrniť človeka, čo zvonku vchádza do neho? 19Lebo nevchádza mu do srdca, ale do brucha a odtiaľ vychádza do stoky; a tým vyhlásil každý pokrm za čistý. 20Potom doložil: Čo vychádza z človeka, poškvrňuje človeka. 21Lebo z vnútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, 22cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť. 23Všetko toto zlo vychádza z vnútra a poškvrňuje človeka.
+
+
Niekoľko dôležitých citátov z Koránu proti „neveriacim“ (t.j. proti ne-mohamedánom, veriaci v iné sú podľa nich neveriaci, hoci Alah je ireálny a pravý skutočný Boh nemá s totalitnou ideológiou islam nič spoločné):
8:17 Nie ste to vy, kto ich zabili, ale Alah ich zabil; a nevrhal si ty, keď si vrhal, ale bol to Alah, kto vrhal, aby vyskúšal veriacich skúškou dobrou, od Neho prichádzajúcou, veď Alah počujúci je, vševedúci!
2: 191 Zabíjajte ich všade, kde ich dostihnete, a vyžeňte ich z miest, odkiaľ oni vás vyhnali, veď zvádzanie od viery je horšie ako zabitie. Avšak nebojujte s nimi blízko Mešity posvätnej, kým oni s vami tu nezačnú bojovať. Ak však vás tam napadnú, zabite ich - taká je odmena neveriacich!
9: 5 A až uplynú posvätné mesiace, potom zabíjajte modloslužobníkov, kdekoľvek ich nájdete, zajajte ich, strážte ich a chystajte proti nim všemožné nástrahy! Ak sa však kajúcne obrátia, budú dodržiavať modlitbu a dávať almužnu, nechajte ich ísť cestou ich, veď Alah je veru odpúšťajúci, súcitný.
8:39 Bojujte teda proti nim, aby už nebolo pokušenia k odpadlíctvu a aby všetko náboženstvo bolo len Alahovo. Ak však prestanú, potom Alah jasne vidí všetko, čo robia.
5:73 A sú veru neveriaci tí, ktorí vyhlasujú: „boh je tretí z trojice" - zatiaľ čo nie je božstva okrem Alaha jediného. A ak s tým neprestanú, čo hovoria, veru sa dotkne tých, ktorí z nich sú neveriaci, trest bolestný!
2: 217 Dopytujú sa ťa na posvätný mesiac a na bojovanie v jeho priebehu. Povedz: „Bojovať v ňom je hriech ťažký, avšak odvracať od chodníka Alahovho, neveriť v Neho a v Mešitu posvätnú a vyháňať obyvateľov ich z nej je ešte ťažší hriech pred Alahom; zvádzať od viery je horšie ako zabíjať. Neveriaci neprestanú proti vám bojovať, kým vás neodvrátia od náboženstva vášho, ak budú toho schopní. Pre tých z vás, kto od náboženstva svojho odpadnú a ako neveriaci zomrú, márne bude ich konanie na tomto aj onom svete - tí ohňa obyvateľmi sa stanú a nesmrteľní v ňom budú.
38: 3 Koľko pokolení pred nimi sme už zahubili! Volali síce o pomoc, však nezostal im čas na únik.
+
+
+
Poznámka: ak by mi chcel niekto napísať, použite e-mail adresu: vilcek . jan @ gmail . com – bez medzier, pochopiteľne. (A ak môžeš darovať na lieky + liečbu: iban code SK3711000000008019075586)
