...cudzích jazykov, vrátane Arabčiny, „a Nemecko túto šancu zvládne, lebo je to silná krajina!"
Tento zásadný prejav najmočnejšej ženy sveta a súčasne vedúcej predstaviteľky najsilnejšieho štátu Európskej únie sa nás v dnešnom ekonomicky aj politicky prepojenom svete globalizácie echt veľmi dotýka a mali by sme ho preto vnímať so zvýšenou pozornosťou.
Som predovšetkým veľmi rád a chápem to tak, že Nemecko tzv. „Utečeneckú krízu" podľa jasných slov pani Merkelovej zvládne samo. Z čoho teda pre nás vyplýva jasné posolstvo, že Nemecko azda už nebude ďalej od európskych krajín chcieť či požadovať, aby tento jednostranný nemecký záväzok cestou povinného prerozdeľovania a prijímania imigrantov (vrelo pozvaných a tiež pricestovaných výhradne do „rajského“ Nemecka) akokoľvek preberali. Za tento nový prístup pani Merkelovej a celému Nemecku nadšene tlieskam.
Som rád a zo srdca prajem celému Nemecku, aby túto jeho „jedinečnú historickú a v pravde prevratnú šancu" využilo a ukázalo celému svetu, ako vyzerá to dnešné správne „nemectvo" patriace (ako uviedla pani Merkelová) úplne všetkým - teda aj úplným cudzincom s úplne inou „kultúrou“, pseudo-náboženstvom (lebo totalitná ideológia vraha a pedofila nie je náboženstvom) a životnými návykmi. ((Technická poznámka: V úplnom rozpore je informácia, že Nemecko chce pre zamestnancov, ktorí pochádzajú z iných krajín Európskej únie – podobne ako Cameronova Veľká Británia – obmedziť vyplácanie možných sociálnych dávok – zrejme ich Nemecko potrebuje na podporu ilegálnych imigrantov alebo pre odhadom pätinu skutočných utečencov?))
Budem sa preto tešiť, že silné Nemecko samo ukáže ostatnému svetu a ukážkovo predvedie, ako má vlastne vyzerať tá „správna“ multikultúrna spoločnosť vzorovo a bezproblémovo integrujúca úplne odlišné, rozporné a vzájomne nezlučiteľné kultúry, „náboženstvá“ a spoločenstvá ľudí, z ktorých niektorí budú s neutíchajúcim entuziazmom intenzívne pracovať a bohato vytvárať či budovať, zatiaľ čo iní zrejme budú mať trochu iné predstavy, založené skôr na potrebe výhradne požadovať a brať, či dokonca priamo terorizovať, nech už tým myslíme akékoľvek jazykové nuansy.
Som rád, že tento bezprecedentný úžasný a jedinečný sociálny, ekonomický, politický a celospoločenský projekt prebieha a bude prebiehať výhradne a práve IBA v silnom Nemecku, ktoré jediné si zrejme môže niečo takéto dovoliť. A ak ktokoľvek niečo také spochybní a nebude rešpektovať a bude prípadne chcieť, aby sa o niečo také pokúšali aj v iných štátoch, nebude tým rešpektovať novoročné prianie pani kancelárky Merkelovej a bude súčasne znižovať jedinečnú šancu na epochálny úspech tohto mega-maxi-super Projektu.
Súčasne preto jasne píšem, že niečo také by naše Slovensko určite nechcelo dokazovať (nemáme na to ani finančno-ekonomické prostriedky, ani žiaduce „know how", ani príslušné odhodlanie či občiansku nanútenú poslušnosť – a drzosť už vonkoncom nie) a som rád, že sa o niečo také preto ani nebudeme vôbec pokúšať a vyčkáme, ako si s touto „historickou šancou a výzvou" poradí náš superman Nemecko na čele s geniálne odhodlanou pani Merkel(ovou). A ako ich to skutočne obohatí. O tom sa zaručene budú učiť ešte aj naše deti a deti ich detí, ale aj ďalšie deti (a my starci si tiež radi počkáme).
Ďakujem vám za pozornosť a prajem v „Novom roku 2016“ všetkým čitateľom aj kolegom blogerom veľa zdravia, spokojnosti, úspechov! (Tým, ktorí sú na rovnakej harmonizačnej vlne, pripájam aj želanie Božieho požehnania)...
DODATOK (es tut mir leid.):
V poradí už v desiatom novoročnom prejave pani kancelárka Merkelová apelovala na občanov, aby sa k demonštrantom (Pegida) nepridávali, pretože, hoci skandujú - tak ako ľudia niekdajšej socialistickej NDR pred odhadom 25 rokmi (Bože, to je už rokov, čo?!) – „My sme ľud", v skutočnosti im ide o niečo iné: o vyčlenenie zo spoločnosti na základe farby pleti či náboženstva. ((Technická poznámka – s akýmikoľvek dôkazmi sa pani Merkelová ani len neunúvala, ešte to tak! Škoda, že si nepripomenula vyjadrenie Ústavného súdu Nemecka, ktorý sa k právu na azyl vyslovil v tom zmysle, že kto príde do Nemecka loďou alebo lietadlom a prchá z štátu s vojnovým konfliktom, má právo na azyl – ostatní mali oň žiadať v prvej bezpečnej krajine!))
„Všetkým, ktorí chodia na takéto demonštrácie, odkazujem: Nenasledujte tých, ktorí na ne vyzývajú! V ich srdciach sú často predsudky, chlad, či dokonca nenávisť." ((Technická poznámka: Že sme sa nespýtali občanov krajiny v referende, či súhlasia s taktikou otvoreného náručia, to je už úplne iná vec – ale krajinu si rozvracať nedáme – čo na tom, že to znie tak socialisticky – ako keby z NDR?!))
Pani Merkelová pripomenula, že kvôli zahraničným krízam je momentálne vo svete najviac utečencov od konca druhej svetovej vojny, pričom mnohí unikli smrti. Podľa nej je samozrejmé, že sa im poskytuje pomoc a je komplimentom pre Nemecko, keď v ňom môžu bez strachu vyrastať deti prenasledovaných ľudí. ((Technická poznámka: Čo na tom, že z milióna, ktorý dorazil do zasľúbeného Nemecka, je iba približne 21 % reálnych utečencov?! A čo na tom, že deti domorodcov sa budú musieť naučiť pískať, nech sa v budúcnosti vedia lepšie uplatniť? Z komplimentov sa totiž ešte nikto nikdy nenajedol.))
„Prisťahovalectvo je víťazstvo pre nás pre všetkých," konštatovala nemecká kancelárka Merkelová. Slobodný svet sa, aj s prispením Nemecka, postavil proti vyčíňaniu militantov z Islamského štátu (Daesh) v Sýrii a Iraku, pretože „ohrozuje aj naše hodnoty" povedala Merkelová. ((Technická poznámka: Ako dobre, že na plné ústa nepovedala, že to my, Nemci, sme morálne zodpovední za úpadok a nešťastie obyvateľov Líbye, Iraku, Sýrie – veď aj naše zbrane, ktorá sme my vyprodukovali a zdarne predali – pomohli k súčasnému stavu. Takže je jasné, že sme útočiskom ilegálnych imigrantov a aj tých pár azylových utečencov...))
+
+
+
+
Don't worry, be happy!
+
+
+
+
BONUS – mimo článok
Vypočujte si song „Na rozlúčku“ (spieva neopakovateľne originálna skvelá speváčka Marika Gombitová), vďaka ktorému by som básnikovi a textárovi Kamilovi Peterajovi pobozkal nielen jeho ruky – ale keby dovolil, tak aj nohy a prípadne jedna pusa by šla na jeho čelo – a hoci to znie „divoko“ či neprimerane opovážlivo – pán Peteraj je „svetový“ textár, ba ak by bol anglicky píšuci, patril by nielen medzi autorskú elitu popredných textárov, ale bol by zaiste aj super-milionár (čo by si zaslúžil a máme smolu, že svetovým jazykom POPu nie je slovenčina!)... Sorry za tie superlatívy – ale žiadne slová nevystihnú moju vďačnosť obom za tak nádherné piesne aj básnicky krásne texty.
