Mnohí ľudia nemajú čas sledovať úplne všetko, sú radi, že stíhajú bežné veci. Ďalší sú radi, že ich nikto neotravuje. A zvyšní spapkajú všetko, čo im médiá hodia na imaginárny tanierik. Ostatní sú možno výnimky potvrdzujúce pravidlá.
Skutočný Sýrčan, keď sa ho spýtali, čo zač sú tí súčasní utečenci, najprv dodal „Tí, ktorí utekajú z dôvodu vojny v Sýrii plus kvôli džihádistom IS plus pre aktivitu Kurdistanu?“
Nakoľko to bol neoficiálny rozhovor a nikto nechcel, aby ich ktokoľvek odpočúval či zapisoval (nahrával)... rozhovor pokračoval v neoficiálnej podobe ďalej...
„Pamätáš si na tú inváziu kubánskych väzňov na Floridu? Títo väzni chceli veľmi do USA a Fidel Castro ako rozumný diktátor, ktorý zažil príliš veľa, týchto väzňov v štáte nechcel, ani ich nepotreboval – dokonca im dal loď a bohvie, či im aj nemával z brehu...“
Pravých utečencov by sme pokojne mohli rozdeliť na dve rozličné skupiny – na skutočné nefalšované obete, ktoré nijak nepodporovali džihád alebo samotných džihádistov, dokonca ani IS... Títo sa snažili schovať pod náruč sýrskeho prezidenta Asada – ale bolo ich príliš veľa. Z týchto utečencov, ak vyjadrili túžbu ďalej emigrovať, tak im prezident Asad vystavil akýsi dokument, povedzme, čosi ako doklad o bezúhonnosti, oni zostávali blízko Sýrie, v Libanone, v Turecku, ale nikdy nie v Izraeli, nie v Saudskej Arábii... A tam, kam sa usadili, prezieravo od nich vyžiadali vyjadrenie (listinu), že budú žiť podľa príslušných zákonov tých krajín, potom im nehrozí nebezpečenstvo deportácie naspäť (to by sme aj v Európe mali napodobniť a vylúčiť vyznavačov šialenej ideológie perverzného „samozvaného proroka“)...
A potom sú tu „tí ostatní“ – prezident Asad ich prepustil z väzenia, a to s podmienkou, že okamžite opustia Sýriu. Títo ľudia nemajú žiadnu listinu alebo doklad o akejkoľvek bezúhonnosti, pretože sú to usvedčení a odsúdení zlodeji, vrahovia, násilníci, ba aj podporovatelia IS. Asad potreboval nutne peniaze a voľné ruky pre boj so skutočným nepriateľom Sýrie, aby tak čelil všetkým odporcom (vnútorným aj vonkajším). Nerobme však z Asada žiadneho génia – toto mu poradili poradcovia zo západnej Európy, ktorí mali pre neho aj peniaze, aj zbrane a navigovali utečencov do Európy s dodatkom, že odtiaľ ich nikto nevyhodí. Mnohí z nich túžili odísť do Británie, ale poradcovia mienili Nemecko.
...
A pridajme čierno-humoristické interview s umierneným mohamedánom (translater bol jemne upravený):
Jozef Miloško: Dobrý deň.
Mehmet Ibn Abd Abbah: Alah akbar...
J.M.: Predstavte sa slovenským čitateľom.
Mehmet: Som Mehmet, umiernený človek...
J.M.: Ste mohamedán?
Mehmet: Áno.
J.M.: A je pravda, že ste umiernený mohamedán, veľmi tolerantný migrant a ešte aj mierumilovný?
Mehmet: Samo.
J.M.: A ako sa vlastne prejavuje vaša bezbrehá tolerancia či mierumilovnosť?
Mehmet: No, tí, ktorí ma poznajú, vám na prorokovu hlavu odprisahajú, že všetci ma musia rešpektovať, lebo ja som mierumilovný aj na svoju vlastnú manželku, ešte stále má všetky zuby, hoci ma občas neposlúcha na moje rázne povely... stačí, že jej pohrozím, že ju obesím a hodím kresťanským pXXX.
J.M.: A ako sa dívate na islamský štát?
Mehmet: No ten je bezva odporný, ale v skrytosti mu držím palce, má moje sympatie...
J.M.: To nič, aj u nás sme mali klérofašizmus a väčšina kléru držala palce fašistom, aby vyhrali...
Mehmet: To bola iná doba...
J.M.: Vyžadujete od žien sari, burku a že nesmú šoférovať.
Mehmet: Jasan.
J.M.: Súhlasíte s bičovaním, odtínaním rúk, kameňovaním, so zákazom alkoholu, hoci by šlo len o pivo?
Mehmet: To je súčasť tradície.
J.M.: Prečo?
Mehmet: Pivo nestvoril XXXX...
J.M.: Hmm, to ste sa asi neučili v škole, že ovocie môže kvasiť a následný nektár pije množstvo živočíchov – áno, aj človek ako koruna tvorstva... A boh má iné meno a vás prorok je obyčajný klamár...
(Tu sa rozhovor končí – liečenie bude trvať niekoľko týždňov, zmena identity možná...)...
