...»obdiv« k mohamedánom od nemenovaného misionára, musel som sa poštípať, či náhodou nespím, či sa mi to iba nesníva. Žiaľ, fallen angels go to the hell
...
Drahý brat v Kristu!, pred necelými 2 rokmi si sa vyjadril obdivne k »nepriateľom Boha« a uviedol si niekoľko dôvodov, prečo máš taký postoj (chápem, že si niekoľko rokov strávil v mohamedánskom prostredí, nechal si vplývať na seba prežité a skúsenostné, lenže zároveň si poodhalil aj čosi o svojej umierajúcej viere)...
Doslova si tvrdil, že mohamedáni, ktorí sú vyznávačmi totalitnej ideológie islam, ktorá je škodlivejšia ako nacizmus s fašizmom dokopy, si podľa Teba »zaslúžia náš rešpekt«, a to neviem, či si myslel „nás kresťanov“ alebo všeobecne „nás Európanov“?
Ako prvý dôvod si uviedol „zmysel pre modlitbu“. Toto je údajne „vec“, ktorá na Teba urobila najväčší dojem. Videl si vraj mnoho mohamedánov na kolenách s čelom k zemi štvrťhodinu sa modliť niekoľkokrát denne.
Priznal si sa, že nepoznáš žiadneho kresťana, ktorý by sa modlil tri až päťkrát denne 15 minút na kolenách! Dodal si hneď odsudok, že sa vraj pokladáme „za lepších a pravovernejších“. A nebál si sa rúhavo pridať aj blud v podobe: „kto si skôr zachráni dušu – formálny kresťan alebo horlivý mohamedán?!“
Je tak trochu jasné, že Ťa nepoznám dokonale, vôbec neviem, ako si vyrastal, kto boli tí, čo žili spolu s Tebou od detských rokov po Tvoje dospievanie, mnoho iných vecí o Tebe som si nemal ako zistiť, ale podľa toho, čo čítam v Tvojom vyjadrení, zrejme si mal nejaké tie nedostatky v štúdiu histórie, prípadne štúdium mnohých odborov teológie asi boli nad Tvoje chápanie – alebo že by páni profesori neodhalili Tvoje nedostatky?
To teraz neriešme.
Vôbec si nepostrehol či nevyskúmal či nezistil, že mohamedáni sa klaňajú démonickému „pa-bohovi“ (čo je skôr karikatúra na pojem „BOH“) Alahovi, ktorého si vycical z pomyselného prsta jeden z najväčších zločincov ľudských dejín (gauner, vrah, zlodej, zotročovateľ nevinných, odporca Boha, pedofil, „majiteľ“ 9 manželiek, tvorca totalitnej ideológie islam – Mohamed v plnej sláve zomrel v roku 632 a údajne ani Korán nie je ním zapísaný, takže nikto ani netuší, kto „spískal“ bludnú knihu Korán)...
Písmo sväté (biblia) má nespočítateľné informácie, ktoré by Ti mohli napovedať, ako je to aj s modlitbou. Azda Ti je neznáme, že Pán Ježiš Kristus jednoznačne spomínal modlitbu ako formu vojsť do malej komôrky (svojho vnútra svojej duše), kde sa človek modlí vrúcne, ale nemusí to byť až hodiny a v žiadnom prípade nie ako to robievali farizeji či zákonníci, ktorí sa radi modlili na verejných priestranstvách, aby ich bolo vidno... Takže nerozhoduje dĺžka alebo množstvo, ale vrúcnosť, úprimnosť, opak falošnosti a vonkajškovosti.
Formuloval si to ako »kto si skôr zachráni dušu – formálny kresťan alebo horlivý mohamedán«, kde vopred vidno, že si o väčšine bežných kresťanov myslíš, že sú formálnymi kresťanmi, netrápil si sa s definovaním, čo si za tým predstavuješ. Zrejme máš nadnesené predstavy o tom, čo sa Bohu páči a čo nie, ba sa pasuješ za odborníka v tom, kto si zaslúži „záchranu“, ako keby Ťa zabudli informovať, že Pán Ježiš Kristus zomrel za nás a je už len na tom-ktorom človeku, či bude kladne odpovedať na volanie božej milosti alebo nie. Ide totiž o významnú váhu slobodnej vôle či slobodného rozhodovania sa, ktoré je pupočnou šnúrou spojené s obrovskou zodpovednosťou, lebo aj váha slobody je značná. To je v príkrom rozpore s totalitnou ideológiou islam, ktorú asi utajene obdivuješ, lebo islam chce od svojich verných absolútnu podriadenosť, ktorá má akože byť zárukou »nárokovateľnosti« či »zásluhovosti« vo veciach spásy, čiže záchrany duše.
Vôbec sa netrápiš s problémom, že ak mohamedán je takmer vo všetkom proti Bohu, tak nech by dodržiaval aj milión príkazov démonom vyprodukovanej knihy Korán (a teda islamu ako takého), spása je kdekoľvek, len nie voči jeho duši – a žiadnych 72 panien a žiadne potoky rajských mokov ho nečakajú.
Možno sa spýtaš, prečo sa opovažujem tvrdiť, že mohamedáni sú takmer vo všetkom proti Bohu? Áno, dala by sa o tom napísať kniha s rozsahom 500 a viac strán A4 a možno aj viac. Ale niektoré veci sú prosté – ak pripustíme, že stačí JEDNO jediné a celý domček z karát spadne – tak tu je jeden z výrokov „údajne posvätnej“ knihy Korán: 2: 191 Zabíjajte ich všade, kde ich dostihnete, a vyžeňte ich z miest, odkiaľ oni vás vyhnali, veď zvádzanie od viery je horšie ako zabitie. Avšak nebojujte s nimi blízko Mešity posvätnej, kým oni s vami tu nezačnú bojovať. Ak však vás tam napadnú, zabite ich – taká je odmena neveriacich! (Koniec citátu)
Ak Boh raz zjavil vo svojom „desatore“, že »NEZABIJEŠ!« a zrazu by sa ten istý Boh zbláznil či seba-poprel a tvrdil by opačne, že „zabite ich – lebo zvádzanie od viery je horšie ako zabitie“!?
A takýchto jednoznačných rozporov je v démonickom Koráne neskutočne veľa a ja tu nebudem robiť vedeckú štúdiu na nejaké »dokazovanie«. Milovníci pekiel budú naďalej mlieť svoje a mnohí z nich sa kdesi riadne rehocú, koľko neznalých ľudí sa nechajú klamať, podvádzať, ohlupovať – ba koľko politikov a rôzne zodpovedných Európanov na vysokých postoch spolupracujú nevedomky s celou tou bandou démonických síl!
Ako si si mohol čo len na okamih namýšľať, že horlivý mohamedán si skôr zachráni svoju dušu? Pripúšťam jednu výnimku. Že by mohamedán bol oslovený svojím anjelom strážnym, prípadne by bol ovplyvnený milosťou Pána Boha a kladne by na túto milosť odpovedal a odpútal by sa od falošného démonického islamu (totalitná ideológia, a nie náboženstvo, za ktoré sa islam vydáva) – ALE – to by zároveň ohrozilo jeho život, pretože mohamedáni majú príkaz zabíjať všetkých neveriacich (to jest ne-mohamedánov) a obzvlášť odpadlíkov od vyznávania islamu.
Konvertita od islamu ku kresťanstvu by musel emigrovať, aby si zachránil holý život! Zabudli Ti o tom povedať, ba ani sám si na to neprišiel z dostupných informácií? Nechal si sa ovplyvniť médiami, ktoré sú často v súlade s mohamedánskymi zámermi akoby boli korumpované Saudskou Arábiou či Iránom? (V jadre veci je úplne jedno, ktorá krajina či jedinec podporuje chorobnú ideu).
Alebo si sa nechal uniesť náchylnosťou vonkajškovosti a zdajú sa Ti rituálne modlitby v nejakom kamennom chráme „tie pravé orechové“?
V druhom dôvode vyjadruješ obdiv k tomu, že »posvätno« je v mešitách strážené, vchádza sa bez obuvi, vidno tam úctu a rešpekt k svätyni.
Drahý brat vo viere v Pána Ježiša Krista – sklamane píšeš, že do mnohých kresťanských chrámov a je jedno, či do katedrál alebo bazilík – sa chodí často bez akéhokoľvek rešpektu. Nepáči sa Ti, že mnohí ľudia tam chodia sa iba pozrieť, len si fotia umelecké predmety, prípadne si vypočujú výklad sprievodcov a podobne. Prekáža Ti naše európske ponímanie chrámov ako keby šlo iba o múzeá.
Znova si poodhalil, že Ti ide iba o vonkajškovosť a že Ty či ja či niekto iný (jedinec) by mal a mohol byť živým chrámom pre Pána Boha, kde tróni na mystickom piedestáli sám Pán Ježiš Kristus (alias Duch svätý, čiže jeden jediný Boh) – a je to znať na našom správaní, na našich skutkoch, na našich akciách alebo na našich vzťahoch, že je z toho všetkého reálne »ovocie«, čiže viditeľné „NIEČO“ v našich životoch v skutkoch, to Ti ani neprišlo na um?
Nevšimol si si, že koľkí mohamedáni sa nechajú vybuchnúť na tržnici, kde je veľa ľudí, alebo ukradnú nákladiak a zrážajú nevinných ľudí A PODOBNE – všetko v bludnej domnienke, že plnia príkaz démonického Alaha či knihy Korán?!
Alebo najnovšie plnia príkaz ísť do nepriateľského prostredia Európy, tam žiť a plodiť, aby tak rozšírili vplyv a účinnosť Koránu ako aj Alaha?!
Alebo si chcene nechcene slepý a nevidíš to, lebo to vidieť nechceš? Možno len odmietaš vidieť pravdu, aby si sa nemusel konfrontačne postaviť zoči voči, aby si sa musel postaviť za Boha alebo proti Bohu?
Ako tretí dôvod svojho obdivu si spomenul mesiac ramadán. Staviaš mohamedánsky spôsob pôstu, kde farizejsko-zákonnícky formálne a často iba zo strachu a z donútenia plnia zákaz prijímania stravy aj pitia – lenže ignoruješ ich obžerstvo po zapadnutí Slnka a samotnú povrchnosť ich totalitnej ideológie – a hej, nezabúdam na donucovacie prostriedky ich spôsobu života – ak by sa niekto opovážil porušovať ich nariadenia či zvyklosti a príkazy, okamžite nasleduje trest – zabudol si, že tam každý sleduje každého, každý môže bonznúť každého a každý môže byť postihnutý – toto sa Ti ako páči? Vynucovaná pseudo-viera, ktorá sa kĺže po povrchu a zároveň dokáže vraždiť. Hnus.
Koľko opovrhovania skutočným nefalšovaným Bohom, ktorý je darcom slobody a bytia (nezabúdam na zodpovednosť ako druhej strane mince samotnej slobody)...
Ďalší Tvoj dôvod obdivu k nepriateľom Pána Ježiša Krista je „rodina a deti“. Tvrdíš, že pre mohamedánov je rodina »posvätnou vecou a deti sú prijímané ako požehnanie zhora« a je jedno, či je tretie, piate, alebo dvanáste. Nuž, zase kĺzanie po povrchu. Od očitých svedkov tých, ktorí žili omnoho dlhšie v mohamedánskom svete, prípadne od samotných mohamedánov – sa neoficiálne vie, že je to omnoho komplikovanejšie. Vždy sú aj tí, ktorí z rôznych dôvodov dokážu milovať svoje deti, žijú v láske vo svojich rodinách a na druhej strane, sú aj takí, ktorí sa držia vonkajškovosti a je im súbor príkazov či nariadení pomocnou barličkou v bežnom žití. Ale Tvoj obdiv je založený iba v pozorovaní ZVONKA.
Iba okrajovo spomeniem, že mnohí mohamedáni majú veľa detí, či už pre vyššiu úmrtnosť v tom ktorom štáte, prípadne pre ekonomicko-finančné zabezpečenie a čo je horšie, aj pre zákaz antikoncepčných prostriedkov proti nechcenému počatiu. Je jedno, či je človek alebo celá spoločnosť kresťanská, mohamedánska, ateistická či aká – deti by sa mali rodiť chcené a do rodiny, ktorá si to môže dovoliť – ako ktokoľvek zdôvodní utrpenie, nech je to kdekoľvek, že dieťa nemá čokoľvek k normálnemu rozvoju? A potom – keď bola prvá vlna migrácie v roku 2015, tak televízne zábery hádzania malých detí cez žiletkové ploty – to je čosi odporné a bez zbytočných komentárov vypovedajúce viac ako si to predstavili slniečkári a junckerovci s merkelovcami. Ty azda o tom nemáš ani páru, lebo si nevidel to, čo si vidieť nechcel.
Zdôrazňuješ nemožnosť „ísť na potrat“ a znovu mi to pripadá, že sa držíš vonkajškovosti. Ignoruješ, že pravému nefalšovanému Bohu ide práve o to, čo je vnútri v srdci človeka, čo je v súlade s jeho slobodným rozhodnutím. Potom je ťažko čo len hypoteticky s Tebou polemizovať – Ty vlastne zvysoka kašleš na to, čo by si mal mať už zvládnuté... Takže by som sa mohol azda aj roztrhať a Teba nezachránim, nepresvedčím, nepreonačím – Ty to nechceš.
Ale z pozície rehoľníka misionára budeš dávať mega rozumy a odsudzuješ všetkých. Aké ľahké!
V ďalšom bode spomínaš krásny pojem »morálka«. Neunúval si sa s definovaním. Načo? Ani na sekundu si nepripustíš, že morálka je až po pojme láska. Trvalo by mi veľmi dlho, aby som Ti vysvetlil, že občas morálka musí ísť nabok, ak ide o lásku. Horšie je, že podaktorí nevedia, čo láska je, lebo ju nezažili, nevideli, nevedia o nej. Zamieňajú si ju so sexom alebo telesnosťou, hoci aj to je malou súčasťou – ako sám vidíš, to by bolo na samostatný článok.
Ignoruješ fakt, že mohamedánska morálka je založená na súbore príkazov, zákazov, apelov, povolení, popisoch jednania a podobne – a nie ako u nás, o dôraze na žití toho, čo nám zjavil sám Boh – a áno, že je to omnoho ťažšie, uskutočňovať príkaz lásky – dá to fušku a koľko ľudí, toľko možností – ak sa ten ktorý človek v slobode rozhodne. A s Božou pomocou – napríklad aj v spolupráci s naším anjelom strážnym. To ako rehoľník by si mohol vedieť. Alebo nie. Ak ignoruješ iní veci, prečo by si bral do úvahy anjelov?
Obdivuješ mohamedánsky svet pre neprítomnosť alkoholizmu, pre nejestvujúce drogy, gamblerstvo, prostitúciu. Znovu len a len vonkajškovosť. Odmietaš a nechceš prijať, že jedine sloboda a zodpovednosť je vyšší princíp nášho Boha, a nie súbor príkazov či zákazov mohamedánskeho sveta, ktorý je založený na démonickom Koráne, kde musí člen spoločnosti prijať absolútne podriadenie sa – LENŽE nevidíš tú druhú stránku totality – nemôžem to a to a tamto, musím toto a toto aj hento – ALE – aká zásluha, ak žijem vo svete, kde len musím a nemôžem – to je ako s klietkou a voľným šírym svetom kanárika či papagája...
Úplne nezmyselne uvádzaš, že kdesi na Slovensku je nejaký šialený billboard s nahou ženou, ktorá propaguje čosi a umiestnili to pri Šaštíne. No a čo?!
V tomto konkrétnom prípade je to na ľuďoch – ak nechcú billboard s nahou ženou, nech sa proti tomu zorganizujú, nech využijú platné zákony a ak by také zákony nejestvovali, nech prinútia zastupiteľských politikov, aby zmenili prijaté normy – ale je ľahšie iba zneužívať existenciu akéhosi ojedinelého billboardu, však?
Toto mi pripomína aj niekdajšie tzv referendum za rodinu, hoci o rodinu vôbec nešlo. To boli vlastne Tvoji kolegovia, ktorí sa kĺžu po povrchu, vôbec im nejde o hĺbku či podstatu – ALE – si namýšľajú, že stačia zákazy či zmena Ústavy, aby mohli obmedzovať a trestať.
Vlastne sú takou slovenskou obdobou mohamedánov – alebo aj akási obdoba dávnych ruských boľševikov, ktorí chceli všetko riešiť cez choromyseľný súbor mohamedánom podobných spôsobov presadzovania ich vôle voči celej spoločnosti...
Na záver píšeš: „Nečudujme sa potom, že sme v očiach mohamedánov len pohania. Verejný priestor je v mohamedánskych štátoch oveľa čistejší ako ten náš »kresťanský«. Keď to všetko zrátame spolu, v mnohých oblastiach života sa ako kresťania musíme hanbiť a červenať. Aj preto je naša »kresťanská Európa« tam, kde je. V morálnom, demografickom a duchovnom úpadku. Je paradoxom, že tých, ktorých sa tak veľmi bojíme a máme skoro za fanatikov, nás v mnohých aspektoch života predbiehajú a zahanbujú.“
Po prvé: ak by si poznal »mohamedánov + Korán + islam« hlbšie, tak by si vedel, že pre mohamedánov sú všetci nevercami, ak nie sú mohamedánmi. Takže ani Tvoja chybná domnienka, aký si Ty perfektný kresťanský rehoľník a misionár, by Ti neuchránila život, pretože oni musia likvidovať nevercov – Ty totiž neuznávaš Alaha a ich Korán, takže podľa nich nemáš právo na jestvovanie – chápeš to, alebo najprv musíš zažiť morbiditu ich totalitnej ideológie na vlastnej koži, aby si zmenil svoj vznešený názor či postoj?
Po druhé: od kresťanského rehoľníka a misionára by som neočakával, že bude vyvyšovať nepriateľov Pána Ježiša Krista a jeho verných, ak niekomu ide iba o vonkajškovosť, podobá sa skôr na niekdajších komunistov a ich pomocníkov, ktorí jedno robili na verejnosti, kde ich videli druhí a iné, keď boli doma sami.
A ešte jeden z citátov z Koránu: 2: 217 Dopytujú sa ťa na posvätný mesiac a na bojovanie v jeho priebehu. Povedz: „Bojovať v ňom je hriech ťažký, avšak odvracať od chodníka Alahovho, neveriť v Neho a v Mešitu posvätnú a vyháňať obyvateľov ich z nej je ešte ťažší hriech pred Alahom; zvádzať od viery je horšie ako zabíjať. Neveriaci neprestanú proti vám bojovať, kým vás neodvrátia od náboženstva vášho, ak budú toho schopní. Pre tých z vás, kto od náboženstva svojho odpadnú a ako neveriaci zomrú, márne bude ich konanie na tomto aj onom svete – tí ohňa obyvateľmi sa stanú a nesmrteľní v ňom budú. (Koniec citátu)
Namiesto záveru jedno paradoxné vyjadrenie: radšej zdanlivý chaos nášho sveta, kde »to dobré« je v menšine, ako démonicky založený »krásny poriadok«, čo slúži peklám...
+
+
+
Koniec článku
+
Don't worry, be happy!
+
+
+
BONUS – mimo článok (čiže čosi navyše, prídavok)
Slovo „neustále“ sa nezdravo a neúmerne nadužíva, a to aj v takých prípadoch, kde úplne postačuje slovo „stále“ – je tu zrejme snaha vyjadriť myšlienku, že niečo je „bez prestania“ alebo je niečo „sústavne“ (zdôraznenie opakovania a „stálosť“ by bola pre dotyčného primalá) alebo je niečo pravidelne sa opakujúce. Používateľom tohto výrazu sa zrejme máli napísať „iba“ stále, chcú nápadnejšie a naliehavejšie opísať, že je to stále, tak to znegujú a píšu „neustále“ (čo na tom, že je to ideová absurdnosť t.j. myšlienkový nonsens?!). Popiera to prostú logiku – veď niečo je stále alebo nie je stále (vylúčenie tretej možnosti). Ideálne by bolo, aby nahradili slovo „neustále“ výrazom „sústavne“ (a v podobe prídavného mena „sústavné“), prípadne náhradou „niečo je permanentné“... Hrôzou na Slovensku je, že moderátori vo verejnoprávnej RTVS, ale aj mnohí naši politici, umelci, podnikatelia a podobne – deň čo deň používajú túto abnormálnu verziu, takže jazykovedci a milovníci spisovného jazyka sa môžu pokojne aj roztrhať a „mor slova »neustále«“ sa bude šíriť spoločnosťou.
† †
REPETE: Čiarka sa musí písať pred spojeniami – a preto, a teda, a tak, a predsa, a jednako, a to, a pritom:
Slavomíra sa vôbec nečesala, a predsa bola sympatická v očiach Roberta. Chodili sme denne poctivo so synom na tie tréningy, a predsa sa nestal profesionálnym športovcom miestneho klubu.
Pricestovalo ich jedenásť, a to ich malo byť najmenej dvadsaťdva. Jozef Gergeliak odmietol pomôcť, a to napriek svojmu slobodnému sľubu vo veľmi vážnej veci, ktorý dal pred Bohom pri plnom vedomí.
Vždy sme boli originálni, a tak sme zrealizovali väčšinu z nášho plánu. Športovci nášho krajského mesta boli leniví, a tak sme prestali chodiť na futbalové zápasy.
Naložili nám veľa povinností, a teda sme nikdy nestíhali zábavu v miestnom kine.
Pribehli sme do cieľa v predstihu, a preto pokorne čakáme na ostatných bežcov. Emeritný arcibiskup Svätopluk z Trnavy dobrovoľne spolupracoval s ŠtB, a preto jeho tvrdenie o „nevinnosti“ nikdy neobstojí. Cieľom Fica bol Fico, a preto nikdy neprišiel o veľa.
POZOR: Čiarka sa musí písať pred spojeniami – a preto, a teda, a tak, a predsa, a jednako, a to, a pritom (občas na to zabúdame, ak sa dá, majme to niekde takzvane po ruke, ak by nám pamäť vypadla)…
+
Ak máme slová samozrejme, pochopiteľne, prirodzene, našťastie (to sú „častice“), používame ich pri subjektívnom hodnotení akýchkoľvek skutočností, musíme ich vyčleňovať čiarkami. (POZOR: toto platí aj o ekvivalentoch – niektorí z tvorcov, blogerov, autorov, novinárov, komentátorov… radi používajú obdobné skvosty, pretože – ak správne trafíme kvantitu aj kvalitu – osvieži to tak obsah, tak čítanosť, ale aj udrží pozornosť možných čitateľov).
Keď tieto slová použijeme na začiatku vety, píšeme za nimi čiarku (a nepúšťame adrenalín do krvného obehu, čo si to tí jazykovedci zase vymýšľajú).
Príklad:
Pochopiteľne, včera sme vďaka krásnemu počasiu hrali futbal na ihrisku.
Samozrejme, niečo predali a za peniaze nakúpili zásoby do kuchyne.
Ak sa tieto slová (častice) nachádzajú v strede vety, musíme písať čiarku aj PRED aj ZA nimi.
Príklad:
Košice som poznal veľmi dobre, a tak som sa, pochopiteľne, ujal sprevádzania našich hostí.
A potom, našťastie, začalo svietiť nádherné Slnko.
V tom okamihu sa manželia bozkali, prirodzene, odvrátil som sa a usmieval som sa od ucha k uchu ešte pol dňa po tom.
Nechal som ho, aby mi klamal naďalej, samozrejme, nebudem nikdy automaticky likvidovať možný vývoj tým, že by som okamžite strieľal a sekal.
+
+
Anjela strážneho máte - či tomu veríte alebo nie. Váš anjel strážny je dar od Boha a máte ho preto, aby vám pomáhal. Ja by som vám zase rada pomohla, aby ste sa mohli viac tešiť z tej úžasnej útechy, radosti a nádeje, ktorú vám tento dar môže priniesť.
Váš anjel strážny vás miluje. Ste pre neho vzácna. Pre svojho anjela ste tou najdôležitejšou osobou na svete.
Ja vídam anjelov dennodenne a deje sa mi to už od útleho mladosti. Vidím ich tak jasne ako ľudí na ulici. V niekoľkých prvých rokoch života som vždy videla stáť anjela strážneho za každým človekom. Ale zrazu, zo dňa na deň, som už anjelov za ľuďmi stáť nevidela - namiesto toho som za každým väčšinou videla len jasné svetlo, vlastne svetelný stĺpec. Anjel menom Mith mi to vysvetlil tak, že sa anjeli predo mnou zavreli, aby ma chránili. Je pravda, že žiara otvoreného anjela strážneho bola pre mňa príliš ostrá. Až od toho boleli oči, a to ma nesmierne miatlo. Anjeli strážni sú jasnejší ako ostatní. Ich svetlo niekedy bolo tak silné, že som sa ani nedokázala pozrieť na osobu, ktorú mali ochraňovať.
Anjel Mith mi povedal, že Boh chcel, aby som videla a spoznala anjelov strážcov v celej ich sláve, aby som vedela, ako vyzerajú a mohla som o nich rozprávať ľuďom, ale od tejto chvíle sa pre mňa otvoria len niektorí anjeli strážni, navyše, len na niekoľko okamihov. Väčšinou sa mi skoro každý deň otvorí a v celej svojej kráse ukáže aspoň jeden anjel.
Od toho dňa som nikdy nevidela žiadneho človeka, ktorý by za sebou nemal ten svetelný stĺpec, čo je jeho anjel strážny. Pohybuje sa asi meter za nami a siaha od zeme až nad hlavu človeka. Výška a šírka bývajú rôzne, ale to neznamená, že by jeden anjel strážny bol »lepší« ako druhý. Stále ma udivuje, koľko ľudí pochybuje o tom, že majú anjela strážneho. Mnohí celkom ochotne prijímajú fakt, že takého anjela majú iní, ale že by ho mali sami, o tom pochybujú.
Vlani v lete som mala vo Filadelfi (USA) autogramiádu.
Pri podpisovaní a rozhovoroch s návštevníkmi som pohľadom prešla ľudí vo fronte. Za každým stál jeho anjel strážny a obchod bol plný ďalších anjelov. Práve som sa lúčila s jednou ženou, keď mi na rameno poklepal anjel, ukázal na niekoho v rade a povedal mi: „Tamto je matka s dieťaťom a je veľmi nervózne."
Pozrela som sa smerom, ktorým anjel ukazoval, ale nevidela som ich. Zrazu sa nad ľuďmi a ostatnými anjelmi vztýčil jeden anjel strážny ako keby dočasne vyrástol.
„Tu sme!" zvolal.
Vtedy som uvidela toho prekrásneho anjela, ale furt som nevidela matku ani dieťa. Anjel hral jasne smaragdovou zeleňou rôznych odtieňov. Zdalo sa mi, že jeho krídla sa ľahúčko pohybujú, akoby vánkom, z jeho tváre vyžarovala miernosť, láskavosť, láska. V duchu som sa ho spýtala, či je anjelom strážnym tej matky, alebo dieťaťa. Anjel mi odpovedal: „Som matkin anjel strážny. Volám sa Rosalet."
Bolo to chvíľku predtým, než som uvidela matku s dcérou.
Ďalej som hovorila s návštevníkmi a podpisovala som knihy, keď som zacítila ďalšie poklepanie na rameno.
„Už ich vidíš?"
Pozrela som sa pred seba a o niekoľko miest ďalej vo fronte som zazrela matku aj dcérku. Matka bola drobná, tmavovlasá a pekná, mohlo jej byť asi tak tridsať, a dcérka, asi sedemročná, mala krásne hnedé oči.
„Áno, vidím," odpovedala som bez slov.
Vedela som, že tam niečo nehrá, napriek tomu som cítila veľkú radosť.
Modlila som sa, aby sa ich problém dal vyriešiť, nech je akýkoľvek.
Keď na ne prišiel rad, pristúpili ku mne a vyzerali nervózne. Dievčatko sa tlačilo k matke. Za nimi bolo vidieť svetlá ich anjelov strážnych. Vyzvala som matku, nech sa posadí na stoličku proti mne, dieťa stálo medzi nami. Dievčatko sa úzkostlivo pozeralo na mamičku, potom na mňa a zase na matku. Matka zo mňa vôbec nespúšťala oči.
„My tu vlastne asi ani nemáme čo hľadať," zašepkala nervózne.
„Nevedeli sme, či nás sem do obchodu vôbec pustia," pokračovala.
Tomu som nerozumela, vzala som ženu za ruku a spýtala som sa: „Prečo?"
Matka sa na mňa pozrela a potichu povedala: „Pretože toto je katolícke kníhkupectvo a my sme Židovky."
Až do tej chvíle som si vôbec neuvedomila, že je to katolícke kníhkupectvo a šokovalo ma pomyslenie, že by sa niekto, kto je iného vyznania, mohol báť, že tu nie je vítaný.
„Prečo ste si to mysleli?" opýtala som sa. V tej chvíli sa otvorilo svetlo jej aj dievčaťa anjela a ja som zreteľne uvidela oboch anjelov. Dotkli sa končekmi prstov a s mojím anjelom strážnym urobili okolo nás troch ochranný kruh, ako keby nás chceli pred všetkými zaštítiť.
Matka sa na mňa pozrela a v očiach mala slzy.
„Lorna Byrne, je možné, že Boh nám židom žiadnych anjelov strážnych nedal?" spýtala sa polohlasne.
Vzala som matku aj dcéru za ruky a povedala som naliehavo: „Predsa musíte vedieť, že každá ľudská bytosť má anjela strážneho. Je to dar od Boha. Nezáleží na tom, k akému náboženstvu kto patrí, dokonca ani na tom, či má vôbec nejakú vieru."
Úprimne som sa na ne usmiala.
„Isteže, obe máte anjela strážneho. Ja ich práve za vami vidím tak jasne, ako vidím vás.“
Dievčine oči sa vzrušene rozžiarili, keď som jej opisovala jej anjela: „Tvoj anjel strážny sa usmieva od ucha k uchu a láskyplne sa na teba pozerá. Vyzerá ako žena, teda skôr ako dievča. Má na sebe prekrásne splývavé rúcho, nebesky modré a strieborné."
„Tak ja mám naozaj anjela strážneho!" zvolalo dievčatko nadšene. Potom som im opísala aj matkinho anjela strážneho. Ešte chvíľku sme v pokoji posedeli.
Zrazu sa dievčine veľké hnedé oči zaliali slzami. Pozrela sa na mamičku a poprosila: „Spýtaj sa ešte na ockovho anjela strážneho, mamička." Matka sa na mňa pozrela a so smútkom v očiach vysvetľovala, že jej manžel asi pred rokom náhle zomrel. A čo je na tom najsmutnejšie, dodala, že vo chvíli smrti bol sám.
„Tvoj otecko nebol sám," povedala som dievčatku upokojujúco.
„Jeho anjel bol s ním po celú dobu. Odniesol jeho dušu do neba." Dievčatko a matka sa objali. Dievčatko radostne povedalo: „Tak otecko mal anjela a ja ho mám tiež!"
„Tvoja mamička tiež," dodala som s úsmevom.
Šťastne odo mňa odchádzali a ďakovali svojim anjelom strážnym, že ich za mnou onoho dňa priviedli, hoci sa najskôr báli prísť. Bola som celá dojatá, aj keď som sa sotva spamätávala z toho šoku, že si niekto môže myslieť, že kvôli odlišnej náboženskej viere nemá anjela strážneho. Všetci sme Božími deťmi a Boh dal každému z nás anjela strážneho, ktorý nás ani na sekundu neopúšťa.
Nikdy nie sme sami.
Náš anjel je stále s nami, je to strážca duše. Váš anjel je jeden z najvzácnejších darov, ktoré ste od Boha dostali. Prečo teda tohto daru nevyužiť? Váš anjel strážny existuje len pre vás a chce vám pomáhať v každej oblasti vášho života. Keby sme si len dokázali uvedomiť, ako veľmi nám anjel strážny dokáže pomôcť, život by bol oveľa jednoduchší.
Ak váš anjel už je aktívnou súčasťou vášho života, je to báječné, ale navyše môžete svojho anjela požiadať o veľa vecí. Ak ste ho o pomoc ešte nežiadali, urobte to hneď. Iba ho poproste – je to úplne jednoduché. Aj keď ste skeptickí voči predstave, že máte anjela, môžete vari niečo stratiť? Keď svojho anjela poprosíte, poskytne mu to silu k pomoci.
...
Anjeli strážni nám pomáhajú najrôznejšími spôsobmi. Minulý týždeň som išla okolo miestnej chlapčenskej školy. Žiaci sa práve vyhrnuli na konci vyučovania. Skupina asi ôsmich snáď štrnásťročných chlapcov obklopila jedného vysokého spolužiaka a začala do neho strkať. Vrážali do neho a vyskakovali si na neho. V tú chvíľu sa za ním otvorilo svetlo jeho anjela strážneho. Anjel bol neobyčajne vysoký, vyzeral odhodlane a mal na sebe brnenie. Počula som, čo hovorí chlapcovi: „Zachovaj pokoj, nedaj sa vyprovokovať, nebráň sa a snaž sa to obrátiť na žart." Svetlá anjelov tých druhých chlapcov sa neotvorili, ale bolo mi jasné, že aj oni sa snažia situáciu upokojiť. Chlapec, ktorého ostatní trápili, sa rozosmial a ostatní sa tiež dali do smiechu. Potom spoločne odišli ulicou, ako keby sa nič nestalo.
Toho istého večera som bola navštíviť v nemocnici jedného známeho. Nejaký starší človek na vedľajšej posteli zrazu začal mať problémy s dýchaním, pískalo to v ňom a muž zrejme spanikáril. Jeho anjel strážny vystúpil zo svetla za ním a ja som pozorovala, ako muža objal a dotkol sa jeho hrude, aby mu uľahčil dýchanie. Za chvíľu vošla do izby zdravotná sestra a povedala: „Už je to dobré, už to prešlo." Keď je niekto smutný alebo deprimovaný, často vidím anjela strážneho, ako dotyčného objíme krídlami, aby ho utešil.
Raz som pri prechádzke parkom uvidela, ako nejaký anjel natiahol spoza svojho chránenca pažu a pomaly pred ním roztvoril dlaň. Z jeho ruky sa vznieslo svetlo veľkosti asi golfovej loptičky, a keď anjel ruku odtiahol, ďalej sa tam vznášalo a jasne žiarilo.
Anjel sa na mňa usmial a povedal, že to je svetielko nádeje. Podobné svetielko vídam v blízkosti ľudí, ktorí sú v depresii. To svetlo môže byť maličké ako minca alebo veľké ako tenisová loptička, vznáša sa priamo pred človekom buď vpredu alebo po jednej či druhej strane, vždy vo výške očí, no nepohybuje sa. Nikdy som pred nikým nevidela viac ako jedno svetielko nádeje. Viem, že tá osoba svetielko nevidí, ale tiež viem, že jej pomáha k obnove spojenia s nádejou, ktorú má vo vnútri.
Váš anjel strážny vás nikdy neopúšťa - ani na sekundu. Okrem iného preto, že často musia privolať na pomoc ďalších anjelov. To sa deje skoro stále.
Minule som na hlavnej obchodnej triede v Dubline videla postihnutého človeka, ktorý šiel po chodníku s pomocou »chodítka«. Jeho anjel strážny mal po každej strane jedného anjela, ktorý mužovi pomáhal v chôdzi. Niekedy vidím veci, ktoré ma aj trochu rozosmejú. Nedávno som videla vonku bežca pri joggingu. Za ním bolo vidieť svetlo jeho anjela, ale pred ním pospiatky utekal iný anjel a bežca povzbudzoval.
Existujú milióny nevyužitých anjelov, ktorí práve nemajú čo na práci a váš anjel ich môže privolať na pomoc. Anjeli učitelia dokážu pomôcť pri učení čohokoľvek pod Slnkom a je aj veľa ďalších druhov anjelov. Stačí, keď si budete pamätať, že máte poprosiť svojho anjela, aby ich privolal na pomoc. Je to veľmi jednoduché: hovorte so svojím anjelom strážnym, ako keby ste hovorili s priateľom, a poproste ho o pomoc (nebojte sa!).
Poproste ho, aby vám poslal »anjela učiteľa«, keď budete potrebovať pomôcť s niečím, čo vám robí starosti. Môžete napríklad povedať niečo ako: „Anjel strážny, prosím ťa, pošli mi anjela učiteľa, aby mi pomohol stať sa lepším vodičom."
Boh vybral vášho anjela strážneho špeciálne pre vás.
Váš anjel sa na túto Zem dostane iba s vami. Boh poveril vášho strážneho anjela úlohou sprevádzať vás ľudským životom a váš anjel strážny nikdy nebol na Zemi s inou dušou a ani sa inokedy s žiadnou inou dušou na Zem už nedostane. Aj vďaka tomu je vzťah medzi vami a vaším anjelom strážnym tak zvláštny a jedinečný.
+
+
„Všetko, čo sa týka druhých, môžete robiť iba s ich súhlasom.“
(N. D. WALSCH: Rozhovory s bohom)
+
George Orwell: „Čím viac sa spoločnosť vzďaľuje od pravdy, tým viac nenávidí tých, ktorí ju hovoria“.
+
Mk 7, 14-23: 14 Nato znovu povolal k sebe zástup a hovoril: Čujte ma všetci a rozumejte! 15 Nič nevchádza zvonku do človeka, čo by ho mohlo poškvrniť, ale čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. 16 [Ak má niekto uši na počúvanie, nech počuje.] 17 Keď potom odišiel od zástupu do domu, spýtali sa Ho učeníci: Čo je to za podobenstvo? 18 Povedal im: Či aj vy ste takí nerozumní? Či nechápete, že nič nemôže poškvrniť človeka, čo zvonku vchádza do neho? 19 Lebo nevchádza mu do srdca, ale do brucha a odtiaľ vychádza do stoky; a tým vyhlásil každý pokrm za čistý. 20 Potom doložil: Čo vychádza z človeka, poškvrňuje človeka. 21 Lebo z vnútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, 22 cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť. 23 Všetko toto zlo vychádza z vnútra a poškvrňuje človeka. ((Ďalší dôkaz, že totalitná ideológia islam je »podvod Temnoty«! Bravčové mäso nie je proti ničomu, šlo iba o svojvoľný výmysel tvorcov totalitnej ideológie.))
+
+
Niekoľko dôležitých citátov z Koránu proti „neveriacim“ (t.j. proti ne-mohamedánom, veriaci v iné sú podľa nich neveriaci, hoci Alah je ireálny a pravý skutočný Boh nemá s totalitnou ideológiou islam nič spoločné):
8:17 Nie ste to vy, kto ich zabili, ale Alah ich zabil; a nevrhal si ty, keď si vrhal, ale bol to Alah, kto vrhal, aby vyskúšal veriacich skúškou dobrou, od Neho prichádzajúcou, veď Alah počujúci je, vševedúci! ((„Nádherný“ dôkaz, že ide o produkt Temnoty, lebo Boh už »zjavil« svoju vôľu v „Nezabiješ!“ Náprotivok vidíme tu v Koráne.))
2: 191 Zabíjajte ich všade, kde ich dostihnete, a vyžeňte ich z miest, odkiaľ oni vás vyhnali, veď zvádzanie od viery je horšie ako zabitie. Avšak nebojujte s nimi blízko Mešity posvätnej, kým oni s vami tu nezačnú bojovať. Ak však vás tam napadnú, zabite ich - taká je odmena neveriacich!
9: 5 A až uplynú posvätné mesiace, potom zabíjajte modloslužobníkov, kdekoľvek ich nájdete, zajmite ich, strážte ich a chystajte proti nim všemožné nástrahy! Ak sa však kajúcne obrátia, budú dodržiavať modlitbu a dávať almužnu, nechajte ich ísť cestou ich, veď Alah je veru odpúšťajúci, súcitný.
8:39 Bojujte teda proti nim, aby už nebolo pokušenia k odpadlíctvu a aby všetko náboženstvo bolo len Alahovo. Ak však prestanú, potom Alah jasne vidí všetko, čo robia.
5:73 A sú veru neveriaci tí, ktorí vyhlasujú: „boh je tretí z trojice" - zatiaľ čo nie je božstva okrem Alaha jediného. A ak s tým neprestanú, čo hovoria, veru sa dotkne tých, ktorí z nich sú neveriaci, trest bolestný!
2: 217 Dopytujú sa ťa na posvätný mesiac a na bojovanie v jeho priebehu. Povedz: „Bojovať v ňom je hriech ťažký, avšak odvracať od chodníka Alahovho, neveriť v Neho a v Mešitu posvätnú a vyháňať obyvateľov ich z nej je ešte ťažší hriech pred Alahom; zvádzať od viery je horšie ako zabíjať. Neveriaci neprestanú proti vám bojovať, kým vás neodvrátia od náboženstva vášho, ak budú toho schopní. Pre tých z vás, kto od náboženstva svojho odpadnú a ako neveriaci zomrú, márne bude ich konanie na tomto aj onom svete - tí ohňa obyvateľmi sa stanú a nesmrteľní v ňom budú. ((Ďalší z dôkazov, ktorý svedčí proti Temnote – pekelné sily sa snažia brojiť proti skutočnému pravému Bohu, ak chcú naklamať ľudstvu či Človeku, že »zvádzať od viery je horšie ako zabíjať«. Nie. Násilím, vraždením, zotročovaním, nútením do neslobodného absolútneho podriadenia sa, likvidovaním atď. sa ešte nič pro-Božieho nedosiahlo! Človek nie je otrok a Boh je „prameňom“ tak bytia ako aj slobody.))
38: 3 Koľko pokolení pred nimi sme už zahubili! Volali síce o pomoc, však nezostal im čas na únik. ((Peklo vždy dýcha iba peklom. Ktorému z týchto slov sme nerozumeli?))
+
+
+
Poznámka: ak by mi chcel niekto napísať, použite e-mail adresu: vilcek . jan @ gmail . com – bez medzier, pochopiteľne. (prosím, ak môžeš darovať na lieky + liečbu: iban code SK3711000000008019075586)
+
