V stredu 17. 12. 2014 o 18:49 uverejnila blogerka Romana Schlesingerová článok: „V mene rodiny – Zložte zbrane. Aspoň na tie Vianoce“ (http://schlesinger.blog.sme.sk/c/371302/v-mene-rodiny-zlozte-zbrane-aspon-na-tie-vianoce.html)
Tento príspevok pani blogerky Romany Schlesingerovej je celkovo súkromno - úprimným vyjadrením toho, ako v ostatnom čase musí reagovať na sústavné ataky rôzneho druhu, na rôzne nezmysly a zavádzania.
Pani blogerka Romana Schlesingerová spomína: „Naše argumenty boli vyčerpané a sú stále tie isté, pretože my neklameme. Druhá strana má podstatne kreatívnejší život. Vymyslí si hocičo a pre hocikoho, aby presvedčila.“
Pani blogerka, z toho si nič nerobte! „Druhá strana“ to má o to ťažšie, že odkiaľsi z vnútra dobre cítia, že pravda je jednoduchá a klamstvo je vynaliezavejšie, lebo inak by nemalo šancu.
Citát z Nového Zákona - 1 Jn 4, 20-21: „Ak niekto povie: Milujem Boha a nenávidí svojho brata, je klamár. Veď kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí, ako môže milovať Boha, ktorého nevidí?“
Písmo sväté študujem desiatky rokov, o množstve teologických zdrojov nemienim nikoho presviedčať… Na Slovensku žijem nepretržite pol storočia. Som rim.-kat. veriacim od kolísky, (autocenzúra, autocenzúra, autocenzúra) – som iba obyčajný bezvýznamný radový člen. Aj preto sa takto na diaľku pýtam: „Prečo by vás mali tí fanatickí bigoti šetriť, keď oni nedokážu uznať svojich čistých a nevinných?“ A čo je horšie, ak nedokáže klerik uznať prednosť (prioritu) duchovných prostriedkov alebo evanjeliový pohľad na VEC, tak čo čakáte, ak ide hodnotiť niečo, čo prevyšuje jeho dogmatické tradičné myslenie? A od širokej masy rôzne znalej a málo informovanej väčšiny – o to viac!
Také ignorovanie Písma svätého, aké sa realizuje v kauze „Referendum“, také nebolo ani za čias totality socializmu, (mylne označované za „komunizmus“, ktorý na planéte Zem nikdy neexistoval).
Takže vaše oslovovanie náprotivnej strany nemá nádej na úspech. Žiaľ.
Naznačili ste, že sa rozdávajú letáčiky, kde sa používajú čudesné argumenty, plus k tomu číslo účtu, aby sa „Referendum“ mohlo podporiť. Hmm. RKC Slovenska je po mafii najbohatšou zložkou spoločnosti, ale na akciu tohto druhu vyberajú peniaze – paráda! Keď pápež František kritizoval celosvetovo „nekresťanské“ vyberanie rôznych poplatkov za svadbu, pohreb, krst a iné podobné vecičky, zástupca RKC na Slovensku sa vyjadril, že Slovenska sa to netýka, lebo slovenskí veriaci to dávajú sami od seba, dobrovoľne, ide o milodary. Hnusné klamstvo. Toto sa rieši nepísaným právom, akýmsi všeobecne známym úzusom, že to tak chodí a nikto to nemá nijak napadať. Že je to automatika. Samo sebou. A navonok to nazývajú „milodary“. Hnus. Klamstvo. A kde sa podela trojica „láska – pravda – spravodlivosť“? Kto je viac: Boh alebo vysoká hierarchia cirkvi? Prestaňte si namýšľať, že Vám to tu patrí, páni z KBS… Prečo ktosi z kohosi stále robí somárov, ovce, bábky…
Ak by RKC Slovenska chcela, tak by zaplatila nie jedno „Referendum“, ale hoci aj desať dvadsať takýchto podobných – a nikto by to ani nepocítil.
O kontrole peňazí, ktoré sa vyberú z takzvaných zvončekov, z dobrovoľných zbierok, nemá okrem úzkeho okruhu ľudí nikto ani páru. Keby pápež vedel úplnú pravdu o tom, ako si to tu „pár“ ľudí robí okolo toho všetkého, zrejme by to vážne poznačilo jeho zdravie, tak telesné ako aj netelesné… Ale zmena nula bodov.
*
Vo štvrtok 18. 12. 2014 o 13:05 uverejnil bloger Tibor Javor svoj príspevok ako odpoveď na článok blogerky Schlesingerovej, a to s názvom: „Milá Romana“ (http://tiborjavor.blog.sme.sk/c/371353/mila-romana.html )
Už keď som videl názov a autora, okamžite vo mne zasvietil ohnivý meč archanjela Michala, keď reagoval na nepriateľov Boha. A kto je vlastne Boh? Vo veľmi zjednodušenej verzii – LÁSKA. Už z minulosti viem, zo skúsenosti, že z blogera Javora vychádzajú „na oko“ ortodoxné názory – ale v krutej pravde sa na ortodoxnosť či tradičnosť iba hrá – alebo je to tá klamlivá tradičnosť, klamlivá ortodoxnosť, ktorá nemá korene v Písme svätom.
Už v úvode bloger Javor „nemilosrdne“ zaťal: „Smutný som zostal preto, že život Vás núti verejne ventilovať vaše osobné frustrácie.“ Trt život! Koľko je 96 % z 5,3 milióna obyvateľov? Aby som bol spravodlivý – nie všetci z tých 96 % sú obmedzenci a pátrači, do koho si kopnúť…
Bloger Tibor Javor tvrdí: „Rozmenené na drobné, keď pominieme tú časť cirkvi, ktorá podľa veriacich je už v duchovných dimenziách, cirkev je dobrovoľné spoločenstvo ľudí. Nemajú žiadnu stranícku ani klubovú legitimáciu a ten, či onen rítus, vyznávajú dobrovoľne. Nik ich nenúti »chodiť do kostola« ani »hádzať do zvončeka«. A najmä, nik ich nenúti žiť podľa vierouky ani podľa cirkevných pravidiel. Riadia sa iba svojím svedomím, vierou a presvedčením.“
Nech čítam ako čítam – nevychádzam z úžasu. Tento citát mi konečne dáva zmysel rozhodnutiu KBS, prečo od klerikov žiada, aby sa verejne vyjadrovali iba so súhlasom KBS (s povolením na také vyjadrovanie) – takže kňazi, rehoľníci – nemôžu písať ako sa im zachce, kedy a kde sa im zachce. Prečo? RKC je súčasne tá putujúca cirkev, ale aj tá cirkev, ktorá je už u Boha a je oslávená. Tvorí jeden celok. Je to niečo mystické, tajomné. To, čo o cirkvách hovorí litera svetského zákona, nie je primárna pre nás veriacich. Áno, človek vstupuje do cirkvi dobrovoľne, slobodne a pri plnom vedomí, ale zároveň cirkev dáva zvolenie… v prípade malých detí (v kolíske) preberajú určitú dôležitú rolu v tomto krstní ročia, ale aj celé cirkevné spoločenstvo. To vaše „chodiť do kostola“ je nedeliteľnou súčasťou normálneho života bežného veriaceho, ale podstatnejší je vzťah Boh-človek či človek-Boh (je to obojstranné)… A vaše „hádzať do zvončeka“, to je predsa absolútne mimo – to ako keď niekto hovorí o piatom kolese u voza, či o stoprvej nohe u stonožky! A úplne ste, pán Javor, zamlčali úlohu Biblie, najmä Nového Zákona.
Bloger Javor tvrdí, že: „Riadia sa iba svojím svedomím, vierou a presvedčením.“ Áno, ak by sa podaktorí riadili svojím svedomím, nepísali by niektoré články. A o uskutočňovaní lásky ako následku svojej viery a presvedčenia – ani slovo, ani náznak, ani muk.
O kúsok nižšie tvrdí Javor: „Pochopil som z Vášho textu, že cirkev by mala zmeniť nazeranie na homosexualitu a bolo by všetko v poriadku.“
Bibliu, a to celú, som preštudoval dôkladne nespočetnekrát. Všetky zmienky v nej, ktoré RKC zneužíva proti homosexuálnej menšine, sú presne definované ako hriechy a je tam rôzna kombinácia telesného sebeckého užívania si, spolu s tým sú kombinácie modloslužobníctva alebo prostitúcie, prípadne sú tam zamontované prvky násilia, neslobody, otroctva a podobne. Zabúdame, že pojem homosexualita je pojem Novoveku, a to, s čím si to mnohí „mudrlanti“ zamieňajú, je všetko možné, ale nie homosexualita. A Bohu ide o Lásku, a to pre nás v 3 zložkách - v telesnej, v mysli, v duši - ktorá časť z tohto textu vám robí problém? Dokedy budete zamieňať a zavádzať? To, čo je v biblii, sa týka hriechu nelásky, ak napríklad sa uskutočňuje sebecky iba telesne a dovidenia, keď dochádza k zneužívaniu, k manipulovaniu, k vydieraniu, zotročovaniu, službe démonom a bôžikom, ----- opakom je naplnenie Lásky vo všetkých troch zložkách, čo je Bohu milé a Bohom žiadané - plnosť, čistota, krása, dobro, obojstranné obohacovanie...
A pojmy cudzoložstvo a smilstvo? Okrem zjednodušenej formy, ktorá sa lepí na to, či ide o manželské alebo nemanželské vzťahy, je tu ešte pohľad duchovný, lebo „Písmo sv“ v prvom rade oslovuje ducha, a nie naše pozemské taľafatky…
V hlbšom zmysle všetkých hľadísk na cudzoložstvo – byť cudzoložným znamená vedieť, že niečo je správne, pravdivé, dokonca to aj externe podporovať, no napriek tomu bažiť a úmyselne robiť to, čo je opakom tohto poznania a pravdy. --- Naproti tomu v hlbšom zmysle všetkých týchto hľadísk na smilstvo, byť smilným znamená robiť veci úmyselne sebecky vo svojom vlastnom záujme, bez akýchkoľvek ohľadov na kohokoľvek iného, alebo na akékoľvek iné úrovne reality, než na to, čo sa za realitu pokladá. Kľúčovým slovom je tu slovo „úmyselne“.
Keď použijem túto definíciu cudzoložstva a smilstva, kde ide o hĺbku duchovnosti, tak bloger Javor spĺňa aj jedno aj druhé, hocio navonok žije sporiadaným životom. On vnútorne cíti, že prenasledovať jednu veľkú skupinu (ale pritom menšinu v spoločnosti) kolektívnou vinou je čosi mimo Boha… Plus k tomu – smilne túži po tom, že sa hromadne prikloní spoločnosť k ataku proti menšine, len aby vskutku nemusel uskutočňovať lásku voči inakosti. V oboch veciach zvysoka kašle na to, o čo ide Bohu. Kto asi mu takéto veci pošepkal?
Dôsledok? Niekto môže byť v manželstve, navonok budí dojem, že je v pohode, nikto nič nevidí, nikto si nič nevšimol, dotyčný je vnímaný ako tradičný seriózny jedinec – ale pravda je, že môže ísť o cudzoložníka alebo smilníka. Na druhej strane – navonok jedinec podľa spoločnosti žije nadivoko, všetci sa ho štítia, ale žije lásku a z pohľadu Boha je čistý, nevinný. Chápete? Ak nechceme vidieť VEC z Božieho pohľadu, márna je naša snaha o pokrok ducha.
Rozhodujúca je LÁSKA – čo nie je láska, je hriech. Láska je spolu s dobrovoľnosťou, slobodou, plným vedomím,… akýkoľvek nedostatok je hriech. Buď je alebo nie je. Tomu hovoríme v logike – vylúčenie tretej možnosti. To, o čo ide blogerovi Javorovi a jemu podobným, sú formy, ktoré nie vždy sú a bývajú v súlade s plnosťou pravdy. Nestačí len dodržať isté formy a nazdávať sa, že to automaticky postačuje.
A čo pokora? Nie je náhodou v Písme sv. varovanie, že vás mnohí mýtnici a neviestky predídu do Kráľovstva nebeského?
