Zažil som to tento týždeň.
Prečítal som si jeden článok (príspevok) a vetu za vetou (samozrejme len niektoré vybrané vety) som oponoval.
Odpoveďou bola urazená reakcia autora, ktorý navádzal na domnienku, že urážam jeho osobu.
Po N-tý raz som si prezrel ešte raz kritický článok aj s diskusnými príspevkami. A videl som, že nejde o to likvidovať autora, ale šlo o podstatu veci. Očakával by som vecné argumenty či faktické pripomienky, ale šlo iba o citovo ladené vyjadrenie.
Zas aby som nebol za dokonalého – nemám najmenšiu zábranu priznať, že som sa veľa ráz mýlil, že nie som dokonalý mega-exot, ktorý by chrlil múdrosti a dokonalosti. Viem si pokorne uznať omyl.
Ale jednoznačne som zakotvený v nepeknom postoji, a to – nemám čas a ani energiu na to, aby som naprával úplne každého jedného fanatika či bludára, koľko ich tu medzi nami je na svete – ani nemám tušenie – takže priznávam, že v tomto smere som obrovským hriešnikom. Moje zlé skúsenosti s nevďačníkmi a rôznymi pomýlenými ma poznačili a zopakujem, u mňa niet času ani energie…
Ale tí, ktorí máte aj silu, aj chuť a aj čas s energiou, nevzdávajte svoj boj (aj za nás ostatných)… Hoci, slovo boj vyvoláva asociácie s akýmsi ničením alebo likvidáciou – nie – ide o záchranu jedinca, ak sa dá...
Úplne na konci tohto krátkeho príspevku jeden jediný príklad na „blud“.
V príspevku „Slovensko v zajatí mariánskeho kultu!“ bol nasledovný úryvok textu (označím tento citát kurzívou a aj zvýraznením, aby nebolo pochýb, že ide o inkriminovaný text):
(začiatok citátu) Biblické učenie Ježiša Krista dokonca naznačuje, že v nebi neexistuje žiadna matka. V nebi už neexistuje ženský alebo mužský rod – pohlavie vzkriesením zaniká a ľudia sú ako anjeli, pretože sa ďalej nerozmnožujú.
Mt 22:29:30 Ježiš im povedal: „Mýlite sa, lebo nepoznáte Písmo ani Božiu moc. Pri vzkriesení sa ľudia neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. (koniec citátu).
*
Takže – o čo ide? Použijem obdobný postup ako v matematike (kde logika hrá primárnu úlohu). Môj „dôkaz“ musí byť overiteľný – aby si ho ktokoľvek mohol sám prejsť svojou mysľou…
Matúšovo evanjelium v 22. kapitole – tesne pred uvedeným citátom – spomína pokúšanie Ježiša Saducejmi vo veci vzkriesenia. Predstavili mu hypotetickú situáciu, keď by si od najstaršieho po najmladšieho brata (bolo ich 7) zobrali jednu ženu, koho bude tá žena po vzkriesení?
A teraz text Mt 22, 29-33: Ježiš im povedal: „Mýlite sa, lebo nepoznáte Písmo ani Božiu moc. Pri vzkriesení sa ľudia neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. A o vzkriesení mŕtvych ste nečítali, čo vám povedal Boh, keď vravel: »Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba«? Veď on nie je Bohom mŕtvych, ale živých.“ Keď to počuli zástupy, žasli nad jeho učením. (koniec úryvku z evanjelia)
Takže v čom je pes zakopaný? Na svoje tvrdenie si vybral iba to, čo sa mu hodilo. Samotná myšlienka z evanjelia je tak revolučná, že si to dnes málokto naplno uvedomuje. Otázka vzkriesenia je absurdum, pretože Boh je Bohom živých a tí sú napokon v nebi ako anjeli. A pokúšanie Saducejov sa nevydarilo.
Rovnako ako omyl súčasníka.
