Aj mne sa niektoré definície nepáčia. Niektoré pokusy vyjadriť niečo, čo má viac vrstiev, čo môže byť rôznej kvantity a rôznej kvality – možno nie sú najšťastnejšie. Netvrdím, že som definíciu „homofóbie“ vymyslel ja. Kdeže! Ale, ak by som použil mega-zjednodušenie, pracovne by som nahradil pojem „homofóbia“ slovným spojením homosexualhate alebo gayhatred alebo othernessodium a podobne... Inými slovami: spojenie slov nenávisť k XXXXX... A Ty vieš, že nenávisť je nedostatkom lásky. Na druhej strane uznávam, že zjednodušenia sú takisto iba pracovným nástrojom, môžu aj zavádzať.
Keď sa stretnem s nejakým človekom, tak ma nezaujíma, či je na ženy, na mužov, či dokonca je sadista, masochista, či potrebuje nejaký fetiš, či vyhrabáva niekde mŕtvoly, či ho vzrušuje vzduchotechnika, automobil, nákladiak, politik, ryba, ba kto vie, aké ešte iné kombinácie. Je to jeho vec.
Akékoľvek veci, ktoré nejakým spôsobom spadajú do rubriky „intimita“, by si mal každý človek nechať pre seba, a nie ich dávať na obdiv či otravovať tým svoje okolie, má to svoje medze. Je to jeho vec, je to jeho intimita, jeho záujem... Očakávam, že nikto iný nebude chcieť pchať svoj „ctený nosík“ do mojej intimity a rovnako to sám budem robiť tak, že svoj nos nebudem „pchať“ do jeho intimity.
A ak by ktokoľvek iný, či ja – by chcel miešať svoju intimitu s mojou (a naopak), muselo by to byť obojstranne dobrovoľné, obojstranne slobodné, pri plnom vedomí, bez násilia, bez vydierania, bez postranných úmyslov a tak podobne a takto dookola.
A nie je vítané, ak sa v tomto robí nejaký guláš.
Predpokladám, že aj iní ľudia v kontakte či vzťahu s iným človekom uprednostnia vecnú rovinu, riešenie toho, čo je dôležité, istý pragmatizmus. Neriešim hlúposti, nevyhľadávam ponižovanie, nesnažím sa oklamať a tak podobne.
A aj keď niečo neladí, ak niečo nie je v poriadku, pri troche snahy či ochoty – sa dá vždy riešiť k vzájomnej zhode či spokojnosti.
To, čo si naznačil – je naozaj dôležitejšie. Či náhodou nejde o hriech. Či niekto nie je sebec, klamár, podvodník, chvastúň, pyšný, ziskuchtivý, lakomý, obmedzený, sprostý, zákerný, hlupák, vydierač, násilník a tak podobne... To je to, čo si zaslúži odpor alebo odmietnutie, nech ide o akúkoľvek kombináciu vzťahov či spolužitia akýchkoľvek ľudí...
Ty si kňaz, čiže kategória duchovný, niekto, kto žije službou cirkvi, bratom a sestrám... Takže nie je podstatou, či niekto je heterosexuál alebo homosexuál, ale kto ako dodržuje isté pravidlá hry, napríklad známe z Desatora či z Písma svätého...
Dovoľ mi, prosím, trochu neobvykle, aby som zacitoval jemne dlhším úryvkom z knihy „Boh a nebo nesprivatizuješ“, ktorá by mala odhadom do mesiaca vyjsť vo vydavateľstve Druskabooks – je to dosť nezáživné (pre bežných čitateľov), ale pre nás dvoch to prinesie trochu svetla do problematiky.
(((začiatok citácie))) Tým, že Písmo sväté (Biblia) sa zaoberá vždy duchovnými otázkami, pojem cudzoložstva a smilstva v Písme svätom (v Biblii) sa zaoberá najmä vzťahom jedinca k Bohu. No Písmo sväté (Biblia) používa pri opisovaní tohto vzťahu ľudský vonkajší jazyk. Používa príklady ľudských vonkajších vzťahov, aby vnútorne oznámilo duchovné fakty o tom, ako ľudské tvory nadväzujú vzťah so svojím pravým Stvoriteľom.
No ľudia, súc vo vonkajškovostiach, omylom usúdili, že Písmo sväté (Biblia) sa zaoberá doslovne fyzickými sexuálnymi zvykmi či praktikami ľudí. Tento falošný predpoklad priviedol apoštola Pavla k vypracovaniu najobmedzujúcejšej filozofie ľudskej sexuality, aká kedy bola sformulovaná v dejinách ľudstva na Zemi.
Toto učenie v tejto veci bolo bezpodmienečne prijaté a vnútené väčšine členov ľudstva na Zemi. Bolo posilnené sociálnymi, občianskymi, trestnými, mravnými zákonmi všetkého druhu, sfabrikovanými na tento účel.
Rôzne úrovne cudzoložstva alebo smilstva:
1 – Duchovné cudzoložstvo a smilstvo
2 – Mentálne cudzoložstvo a smilstvo
3 – Fyzické cudzoložstvo a smilstvo
4 – Sexuálne cudzoložstvo a smilstvo
5 – Sociálne a právne cudzoložstvo a smilstvo
6 – Mravné cudzoložstvo a smilstvo
7 – Ekologické cudzoložstvo a smilstvo
Definícia a obsah ktoréhokoľvek z cudzoložstiev alebo smilstiev – nie sú nkdy určené samotným procesom aktu, ako to definujú pozemskí ľudia, ale kvalitou, obsahom, povahou úmyslu, motivácie a aj dôvodu, s akým bol taký čin vykonaný.
Duchovne nie je jedinec nikdy súdený, (pri osobnom poslednom súde, t.j. po smrti), podľa procesu samotného aktu, ale podľa určujúcich faktorov, kvôli ktorým bol taký čin podniknutý.
Nad nikým nemôže byť vynesený náležitý, spravodlivý súd iba podľa procesu samotného aktu, bez ohľadu na vyvolávajúce úmyselné a motivačné faktory.
Rôzne úrovne aj aspekty cudzoložstva a smilstva:
Duchovné cudzoložstvo znamená prijatie božskej prirodzenosti Pána Ježiša Krista a následné odvrátenie sa od neho, uprednostňujúc iné duchovné či náboženské hnutia, jestvujúce na Zemi.
Mentálne cudzoložstvo znamená pôvodné prijatie pozitívnych myšlienok, pocitov, myšlienok, pojmov, vôle, úmyslu, motivácie, správania a aj postoja ohľadne kohokoľvek alebo čohokoľvek, a potom odvrátenie sa od nich a uprednostňovanie ich negatívnych náprotivkov, definovaných neduchovným negatívnym stavom. Mentálne smilstvo znamená popretie, že existujú, alebo že je potrebné prijať a praktizovať nejaké iné mentálne procesy, než mentálne procesy negatívneho stavu.
Fyzické cudzoložstvo znamená prijatie svojho vonkajšieho tela a mysle ako duchovnej súvzťažnosti ideí najvnútornejšej Duchovnej Mysle, a potom odvrátenie sa od týchto a pripisovanie všetkých hodnôt a zmyslu života najvonkajším aspektom svojho života, (aspekt = stanovisko či hľadisko, uplatňované pri posudzovaní určitej veci, javu a podobne). No znamená to tiež využívanie, nesprávne používanie a zneužívanie svojho fyzického tela a svojej vonkajšej mysle, nevenujúc im náležitú starostlivosť a neudržiavajúc ich vo vyváženosti so všetkými ostatnými aspektami svojej mysle, po počiatočnom záväzku konať tak a fakticky – po krátkodobom konaní toho.
Fyzické smilstvo znamená odmietnutie prijať akýkoľvek iný zdroj života, než fyzický, ba popretie, že existuje akákoľvek iná, než prírodná úroveň Stvorenia. Znamená to tiež odmietnutie potreby vyvažovať svoj život vo všetkých jeho aspektoch, (aspekt = stanovisko či hľadisko, uplatňované pri posudzovaní určitej veci, javu a podobne).
Sexuálne cudzoložstvo znamená pôvodné prijatie faktu, že sexualita je duchovným všetko-zahŕňajúcim nástrojom zdieľania, vzájomného prospechu, spoločného dobra, rozkoše, pôžitku, radosti, zdrojom získania väčšieho poznania Pána Ježiša Krista, iných ľudí a aj seba samého, no pri následnej aplikácii tohto faktu užívať sexualitu z celkom sebeckých dôvodov a na manipuláciu, využívanie, zneužívanie, nesprávne používanie ostatných. Toto je jedna z najhorších foriem cudzoložstva. Sexuálne smilstvo znamená popretie, že existujú nejaké iné aspekty sexuality, než fyzické, ale aj nebratie žiadneho ohľadu na sexuálne potreby iných, ale iba na svoj vlastný fyzický pôžitok, fyzické uspokojenie a fyzické naplnenie.
Ako vidíme, v tomto ponímaní sexuálneho cudzoložstva a smilstva nie je tento akt obmedzený na vzťahy s inými, než s vlastným manželským partnerom, ale aj vzťah medzi manželmi môže byť tiež cudzoložný a smilný, ak sa k nemu pristupuje so sebecky nepriaznivými úmyslami, motiváciami, dôvodmi.
Sociálne cudzoložstvo znamená predstieranie žitia, dýchania, konania všelijakých skutkov, prác, činov – kvôli všetkým a vediac, že tak to má byť, no v skutočnosti robiť tak vo svojom vlastnom sebeckom záujme, využívajúc spoločnosť ako prostriedok na svoje vlastné sebecké ciele, namiesto slúženia jej – s cieľom blahobytu pre všetkých. Sociálne smilstvo znamená považovať spoločnosť za „služobníka“ svojich vlastných potrieb, bez akéhokoľvek ohľadu na potreby členov spoločnosti.
Mravné cudzoložstvo je myslieť si, cítiť, veriť v jednu vec a zároveň hovoriť, vyjadrovať sa, správať sa celkom opačným spôsobom, vediac, že je to nesprávne, no napriek tomu konať tak. Mravné smilstvo znamená prijatie takéhoto spôsobu života ako jediného možného a vhodného, viesť ho so všetkou vehemenciou, bez zvažovania akýchkoľvek iných možností.
Ekologické cudzoložstvo je pôvodné považovanie svojho prostredia za odraz rozumovej mysle a z tej pozície – v súlade s princípom vyváženia a ekológie – venovanie náležitej starostlivosti svojmu prostrediu, no zároveň užívanie svojho prostredia deštruktívnym, bezohľadným, sebeckým spôsobom, a to vediac, že konať tak je nesprávne. Ekologické smilstvo znamená odmietnutie akýchkoľvek iných pohľadov na svoje prostredie, než ako na zdroj bezohľadného využívania, zneužívania, nesprávneho používania, a to bez ohľadu na jeho ekológiu, alebo potreby vyvažovania.
*
V hlbšom zmysle všetkých týchto aspektov cudzoložstva, (aspekt = stanovisko či hľadisko, uplatňované pri posudzovaní určitej veci, javu a podobne) – byť cudzoložným znamená vedieť, že niečo je správne, pravdivé, dokonca to aj externe podporovať, no napriek tomu bažiť a úmyselne robiť to, čo je opakom tohto poznania a pravdy. Naproti tomu v hlbšom zmysle všetkých týchto aspektov smilstva, (aspekt = stanovisko či hľadisko uplatňované pri posudzovaní určitej veci, javu a podobne), byť smilným znamená robiť veci úmyselne vo svojom vlastnom záujme, bez akýchkoľvek ohľadov na kohokoľvek iného, alebo na akékoľvek iné úrovne reality, než na to, čo sa za realitu pokladá. Kľúčovým slovom je tu slovo „úmyselne“. Robiť niečo úmyselne, či už s pozitívnym, alebo s negatívnym úmyslom, určuje stupeň cudzoložstva a smilstva v akýchkoľvek jednotlivých alebo mnohonásobných aktoch. (((koniec citácie)))
*
Keď dvaja muži, ktorí sú homosexuáli (gays, ako sme moderne prebrali od anglofónnej oblasti, lebo latinčina bola jazykom takpovediac „len“ do svetových vojen) a sú skutočne geneticky tejto orientácie, ak sa majú radi, (milujú sa, sex je doplnkom, láska je viac než iba sex – je to o komplexnom spolu-žití), ich vzťah je obojstranne slobodný, dobrovoľný, pri plnom vedomí, bez vydierania, ak žijú naplno po stránkach tela, mysle a aj ducha – nie sú ničím iní pred Bohom a realitou, než dvaja heterosexuálni jedinci – v tom prípade sú v súlade s vôľou Boha... Naopak, ak by chceli imitovať čosi iné, než je v súlade s ich prirodzenosťou, hrešia. Áno, aj dvaja manželia, ak je medzi nimi akákoľvek forma sebectva, vynucovania si, násilia, vydierania – je to v rozpore s láskou, v rozpore s vôľou Boha.
Áno, aj medzi dvomi rovnakopohlavnými môže dôjsť k rôznym formám negatívnej koexistencie... A to sme nespomenuli prostitúciu, pornografiu, promiskuitu, ale to nemá s láskou nič...
Drahý brat kňaz, boli časy, keď som sa o túto problematiku nezaujímal a ani som netušil, že existuje. Žil som si svoj súkromný život ako „N“ iných jedincov, pekne v neznalosti.
Potom prišlo obdobie môjho štúdia na teologickej fakulte a pobyt v kňazskom seminári. Odmietol som spoluprácu s ŠtB a títo „šikuľkovia“ boli tak fantastickí vykukovia, že aby sa zbavili nepohodlného človeka, tak zvolili (okrem iného) dokonalé obvinenie X.Y. je homoš. A o viac sa nemuseli starať. Spolužiaci, biskupi, farskí kňazi – bez námahy zavrhli, odsúdili, izolovali. A potom niekto povie, že agenti ŠtB boli slabí. Neboli. Aby som sa dozvedel, čo je za tým, som si preštudoval všetku dostupnú literatúru, relácie v TV, v rádiu, konzultoval som to s ľuďmi v zdravotníctve, ktorí o tom vedeli viac. Pomohla mi aj klinická smrť – pri prehliadke života pri bleskovom súde som videl všetky súvislosti v plnom svetle, videl som aj to, prečo konkrétni jedinci konali tak, ako konali, dokonca aj ich myšlienky, postoje, motiváciu. Perfektná spätná väzba.
Preto sa dnes čudujem, keď tak značná časť tých, ktorí si sami o sebe hovoria, že sú kresťanmi alebo dokonca duchovnými, sa môžu a dajú sa manipulovať, nechajú sa oklamať...
Pritom stačí Písmo sväté „Nový zákon“ (Evanjeliá aj listy) a ak toto nestačí, je tu dostupná literatúra v podobe Raymonda Moodyho „Život po živote“, Daniona Brinkleyho „Spasený svetlom“, Lorna Birneová „Schody do neba“ a množstvo iných podobných publikácií, ktoré dopĺňajú obraz o tom, ako sa na túto problematiku pozerá sám Boh.
Ale, ak by som sa priodvážne opovážil, kde Boh odporúča nenávisť, odsudzovanie, ponižovanie, „konečné riešenie“ (ako za Hitlera či Stalina), opovrhovanie, osočovanie, odporovanie poznanej pravde? Kto tu chtiac či nechtiac spolupracuje s rohatým? (A nemyslím tým capa)...
Písal si čosi v tom zmysle, že objímeš kohokoľvek, lebo je to človek. Fajn. Až na jednu výnimku. Zabudol si? Ale to je dávno odpustené. Len asi nevieš, že Ti ti bolo odpustené. Lebo o niektorých veciach sa mnohí ľudia radšej skalopevne sami presvedčia, že to neexistuje, zahlušia svoje svedomie, aby ich tak nehrýzlo...
Nevadí.
Určite poznáš tento úryvok z Nového zákona: „Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal a lásky by som nemal, ničím by som nebol. A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo. Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne... A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri, no najväčšia z nich je láska." 1 Kor 13, 1-13
reakcia na blog://jurajdrobny.blog.sme.sk/c/359959/vraj-som-homofob.html
