...skutočne sa opovážil obviniť Slovákov?! A všetkých obyvateľov Slovenska? …Blogosféra, weby, denníky, tieto rôzne zdroje informácií prinášajú každý deň množstvo najrôznejších správ, tvrdení, výrokov, ale občas aj nezmyslov, omylov, zavádzanie, klamstvá, nepodarky. Nedá sa stíhať úplne všetko sledovať... Dnes je to zase v duchu „Oh my God“.
V tretiu dennú (či skôr nočnú) hodinu 05. 08. 2015 o 02:47 uverejnil na blog-sme-sk pán bloger Ľubo Bechný článok: „Hanba je mi z nás Slovákov!“ (http://bechny.blog.sme.sk/c/385364/hanba-je-mi-z-nas-slovakov.html )
Zvláštnosťou je, že ako prvé mi prišlo na um dávne vyjadrenie Voltairea – „Nesúhlasím s vami, ale budem sa biť za to, aby ste mohli vyjadriť svoj názor.“ (Dejiny to s odstupom považujú za základný princíp tolerantnej diskusie v politike). – Mám pocit, že zatiaľ o slobodu vyjadrovania nemusíme mať obavu, hoci, kto vie?
Ale, ak mi niečo prekáža či „nevonia“, tak je to určitá miera jednostrannosti, takmer neviditeľné zamlčovanie niektorých faktov alebo reálnych skutkov, ktoré sa odohrali – no nie bez významu je aj často zosmiešňovaná otázka role takzvaného „zdravého rozumu“ (občas aj obmena - sedliacky rozum), obyčajný pud sebazáchovy (ako dar od Boha, ak veríš v Boha) – prípadne chýbajúca predvídavosť a overovanie si spätnou väzbou, nech sa jedná o čokoľvek…
Aby som bol úplný, ešte prv, než budem reagovať na niektoré časti článku, tak som si spomenul na výroky George Orwella – „Ak sloboda slova vôbec niečo znamená, potom je to právo hovoriť ľuďom (aj) to, čo nechcú počuť.“ – a pridajme – „Hovoriť pravdu, v čase všeobecného klamu, je revolučný čin.“
Priznávam sa, že osobne odmietam všetky extrémy, pretože väčšinou nevedú k ničomu dobrému (a bohu-milému). Takže – ani prípadné hnutie v štýle „Otvorme všetky hranice a pozvime k nám aspoň päť miliónov migrantov, nech je »zábava«!“ – ale ani – „Zatvorme hranice, postavme novodobý »čínsky múr« a bude nám sveta žiť!“
Autor článku tvrdí, že slovenských občanov „zachvátil“ strach z utečencov a naznačil, že ide o klasický „chorý“ strach z neznámeho či cudzincov, čiže plne v zmysle definície „xenofóbia“ a dodáva, …ako je možné mať strach pred bezbrannými mužmi, ženami, deťmi, ktorí utekajú pred vojnou.
Až na konci jemne dodáva, že môže ísť aj o túžbu po lepšom a dôstojnejšom živote v Európe. Ak by som bol extrémista, isto by som sa opýtal, prečo si ten lepší a dôstojnejší život nevybudujú tam, kde žiadna vojna ani iné nepokoje nie sú, ba ani strach o život? Lebo pán bloger akosi odmieta uznať, že to, čo sa deje ostatné mesiace, nie je iba a výhradne o utečencoch z vojnových konfliktov (alebo zo strachu o život).
Tí, ktorí sa zaujímajú o dianie vo svete, isto už dobre vedia, že značná časť z migrantov, ktorí sa bezmedzne hrnú cez nekontrolované hranice Talianska a Grécka (najnovšie aj cez Srbsko), nie sú typickí možní azylanti, ktorí naozaj utekajú pred hrozbou smrti z vojnových oblastí – ale ekonomickí migranti…
V tej poslednej vlne, ktorá je aktuálna, je „odhadom“ len 10-15 % utečencov.
Väčšina sú ekonomickí migranti, ktorých niekto dlhodobo láka na imaginárne sny o akejsi obmene „amerického sna“, ktorý sa dá zrealizovať v Európe. Švédi, Nemci a aj Briti, by vám mohli potvrdiť, že vedia o snahe niektorých migrantov spojiť sa so svojimi islamistickými súkmeňovcami – ale upresniť percento, to je tak otázka pre imigračných (či iných) odborníkov…
Kto chce a prečo to chce – tvrdiť, že sa nedejú útoky na kamióny, ktoré smerujú cez kanál do Veľkej Británie, že sa dejú pokusy o presun tunelom – a kto chce zatajiť rôzne násilné prejavy mnohých migrantov v Nemecku, v Českej republike, v Rakúsku, v Taliansku, vo Francúzsku – ale aj u nás či v Maďarsku?
Kto mieni tvrdiť, že toto je hoax, výmysel, zlovoľnosť xenofóbov?
Aj mediálna prezentácia bruselských politikov je často čudesná. Samozrejme, existuje určitá forma diplomacie a kontroly informáciám, ktoré by spôsobovali neželané reakcie voličov ktorejkoľvek členskej krajiny EÚ – ale ešte nikde nezaznelo žiadne priznanie, že by primárny záujem bol nie pomôcť azylovým utečencom, ale plánovito a zámerne »lákať« migrantov ako záruku doplnenia demografického úbytku Európy – či dokonca aj kohokoľvek, kto by bol zárukou budúceho ekonomického progresu…
Kto by chcel zaprieť, že Európa sa v rôznej miere trápi s vysokou nezamestnanosťou a aj my vieme, čo to znamená, pretože žijeme v štáte, kde byť nezamestnaným nie je žiadne »žúžo« - a povedzme si, že naše platy, naše dôchodky, naše sociálne dávky – sú tak na smiech gréckym demonštrantom, ktorým nikto nevysvetlí, že žiť na dlh a neplatiť dane – to nie je pro-európske a vonkoncom nie rozumné v snahe dostať sa z MEGA dlhu…
Ale späť k článku – vysmievať sa zo Slovákov, a to v štýle kolektívnej viny – to je odvaha, na ktorú ja osobne zrejme nikdy nedospejem. Či sú Slováci pohostinní alebo nie sú, to nech posúdia z dlhodobého pohľadu zahraniční návštevníci.
Pokiaľ ide o „kampaň“ spoločenstva Ladislava Hanusa, ktorí prišli s víziou nájsť tisíc dobrovoľníkov, ktorí by boli ochotní pomôcť sto rodinám zo Sýrie – tak mne to doslova »smrdí«, lebo to prišlo krátko po INFO, že EÚ (z Bruselu) zadotuje každého migranta sumou 6000 eur. V relácii Štefana Hríba vystúpila s krátkym prejavom nejaká slečna, ktorá je aktivistkou tohto hnutia – a bez urážky, azda niektorí vieme, že okrem verbálnej (=slovnej) komunikácie – existuje aj neverbálna komunikácia, keď sa každý človek prejavuje aj mimikou, akcentom, náznakmi, prípadne čo kto zamlčuje, na čo kto dáva dôraz a podobne – mne sa to javilo ako prejav naivnej nedospelej osoby, ktorá ešte nežije takzvane »sama na svoje triko«, ešte nič nikomu nemusela dokazovať vlastným životom v plnosti svojej zodpovednosti… Ale, aby som nebol absurdne krutý – možno som sa zmýlil a všetko je inak.
Lenže, nekreslime si realitu na ružovo a nebuďme „slniečkármi“ či „pravdoláskarmi“ ako poeticky nazývajú Česi svojich pseudo-humanistov, ktorí by radi rozdávali z cudzieho či z luftu, ktorí by radi „cicali“ štátny rozpočet v štýle „to predsa nikoho nebude trápiť“ (???).
Ako tak by som uveril, že je to úprimná a nefalšovaná snaha o pomoc, ak by si takúto pomoc musel každý ten aktivista financovať sám a zobral by úplnú právnu zodpovednosť za všetko, čo spôsobí budúci migrant, za ktorého sa niekto zaručí – lebo to predsa nie je hra na počítači, kde virtuálnu aktivitu hravo zakončíš, hoci si tam prehral imaginárnych 1 000 000 bitkoinov…
Namiesto toho, aby sa celej problematike venovala najprv odborná časť verejnosti, potom »zodpovední« ministerskí odborníci a súbežne celá verejnosť v diskusii PLUS k tomu získať čo najviac relevantných poznatkov, skúseností, informácií – od Američanov, Britov, Kanaďanov, Švédov, Austrálčanov (a podobne) – aby sme sa mohli včas vyhnúť tým chybám, ktoré ONI už prekonali, aby sme získali PREDSTIH v tom, čo nás čaká – tak sa tu spoločnosť evidentne polarizovala a vznikajú zbytočné iracionálne prejavy frustrácie, nenávisti, zvady atď…
Autor článku obvinil predsedu vlády z toho, že na začiatok sa rozhodol prijať iba sto jedincov zo Sýrie – ale podobne ako opozícia – zabúda, že predseda strany SMER SD je jeden z najracionálnejších politikov SR a aj keď ho mnohí nemáme radi, vždy si overuje, čo si on, jeho strana a prípadne aj Slovensko ako také – môže alebo nemôže dovoliť. A nezabúdajme na počiatočný pokus o diktát v podobe kvót, to si premiér nevymyslel.
Úsmevným sa mi zdá „mravný apel“ autora článku, keď spomína zážitok katolíckeho profesora, že ako chlapec pomohol susede s drevom a matka ho vyhrešila za fakt, že zobral päť zlotých. Slabý úder pod pás. Morálka či mravy – to je vecou srdca, vecou svedomia, prípadne rozhodnutia sa pre čin lásky – a netreba zavádzať, že v každej spoločnosti sa nájdu aj takí, ktorí na to finančne majú, aby »pustili« zo svojho nadbytku za nejakú službu či aktivitu, ale vo svojej pýche a lakomosti by sa radšej upracovali k smrti, než by pomohli blížnemu, čo je amorálne podobne, ako zobrať od rovnako chudobnej susedy päť zlotých…
My, ľudia, často zabúdame, že všetko, čo sa týka ostatných ľudí, môžeme robiť iba s ich súhlasom (k Bohu nevedie nič z toho, čo robíme bez lásky) – takže extrémne naliehať či vynucovať si, aby sa ľudia do niečoho zapájali, hoci ide o humanitárne záležitosti – k čomu to môže viesť? Osobne som za sofistikovane prepracovaný prísny systém, ktorý by dostatočne zaručoval, aby nedochádzalo k neželaným dôsledkom – ale kto vie, či sa vyjadrujem dostatočne presne? Migrantom áno, ale nie halabala, nie v štýle utrhnúť si z šesťtisícovej sumy za jedinca ako budúci zisk – ide o živých ľudí a chrániť domácu spoločnosť nie je žiadna vopred určená xenofóbia…
Autor článku sa pohrdlivo vyslovil na adresu obyvateľov Gabčíkova, ktorí odmietli v referende prijímať migrantov v ich území. Na jednej strane operuje s demokraciou, uvádza argumenty v prospech morálky, ale zároveň obviní slobodných občanov, ktorí iba využili svoje ústavne zaručené práva. Hmm, zaujímavé.
Sme len na začiatku a už máme sudcov plnú harabinu…
Absolútne nesúhlasím s odsudkom pána autora-blogera, keď obviňuje kolektívnou vinou všetkých zo zbabelosti, prežranosti, neochoty pomôcť.
Nemám potrebu obviňovať autora, ale pridať sa k jeho odsudzovaniu, to nie! Ja nie som ani živnostník, ani platený publicista, dlhodobo žijem v chudobe, ale ani by mi len nenapadlo obviňovať iných, že sú vinní – kde sú všetci tí snaživci, ktorí by radi pomáhali chudobným, vážne chorým a odkázaným? Že by ma na hony obchádzali? Nie! A v tomto článku to nie je o jednotlivcovi – v hľadáčiku tu je spoločnosť a jej možnosti, ide o CELOK ako taký. To je v univerzálnych rovinách vyšší level.
Každý jeden človek si všetko bude v konečnom dôsledku platiť sám za seba, ak sa po svojom živote ocitne pred Bohom a absolvuje generálnu prehliadku života (to som si už „na skus“ zažil). A obviňovať kohokoľvek s úmyslom dehonestovať? Kde a komu sa to prepieklo? Ešte aj ten eštebácky emeritný arcibiskup Svätopluk si odkrúti svoju generálnu prehliadku svojho života a tam sa nebude môcť spoliehať na skvelých právnikov, ktorí mu vyhrajú PROCES. „Životný súd“ nie je náš pozemský súd, ktorý je kade vietor tam plášť…
Súhlasím s autorom, že je svetový „trapas“, keď Turecko bombarduje Kurdov miesto toho, aby deklasovali islamistických hrdlorezov…
V závere spomína autor poslanca Šebeja, ktorý správne aj vhodne uvádza, že svedomie, ktoré zosmiešňoval A. H., je krehká »vec« a hodno si ho chrániť – lenže využívať toto prirovnanie k tomu, aby sme stratili prirodzený pud sebazáchovy – a ako ja zdôrazňujem, musí ísť o dôsledne premyslený súbor krokov, snáh, aktivít, rozhodovaní – aby naše deti raz nenadávali, čo za ****ti boli naši predkovia…
1 Jn 4, 20-21: „Ak niekto povie: Milujem Boha a nenávidí svojho brata, je klamár. Veď kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí, ako môže milovať Boha, ktorého nevidí?“
