Akosi sa mi zdá, že v ostatnom čase sa menia významy slov, pojmov, zamieňajú sa alebo prekrucujú a »solidarita« je jedno z kľúčových slov dneška. Tento pojem premieľajú tzv ľudsko-právni aktivisti, akože-kresťania, vyzývatelia za »ľudskosť«, podporovatelia kvót pre imigrantov, =slniečkári= a kto vie kto všetko ešte.
Solidarita (solidárnosť) = súdržnosť, svornosť, vzájomná podpora (najmä mravná), //cit rodinnej solidarity, pocit solidarity, prejav solidarity// ALE AJ – v práve: spoločná a nerozdielna oprávnenosť viacerých veriteľov vo vzťahu k dlžníkovi (aktívna alebo pasívna solidarita)
Zodpovednosť je niečo, čomu sa žiadny jedinec nemôže vyhnúť (nie je zastupiteľná). Máme tu nové časy, kedy sa nájde dosť vrchnosti, ktorí by radi uplatňovali spoločnú či zdieľanú zodpovednosť, a to s cieľom preniesť následky zlých (nesprávnych, nešikovných, zámerných) rozhodnutí niektorých ľudí na ostatných, zvyšných ľudí.
Zopakujme si to ešte raz – tak vo vojnách pred tou poslednou svetovou, tak počas nej, ale aj počas akýchkoľvek iných konfliktoch (a i.) vždy bola, je a vždy bude iba a jedine zodpovednosť konkrétneho človeka (prípadne tých, ktorí boli spolu, ak ide o skupinovú akciu či akt) za jeho konkrétny skutok...
Moderná spoločnosť a jej takzvané elity (aj inštitúcie moci, autority, mimovládne organizácie, „neziskové“ organizácie) si pojem »solidarita« prispôsobila podľa svojho – urobili z pojmu násilie na ľuďoch, ktorí pod hrozbou trestu „musia“ pomáhať, či chcú alebo nechcú, ba aj keď si to príjemca (príjemcovia) nezaslúžia (nevraviac o tom, či je alebo nie je vďačný).
Nuž – povedzme si – ako je to s tou solidaritou v jadre: ak prídem za konkrétnym človekom a požiadam ho o pomoc – a on sa rozhodne vypočuť moju prosbu a aj mi pomôže (je pritom jedno, či ide o peniaze, o službu, o radu, o spolu-konanie) – ON tak robí zo svojho (za svoje). Takto to funguje v podstate. Vtedy ide o solidaritu. ((Na 99,8 % mi nikto takto nepomohol, ale to nie je relevantné do tohto článku)).
Aká je bežná realita? Niekto príde za niekým a ten zoberie cudzie peniaze (alebo cudzie veci, cudzí materiál, cudziu službu a podobne), o ktorých vznik sa nijak svojím nezaslúžil (jedine ak nejakým slovným rečnením či ovplyvňovaním), ten ich poskytne mne alebo pre mňa vykonajú čosi v moj prospech. Tento druh pomoci je nepriamo z peňazí tých ((DANE)), ktorých sa nikto nič nepýtal a možno by s tým ani nesúhlasili... Toto nie je solidarita – to výmysel politiky – povedzme SOCIALISTOV a je jedno, či tých socialistov z Leninovho vymýšľania alebo socialistov Paríža, ktorí odkukali od boľševikov pre potreby pokročilého kapitalizmu...
Pôvodná solidarita bola vždy o niečom medzi dvomi konkrétnymi ľuďmi a je jedno, či boli neznámi či známi... Vzťah niekoho, kto o solidaritu poprosil a je za ňu normálne vďačný a na druhej strane toho, kto ju slobodne a dobrovoľne (bez nátlaku) poskytol a neberie to od toho človeka ako niečo vrátiteľné... (Pojmom z oblasti práva medzi dlžníkmi a veriteľmi sa zaoberajú súdy, ale skôr to pripomína paródiu, než príbuznosť).
Čo nám prezrádza dnešok? Že toľko absurdnosti či arogantnosti, akým dochádza dnes – keď sa pojem solidarita przní (znásilňuje) – človek alebo veľká skupina ľudí ani sama nič nevyriekne, ale samotní politici (odhora nadol) alebo „neziskový sektor“ alebo „mimovládky“ alebo „náboženské spolky“ – si zmyslia, že tamtí pomoc potrebujú, aby sa dalo minúť („pumpnúť“?) veľké verejné peniaze, o ktorých ZROD sa vôbec nezaslúžili (boli dlhodobo akumulované) – na nové PROJEKTY či výzvy či ZÁCHRANU (alebo o názov vlastne ani nejde, stačí hoci aj humanitárna záležitosť)... Je dokonca možné, že často razy zrod týchto veľkých peňazí od daňových poplatníkov v súkromno-právnom sektore sprevádzajú aj – komplikovanie života bežných ľudí, špehovanie, poučovanie, vyhrážanie sa špeciálnymi paragrafmi, moralizovaním, perzekúciou tých, ktorí s tým nesúhlasia, čo chcú TAMTÍ, ktorí chcú „pumpnúť“ veľké prachy. Ak je za tým „elita“, tak kto by reálne (legálne) kontroloval, čo sa kúpi a za aké ceny, komu kam čo ide, aké sú cenové hladiny atď atď atď...
K čomu je výborná celospoločenská zodpovednosť, verejná solidarita – ktorá nemá reálnu možnosť kontroly – arizácia sa oproti tomu môže schovať do myšacej diery...
Pravú nefalšovanú solidaritu nenájdete dnes ani v rodinách, takže škoda kričať. Ale – čo už, keď si pojem solidarita (a všetko, čo je s tým spojené) „elita“ s neziskovkami a nevládkami a cirkvami SPRIVATIZOVALI! - - - ale nezabudli na seba, na svoje podiely, na svoje zisky a ešte zostalo aj na popularitu a metále za zásluhy...
A to na úkor väčšiny (a je jedno, či mlčiacej alebo frfľajúcej)!
O mojich osobných skúsenostiach so solidaritou s konkrétnymi ľuďmi radšej pomlčím, lebo to je úplne iná tragédia a menovať niekoho, to už vôbec nie... (To hovorím jedine bohu, ten to neprezradí).
A čo váš anjel, pán X?
++
++
BONUS - mimo článok - video
