Zdeněk Kopřiva: „Reinkarnace - skutečnost nebo blud?“ (v PREKLADE: „Reinkarnácia – skutočnosť alebo blud?“, tento príspevok vyšiel v nedeľu 10. 08. 2014 o 15:56 http://kopriva.blog.sme.sk/c/362636/reinkarnace-skutecnost-nebo-blud.html
)
Z. Kopřiva napísal obsiahly príspevok o reinkarnácii a karme, ale v prvom okamihu som si pripadal, ako keby som čítal niečo od vymysleného autora. Ospravedlňujem sa autorovi – veľmi rád vysvetlím. Tento článok jednoducho vyzerá ako perfektné dielko od pomyselnej skupiny, ktorá má za úlohu vypátrať či odhaliť heretikov, odpadlíkov, ako keby dakto mal imaginárny červený prapor a obzerá sa, kde ten býk je, prečo mešká...
Za mojich ostatných 40 rokov čítania, štúdií, skúmania vedomostí, poznatkov a tak podobne – som naďabil aj na tento „problém“. Ale poznám aj fakt, že sa tým zaoberá dogma (RKC) a ten, ktorý sa do tohto príliš namočí, má „z pohľadu RKC“ vážny problém…
Prv, než sa pustím do Kopřivových 4 otázok – osobne si myslím, že človek by sa podobnými taľafatkami nemal zaoberať. Jednak je to odvádzanie pozornosti od žitia svojho života, ktorý je vždy originálny a neopakovateľný, ale ani žiadny dôkaz či vyústenie nikto nenájde. Preto považujem podobné vyvolávanie ideových sporov za provokáciu alebo plytvanie časom aj energiou…
Z. Kopřiva sa pýta 4 otázky (a zase mám podozrenie, že už som to kdesi čítal, ale mojím cieľom nie je usvedčovať Z. Kopřivu z plagiátorstva), ktoré sú podľa neho prirodzeným vyústením viacerých životov.
1. otázka: „Prečo sa niekto narodí ako slepý? Čím sa človek alebo lepšie povedané ona nesmrteľná živá antita – duša, previnila, že bola obdarovaná telom s takýmto fyzickým poškodením? Prečo sa teda slepý človek narodí ako slepý?“
COMMENT: To je typický ľudský pohľad na vec. Presnejšie – pohľad jedinca homo sapiens, ktorý je ovplyvnený svojou kultúrno-civilizačnou výchovou. Viem veľmi dobre, že nikto len tak ľahko neprijme, že je to medzi bohom a dotyčným jedincom. To sa totiž ešte ťažšie chápe – lebo my ľudia máme furt MÁNIU po dôkazoch – asi v štýle „prečo práve ja?“ – ale v evanjeliách to je – pýtali sa Pána Ježiša Krista, prečo sa taký narodil. Že ste to nečítali? Tak prekonajte svoju lenivosť a v jedno víkendové odpoludnie si prečítajte.
2. otázka: „Prečo nemáme rovnaké východzie podmienky pre život? Prečo niekto zažíva na svete toľko radosti, šťastia či lásky a iný len samé trápenie a nešťastia?“
COMMENT: Jedna odpoveď by mohla znieť super-stručne – lebo božia prozreteľnosť. Ale to vonia rovnako ako reči okolo reinkarnácie či karmy. Ak niekto hľadá dôkazy v štýle matematického súčtu 2+2=4 či fyzikálnych pokusov, nech ani nepokračuje. Môj osobný názor, ktorý nie je podložený (a tým je podobný rovnako nepodloženým rečičkám Z.Kopřivu) – je to vec absolútne intímna dohoda medzi bohom a jedincom. Netreba však zabúdať, že človek je zložený z 3 súčastí, a to: telo, myseľ, duša (duch). Táto otázka nevdojak vyvoláva podozrenie, že ktosi si predstavuje boha ako akéhosi zákerného uja, ktorý si robí, čo sa mu zachce. Fakt, že tieto veci sú pod rúškom TABU, sa dajú pochopiť – lebo rozumovať a umne sa špárať vo veciach ducha, hoci sme obmedzení hmotou a mini znalosťou, vedie do stratena… Zhrnuté: otázky, ktoré nerešpektujú rozdiely tela, mysle, ducha – nemôžu dostať jednoznačnú odpoveď.
3. otázka: „Na základe čoho boh určuje, kto sa bude mať dobre a kto zle v tom jedinom živote, ktorý nám podľa kresťanskej náuky boh prisúdil?“
COMMENT: Nonsens. To vo mne evokuje, že ktosi upodozrieva boha z akejsi nezmyselnej hry, že to On si robí ako také malé decko, ktoré sa hrá s figúrkami a sem tam ich poničí alebo hádže (a podobne)… Boh dal človeku slobodu a z nej vyplýva, ako si bude viesť a na nikoho sa vyhovárať… To je zrejme to, čo mnohí nechcú ani počuť. Áno, máš slobodu, ale je v nej aj tá zodpovednosť, ktorej sa nevyhneš. A nehodno zabúdať na našich blížnych. (Je síce pravda, že každý je zodpovedný sám za seba, ale náš svet môže fungovať jedine za predpokladu, že každý človek je ochotný prijať zodpovednosť za ostatných).
4. otázka: „Prečo niekto žije 100 rokov a iný zas iba tri hodiny. Prečo? Aká je v tomto spravodlivosť?“
COMMENT: Nezmysel. Aká spravodlivosť? Čo to má so spravodlivosťou? Všetko na tomto hmotnom svete je originálne – nenájdeš 2 rovnaké snehové vločky, o to viac 2 rovnaké ľudské bytosti… Zopakujem – je to medzi bohom a jedincom.
Tie 4 otázky majú jedno spojivo – sú ukážkou demagogicko-manipulatívneho prístupu v akýchkoľvek ideách – pamätám si, ako sme sa učili o gréckych filozofoch, už oni prišli so sofizmami a demagógiou – manipulácie, zavádzanie, klam, to nie je výdobytok dvadsiateho či dvadsiatehoprvého storočia.
A na úplný záver: „Někteří křesťané říkají, že když se někdo například dopustí vraždy, řekne si, že to napraví v některém dalším životě, a proto mu nedělá obtíže se vraždy dopustit. Ano, čtete dobře. Opravdu jsem se i s takovýmito názory už setkal.“
COMMENT: Drahý Zdeněk Kopřiva! Ak Ti niekto bude takúto a podobnú vec tvrdiť, nemýľ sa – s kresťanstvom nemá spoločné ABSOLÚTNE NIČ. Toto, čo si napísal, ma utvrdzuje v tom, že obdobné machinácie s ideami sú tak akurát na milú Jarmilu, nič viac a nič menej. Ešte šťastie, že obdobných „provokácií“ k ničomu nie je až tak veľa.
Mám ten dojem, že toto TABU je vysoko užitočné. Žiť bez ohľadu na to, či je život len jeden alebo milióny.
