Na web-portáli Postoy-sk uverejnil bloger Ján Čop (bohvie kedy, dátum a hodinu som tam nenašiel) článok: „Pár hodených rukavíc pre homoaktivistov, časť 3.: V ohrození homosexuálmi?“ (http://www.postoy.sk/content/par-hodenych-rukavic-pre-homoaktivistov-cast-3-v-ohrozeni-homosexualmi )
Autor príspevku Ján Čop si na začiatok položil 4 otázky: „Ako mojej rodine ublíži manželstvo dvoch homosexuálov? Pred čím vás ochráni obmedzovanie homosexuálov? Čím je vôbec pre spoločnosť nebezpečný homosexuál? Čo sú to za nezmysly?“
Fakt, že bez prestania „referendisti“ opakujú, že 4% menšine ide iba o manželstvo, sa zrejme už ovplyvniť nedá – a pritom 4% menšine ide o registrované partnerstvá, veď z logiky aj pojmu slova „manželstvo“ vyplýva, že ide o niečo, čo je výhradne medzi mužom a ženou – a nielen kvôli tradícii či Biblii. Druhou vecou zostáva, či si oni sami vo svojom súkromí budú hovoriť, že sú manželmi. Ale to je mimo oficiality, mimo prípadný zákon…
Otázka „Ako mojej rodine ublíži manželstvo 2 homosexuálov?“ je absurdná. Trvácnosť manželstva závisí od onoho muža a od tej ženy, ktorí uzavreli manželstvo. Nech by všade naokolo existovali aj registrované partnerstvá homosexuálov aj heterosexuálov, ba dokonca aj mohamedánske manželstvá šejkov so štyrmi ženami, vzťahy nadivoko aj na skroteno – to všetko by mohlo a malo byť absolútne irelevantné, či tí dvaja vydržia. Viac nás a našu rodinu ovplyvní to, či sme zdraví, či máme prácu (zamestnanie) a stály príjem, či sme sa nezbláznili a neprepadli hazardným hrám, alebo neberieme drogy, nepožívame nemierne alkoholické nápoje a iné obdobné dôležité otázky nášho bytia, našej rodiny, nášho manželstva. Dokonca aj politická situácia, hospodársko-finančná situácia celého štátu, hrozba lokálnych či svetových konfliktov – to sú významnejšie otázniky pre rodinu alebo manželstvo, než to, či niekto niekde žije 4% registrované partnerstvo.
Na otázku „Pred čím vás ochráni obmedzovanie homosexuálov?“ ako veriaci kresťan katolík zásadne neodpovedám, pretože láska k Bohu a z toho vyplývajúca láska k ľuďom mi bráni nechať sa diabolsky navádzať k takýmto úvahám. Tá otázka je nezmyslom.
Pri otázke „Čím je vôbec pre spoločnosť nebezpečný homosexuál?“ ľahko dodám, že v tom istom, čo ktorýkoľvek heterosexuál.
Čiže?
Obe možnosti nastavenia sexuálnej orientácie ma nechávajú chladným a vždy sa pýtam najmä na to:
či tenktorý človek nie je náhodou hlupák, pretože to spoločnosti značne ubližuje, ako aj prípadná obmedzenosť, náklonnosť na zjednodušovanie… prípadne, či je pyšný + lakomý + závistlivý + lenivý a podobne
či tenktorý človek nemá nábeh na okrádanie
či tenktorý človek je ochotný urobiť tak pre seba, ale aj pre spoločnosť, všetko to, čo je v jeho silách a danostiach jeho osobnosti
či tenktorý človek buduje v sebe aj okolo seba ČOSI také ako kultúra alebo civilizácia
a v obdobnom duchu by sa mohli klásť aj ďalšie otázniky, a nie v čom špeciálne homosexuál by mal byť výnimkou.
Ale, ak autor bloger Ján Čop, obdobne ako mnohí z hierarchických cirkevníkov, zamieňa pojem homosexuál za akéhosi zvrhlíka, pedofila, maniaka, dementa, idiota, sodomistu, sadistu, exhibicionistu, prostitúta a čo ja viem čo ešte – tak musím hlasne zakričať, že všetky tieto hrozby možného stavu človeka sú možné a bývajú tak u heterosexuálov ako aj u homosexuálov. To je vedecky podložené, a nie je to teória či výmysel akéhosi hochštaplera.
A štvrtá otázka, ktorú si bloger Ján Čop položil: „Čo sú to za nezmysly?“ sa dá stručne zodpovedať – „Tvoje“ a tých, ktorý majú rovnaký „Postoy“.
Príklad blogera Jána Čopa ohľadne šoférskeho oprávnenia pre slepých nie je hoden akéhokoľvek záujmu. Pripomenulo mi to však premonštrátskeho opáta Tomáša Karola Bartala z Jasova, ktorý raz, keď sme cestovali osobným automobilom do Želiezoviec, tak na jednom úseku cesty, ktorá sa zvažovala jemným klesaním nadol, pustil volant, zavrel oči a pritom hovoril: „A teraz si vyskúšame vašu vieru, či dostatočne a pevne veríte vo veľkosť Jediného Boha!“
Vtedy a aj dnes mi to pripadá ako nezmyselný pokus provokovať Boha a žiadať Ho o výnimku… Vtedy o to, aby sme to prežili, dnes „referendisti“ o to, aby sme nemuseli uskutočňovať obrovsky ťažký PRÍKAZ LÁSKY, ktorý je ako diamant vložený do Nového Zákona a pochybujem, že by ho Boh chcel niekedy vynechať z celého Zjavenia.
Niektorí „tiež kresťania“ a „referendisti“ o tom snívajú. Počuť ich nepočuteľnú výzvu k Bohu – „Nenúť nás milovať a akceptovať homosexuálov ako keby to boli naši blížni! My to jednoducho nechceme a využijeme na to dokonca aj občiansku formu demokracie!“ A basta fidli.
Hovorca Aliancie za hodinu v nedeľu v relácii RTVS „O 5 minút 12“ prezradil, že ich blízkou víziou je presadiť cieľ „LEGISLATÍVNE“ obmedziť postavenie 4% menšiny, a tak ochrániť manželstvá, rodiny, deti.
Takže nie účinnejšie (ale o to ťažšie) dennodenné boje proti domácemu násiliu, podpore zamestnanosti (primerane vhodne zaplatenej), alkoholizmu a rôznym závislostiam, podporou informovanosti a bohatej vzájomnej komunikácie aj spolupráce (pragmaticky zameranej) a… je toho tak veľa, čo potrebuje akákoľvek rodina! Na relatívne obmedzenej ploche 1 príspevku do blogov sa to zrejme ani nedá vystihnúť, toto nie je kniha ani vedecká štúdia, ktorá trvá roky, kým sa ponúkne verejnosti.
V ďalšej časti svojho článku bloger Ján Čop hypoteticky fantazíruje, čo všetko spôsobí redefinovanie manželstva (hoci už milión ráz sa opakuje, že 4% menšine nejde o manželstvo, hoci by si vo svojom súkromí šepkali do ucha „Manžel môj“). Pripomína mi to skôr Dobšinského rozprávku o tom, ako jeden mudrc putuje svetom a v istej nemenovanej malej dedinke nájde čudných ľudí, ktorí sú všetci v domčeku istého bezvýznamného dedinčana a všetci tam plačú, rumázgajú, doslova vykrikujú žiaľom… a keď sa spýtal, čo sa stalo, prvý na kraji mu hovorí, že dcéra farmára našla rebrík opretý o stenu pri senisku a rebrík bol nielen nalomený, chybný, ale aj mohol ohroziť kohokoľvek, kto by chcel vyjsť hore po seno. Matka, otec, susedia, deti, všetci plakali s domácimi. Onen mudrc sa ich spýtal, prečo rebrík neopravia, nezmenia jeho polohu, prečo ho neobdaria protišmykovou ochranou, namiesto toho, aby tu všetci kydali slzami. Nikto ho nepočúval, tak sa pobral do akcie, vzal náradie, rebrík opravil aj podporil protišmykovou zábranou, ukotvil ho a nechal dedinčanov dedinčanmi.
Obdobne rumázga aj autor Čop vo svojom článku.
Údajne registrovanými partnerstvami by manželstvá nenaplnili „skutočné naplnenie“ – to je mimo komentár.
Utrpí „blaho manželov aj detí“ (?). O sebe si pokorne tvrdím, že mám bohatú fantáziu, ale takéto výšky a sily fantázie, ktoré ukázal autor, to už nikdy nedostihnem.
A vraj priateľstvo POTOM už nebude mať tú váhu. „Bonus“ k predošlému.
Je až „obdivuhodné“ ako prešiel bloger Čop k náboženskej slobode. Podľa neho a v duchu vyššie „bubákovských plačiek“ – prípadným umožnením registrovaných partnerstiev 4% menšine ohrozíme svoju náboženskú slobodu tým, že už nebudeme môcť slobodne tvrdiť, že homosexuál je odsúdenia hodný hriešnik (že si Boh o homosexuálovi nemyslí ani ho nepovažuje za hriešnika, to autora nezaujíma). Že tak v heterosexuálnej 96% väčšine ako aj v 4% menšine rozhoduje u Boha, či ste zharmonizovaní s LÁSKOU a všetko, čo je proti láske, čiže – sebectvo, násilie, vydieranie, nevľúdnosť, lakomstvo, hnev, nenávisť, pýcha, závisť a kopa obdobných hriešnych vecí – to je to, o čo tu beží, to autora absolútne nezaujíma. A kopu ďalších ochotných súhlasníkov, ktorým sa len ťažko dá vysvetliť, že ich problém je zásadný, podstatný a zrejme neprekonateľný. Kto nechce, tak nechce.
Priamo aj nepriamo súvisiace:
Boccaccio v závere diela „Dekameron“ hovorí: „Skazený človek nevníma správne nijaké slovo. A takého skazeného človeka nenapravia žiadne slušné slová, ako poriadneho človeka nepokazia žiadne neslušné slová práve tak, ako blato neublíži slnečným lúčom a špina tejto Zeme nepoškvrní krásu nebies.“
Rozhodujúca je láska. Samozrejme, o láske bolo už napísaných NNNN kníh, dokonca na internetovom vyhľadávači by prehľad odkazov na tento pojem ponúkol desaťtisíce možností a trvalo by roky, kým by ste to všetko prešli a absorbovali.
Veľa je o láske napísané v Biblii, čiže v Písme svätom, najmä v Novom Zákone, kde je základom evanjelium.
Momentálne by som z Biblie citoval jeden jediný kľúčový moment, a tým je prvý list svätého Jána - - - 1 Jn 4, 20-21: „Ak niekto povie: Milujem Boha a nenávidí svojho brata, je klamár. Veď kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí, ako môže milovať Boha, ktorého nevidí?“
Nemienim sa venovať negatívnemu vystihnutiu lásky, čím ona nie je. Ale v takzvanej krásnej literatúre, v básňach, ale aj v pesničkárskych textoch, tam nájdeme podporné informácie, čo je to láska… Ako prezrádza filozofia, sme na Boží obraz stvorené bytosti, a to z tela, mysle a duše, takže bohatosť lásky sa prejavuje na rôznych úrovniach, vrstvách, kvantitách aj kvalitách.
Aj skrz ľudskú reč, našu komunikáciu, sa dokážeme bohato vyjadrovať – láska manželov, láska bratská, láska k našim deťom, láska k práci, láska priateľov, láska k Bohu a k ľuďom všeobecne, láska k vlasti, láska úprimná, láska bezprostredná, láska svojrázna, láska, v ktorej je hra a objavnosť, dnes nemilujeme tak ako ľudia za Homérových či Shakespearových čias, ale podstata lásky stále zostáva a bude tu dovtedy, kým bude ľudstvo na Zemi
Láska k nám hovorí často zo sna, svoje hmlisté slovíčka. Hádaš, hádaš, nerozoznáš. Veľká je? Či maličká? Prichádza k nám často v spánku, poodhŕňa záclony. Až keď prejdeš siedmu bránku, trinásťkrát ti zazvoní.
Pre človeka je pravdou to, čo z neho robí ČLOVEKA, to je na prvom mieste LÁSKA.
Správne vidíme LEN srdcom. Čo je dôležité, je často obyčajným očiam „neviditeľné“.
Iba ľudia, ktorí spolupracujú v láske, sú skutočnými bratmi a sestrami v Kristu.
Diabol bol aj je anjelom, ktorý sa pyšne zriekol Boha Otca (Lásky), pretože si chybne myslel, že Boh zle usporiadal svet, a tým postavil svoju pyšnú múdrosť nad MÚDROSŤ LÁSKY.
*
Duša moja, odmietni lipnúť na peniazoch, inak budeš opovrhovať každým, kto nemá peniaze. Inak budeš závidieť každému, kto je bohatší. Inak budeš nenávidieť kohokoľvek, kto ťa (náhodne alebo nenáhodne) okradne. Inak budeš opovrhovať sebou, že nevieš zarobiť viac. Inak budeš veľmi nešťastný a vari si siahneš aj na svoj vlastný život, ak prídeš o veľkú sumu. Inak sa budeš báť, že prídeš o peniaze, budeš o nich snívať a tvoja duša sa pripúta k Zemi. A tak ťa čaká strata peňazí, choroba, azda aj smrť. Miluj predovšetkým Boha, lásku. A zároveň ľudí, v ktorých je On prítomný. Ďakuj Bohu aj za straty a možný nedostatok. Bez LÁSKY nemá nič ostatné cenu.
Tak si so mnou opakuj: „Nebojím sa žiadnych strát.“ Tak si so mnou opakuj: „Pôjdem s TEBOU stále.“ Tak si so mnou opakuj: „Nestratí nič, kto má rád.“ Tak si so mnou opakuj: „Pôjdem s TEBOU stále.“ Len o jeden deň túžim dlhšie žiť. Len o jeden deň dlhšie dýchať chcem. Tak si so mnou opakuj: „Žiť je viac, než niečo mať.“ Tak si so mnou opakuj staré slovo NÁDEJ. Tak si so mnou opakuj: „Žiť je viac než zomierať.“ Tak si so mnou opakuj: „Stále šancu máme milovať.“
