Pre tých, ktorí nemajú radi dlhé články (príspevky), ktorí sa chcú vyhnúť „strate času", vopred hovorím (píšem) - za celý svoj život som nepočul, že by to „zachejsky" niekto vykonal tak, ako Zachej z Lukášovho Evanjelia.
Nikdy som nečítal v bežnej literatúre, v novinách, nevidel som to vo filme, ani v televízii, jednoducho som nemal žiadnu príležitosť zažiť to, že by niekto mal tú odvahu a urobil to, čo Zachej.
Tí, ktorí chceli iba vedieť, „čo to ten bloger zase vymýšľa", môžu pokojne pokračovať v inej činnosti. Ahojte.
Ostatní, ak vám nevadí, že toho bude trochu viac, poďte so mnou v úvahách ďalej. Možno sa spýtame, či nie sme občas aj my v tom dave, ktorý tak ľahko odsúdil Zacheja, lebo všetci videli len to, čo chceli vidieť a nemali toľko lásky, ako mal Pán Ježiš Kristus, ktorý nezaváhal ani sekundu a umožnil Zachejovi, aby takpovediac bytostne „zmŕtvychvstal"... Občas by nezaškodilo pozrieť sa na vec aj z pohľadu Zacheja - dokázali by sme ho napodobniť? Alebo sme to už vopred vzdali? Bojíme sa davu na uliciach? Alebo nás všetci tvrdia, že sme odpísaní, tak načo?
O Zachejovi sa v Evanjeliu podľa Lukáša dozvedáme, že „bol hlavný výberca daní a bol bohatý" (Lk 19,2). Meno Zachej môže mať dvojaký význam: „čistý, nevinný"; alebo, ak ide o skratku mena Zachariáš: „Boh pamätá". Označenie „hlavný výberca daní" je ojedinelé v Novom zákone. Vyjadruje jeho postavenie, ktoré mal medzi kolegami, ktorých povolanie bolo nenávidené. Okrem toho, že vyberali dane, boli symbolom vnútenej moci Ríma, ktorý okupoval Izrael. Mýtnici boli preto v očiach ľudí považovaní za hriešnikov, a tým pádom vylúčených z účasti na spáse. A hoci v Evanjeliu sú vyberači daní vykreslení v pomerne priaznivom svetle, lebo mnohí z nich odpovedali na pozvanie k obráteniu (aj Mt 21, 31), zdá sa, že v prípade Zacheja je problém ešte iný: bol bohatý. Práve Lukášovo evanjelium zdôrazňuje, že bohatstvo je prekážkou na ceste spásy. A tak navonok Zachej vyzerá ako beznádejný prípad, vylúčený v každom ohľade zo spásy - zo strany Zákona, pretože bol vyberač daní, z pohľadu Evanjelia, lebo bol bohatý.
Osvojiť si tento povrchný pohľad by však znamenalo zaradiť sa do davu, ktorý sa stáva prekážkou medzi Zachejom a Ježišom. Dav v Zachejovi vidí len hriešneho človeka. Evanjelista však v rozprávaní pokračuje a dáva nahliadnuť do jeho vnútra, ktoré napĺňa túžba: „...zatúžil vidieť Ježiša, kto to je". Hľadal jeho identitu. Spozná ju, keď sa jeho pohľad stretne s Ježišovým. Cesta, ktorú však musí prekonať, je plná prekážok: ľudské predsudky a neochota, nízka postava a krátkosť času.
Zachej sa nenecháva odradiť ťažkosťami; dáva sa viesť túžbou. Je tak naliehavá, že beží a podniká prvý nečakaný krok: napriek svoju veku a postaveniu sa nehanbí vyliezť na strom. Zachej sa ukryl v korune stromu - ale preto, aby videl. Zvolil si strom života, strom skutočného poznania, ktorý mu umožní „vidieť" to jediné dobro, v ktorom niet nijakého zla: Ježiša, ktorý prichádza a napĺňa Boží plán spásy. Ježišovo „dnes", adresované Zachejovi, má svoje „echo" v tom „dnes", ktoré dáva ako prísľub kajúcnemu zločincovi na kríži: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji". Záchrana neznesie odklad. Uskutočňuje sa dnes, tu a teraz, pre každého, kto prijíma Ježiša ako Zachej - s okamžitou poslušnosťou jeho slovu a s radosťou, ktorá je sprievodným javom spásy.
Úplne inak vníma Ježišovo gesto okolostojaci dav. „Všetci šomrali" „Vošiel k hriešnemu človekovi!" reptanie povstáva proti Ježišovi, ktorý už dostal od farizejov prezývku „priateľ mýtnikov a hriešnikov" (7, 34).
Udialo sa pred očami všetkých: koná Zachej druhý nečakaný krok. Nevracia späť obvinenie davu, ale odpovedá na Ježišovo gesto ako ten, ktorý v Ježišovom pohľade spoznal správnu cestu. Svoj záväzok rozdať polovicu majetku chudobným a vrátiť, ak sa dopustil nespravodlivosti, formuluje v prítomnom čase: „vynahradím", akoby hovoril o svojej zvyčajnej praxi, a nie o jednorazovom čine. Nedáva úplne všetko, lebo polovica mu ešte zostáva; no zároveň ide omnoho ďalej ako predpisuje Starý zákon a vtedajšie zvyky. Rabíni považovali rozdanie 1/5 majetku za maximum spontánnej almužny chudobným. A čo sa týka okradnutia, Kniha Levitikus predpisovala vrátiť plnú hodnotu a pridať navyše pätinu (Lv 6,5; Nm 5,6-7). Zachej odpovedal na Ježišovo slovo mimoriadne.
„Dnes spása zavítala do tvojho domu." , potvrdil Pán Ježiš Kristus (Lk 19,9). Spása sa deje vždy tam, kde Božia prítomnosť premieňa človeka. Slová, že aj Zachej je „Abrahámovým synom", znamenajú, že patrí do „množiny" požehnaných. Hoci vlastní súkmeňovci ním pre jeho zamestnanie opovrhujú, on sám svojím vnútorným postojom a vonkajším skutkom ukazuje otvorenosť pre Božie kráľovstvo. Lebo „strom možno poznať po ovocí" (Lk 6, 44) a Zachej ho už prináša.
Záverečná Ježišova veta: „...prišiel som hľadať a zachraňovať stratených," je kľúčom. Boh nachádza toho, kto ho hľadá. Hľadá ho však len ten, kto už bol istým spôsobom Ním nájdený a komu uzdravil zrak ako slepcovi, aby mohol po ňom túžiť. Hľadajúci spoznáva, že je už nájdený a zachránený. Sv. kňaz z dedinky Ars to vyjadril slovami: „Nie hriešnik sa vracia k Bohu, aby ho prosil o odpustenie; ale Boh beží za hriešnikom a obracia ho k sebe."
Na chvíľku odbočím - na internete som si našiel nasledujúce info:
Business Insider zhromaždil zoznam miliardárov, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou toho veľa pre svojich dedičov nenechajú. Jedným z nich je aj známy investor Warren Buffett. Ten prisľúbil, že 99 percent svojho majetku rozdá ešte počas života, alebo po smrti. Deťom síce nechá nejakú sumičku, s ktorou si môžu robiť čokoľvek, ale nechce im dať také bohatstvo, aby už v živote nič nerobili. - Vidíte sami - Motivácia zaváňajúca Zachejom, ale zároveň zapáchajúca egoizmom, ktorý lieči filantropiou. Ak bola jeho motivácia naozaj čistá, tak to zle formulovali médiá a ja mu krivdím. Sorry, Buffett...
Bill Gates patrí k najbohatším ľuďom na svete, jeho nadácia už spravuje asi 37 miliárd dolárov. Z Microsoftu zbohatnutý Gates onoho času vyhlásil, že by nebolo dobré ani pre spoločnosť, ani pre jeho deti, ak by im svoj majetok prenechal. - To isté, čo Buffett...
Polovicu svojho majetku nechá na dobročinné účely aj herec Jackie Chan, v prípade, že by zomrel. Pre svoje dieťa neplánuje nechať milióny. „Ak to dokáže, nech si zarobí svoje peniaze, ale nech nemíňa tie moje," zdôraznil. - Ak je táto citácia presná, dodal by som iba jedno: nechcel by som byť Chan junior.
Ešte prv, než skončím tento zdanlivo rozháraný a nijako extra zmysluplný článok, rád by som upozornil, že ja osobne by som sa nechcel nikdy ocitnúť v dave tých, ktorí odsúdili Zacheja. Lenže ako mnohé iné v Evanjeliu, aj toto je globálnejšie - neodsudzujme iných, ak o nich nič nevieme, ale aj keby sme vedeli, nikto z nás predsa nie je bez viny...
xxx
Nie je správne klásť rovnicu: majetok = zlo, ani: bohatý človek = zlý človek. Zlo totiž nespočíva v majetku ako takom. Je to postoj k bohatstvu, ktorý sa môže stať nezriadeným a môže pokriviť charakter človeka. Lukáš v 18. kapitole svojho evanjelia hovorí o stretnutí Ježiša s iným bohatým človekom (18,18-23), ktorý túži po spáse. Je však príliš sebavedomý a na Ježišovo pozvanie: „Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma" (18,22) zosmutnieva a odchádza. Mal totiž veľa bohatstva a nevedel sa oň podeliť. O takomto sebeckom postoji Ježiš hovorí: „Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!..." (18,24). Dôraz leží na vzťahu, opísanom slovom „mať" = úzkostlivo držať, lipnúť. Majetok, na ktorom človek úzkostlivo lipne, je prekážkou nasledovania Ježiša, je bariérou, ktorá bráni človeku otvoriť sa pre dar spásy. Človek, ktorý si všetko môže dovoliť, ťažko chápe, že spásu z vlastných prostriedkov nezíska.
V kontraste so spomenutým bohatým mužom sa ukazuje Zachej, ktorý si je vedomý svojej prázdnoty, napriek svojmu bohatstvu. Túži po skutočnom bohatstve, a preto otvára svoje srdce Ježišovmu slovu, a ono v ňom prebúdza radosť. Potom už vie, čo má robiť a z vlastnej iniciatívy sa delí o svoj majetok. Odovzdanosť srdca sa pretavuje do rozdávania majetku. Obdarovaný Kristom sám dáva. A Ježiš jeho veľkodušnosť oceňuje.
Sv. Ambróz poznamenal: „Bohatí musia pochopiť, že vina nespočíva v tom, že je niekto bohatý, ale v neschopnosti používať bohatstvo: bohatstvo, ktoré je pre ničomníkov prekážkou dobra, sa má v dobrých ľuďoch stať podnetom k cnosti."
Môžeme preto položiť inú rovnicu: majetok = príležitosť; príležitosť, ktorá môže byť využitá, alebo zneužitá. Každý dostáva v živote inú príležitosť. Majetok nie je jedinou a nie je nevyhnutnou príležitosťou - preto nemusím byť smutný, ak som ju nedostal. Musím byť však obozretný, ak mi ju Boh poskytol. Je spojená s veľkou zodpovednosťou. „Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať" (Lk 12,48).
Keď prišiel Boží Syn na svet, zaznela betlehemským okolím radostná zvesť: „Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán" (Lk 2, 11). Kiež sa táto radosť stane radosťou každého z nás, keď po adventnej ceste kráčame v ústrety sláveniu Narodenia Pána. Slávenie historického narodenia Pána Ježiša by bolo totiž veľmi ochudobnené, ak by sa on sám, živý Ježiš Kristus, nezrodil v našom srdci.
xxx
Modlitba: „Pane Ježišu Kriste, Zachej sa pozeral na Teba a Ty si sa pozrel na neho. Zachej si uvedomil, že v Tebe je dokonalá láska a nesmierne milosrdenstvo. Bol si vedomý, že je pred Tebou ako pred sudcom, ktorý pozná jeho previnenia, ktorý pozná jeho sebectvo, ale zároveň spoznal, že mu prinášaš milosrdenstvo a odpustenie.
Pane Ježišu Kriste, dovoľ mi prežívať rovnakú radosť, akú prežíval Zachej, keď Ťa prijal vo svojom dome. Daruj mi radosť z Tvojho odpustenia a priateľstva. Pomôž mi, aby som mal duchovnú silu darovať niečo z môjho chudobným s radosťou. Daruj mi radosť prijímať Ťa v chudobných, cudzincoch, chorých, v ľuďoch, ktorých ťažko znášam (hoci by to boli lesby, gayovia či bezdomovci). Daruj mi slobodné a čisté srdce, schopné Ťa milovať. Daruj mi dar života s Tebou v kráľovstve Tvojho Otca."
