Verejná doprava je sociálna služba vo verejnom záujme a trh tam nikdy nebude fungovať v plnom rozsahu. Už len preto nie, lebo všade vo svete je verejná doprava dotovaná. Budovanie dopravných ciest určite.
Prvý krok pri výbere nového dopravcu je, že ten, kto chce objednávať verejnú dopravu pre ľudí v nejakom regióne, nutne musí mať vytvorený vlastný cestovný poriadok a jeho vyhodnotenie. Až na základe tohto cestovného poriadku, tohto nástroja možno vyhodnotiť verejnú súťaž. Pokiaľ nechám dopravcu, aby si on sám vyrobil vlastný cestovný poriadok, (a takto je to zatiaľ na Slovensku,) tak nemám šancu dôsledne ho kontrolovať, lebo on si do svojho cestovného poriadku nakreslí také trasy, aby to vyhovovalo jeho firemnej ekonomike a schová si do toho kadečo - napríklad prázdne jazdy, alebo nejaké marketingové resp.promoaktivity.
Ale takúto jednoduchú vec na Slovensku žiadne mesto ani štát ani kraje ešte nezačali. A pritom chceme vyberať dopravcov a kontrolovať im náklady? Ako chceme budovať integrovaný dopravný systém? Bez cestovného poriadku od objednávateľa to nejde! Pritom dopravcovia majú odborníkov na cestovné poriadky aj dostatok softvéru a hardvéru. Nie sú potrebné žiadne finančné prostriedky na vybudovanie integrátora, stačí zákonom urobiť zo súčasných tvorcov cestovných poriadkov zamestnancov integrátora a o ich platy znížiť dotácie pre dopravcov. Potom už len zaviesť jednotný vybavovací systém a jednotný cestovný lístok. A Integrovaný dopravný systém je na svete. Vlastne na Slovensku, lebo vo svete už dávno funguje.
