s taktovou dopravou, s jedným cestovným dokladom na všetky druhy regionálnej dopravy od autobusov cez vlaky až po MHD vrátane parkovného, so zladeným integrovaným cestovným poriadkom, kde si autobusy a vlaky nekonkurujú, ale vzájomne si odovzdávajú cestujúceho. Ten potom nemusí dlho dopredu pripravovať itinerár na cestovanie.
Cesty a trate sa dajú budovať a udržiavať len z verejných zdrojov. Súčasný stav ciest a tratí dokazuje, že neplníme vlastné zámery v štátnej dopravnej politike. Jedná sa o veľké objemy peňazí z malého štátneho balíka, z ktorého treba živiť nielen verejnú dopravu ale aj zdravotníctvo, školstvo, sociálny systém, súdy, políciu ...
Vidím jednu cestu – neplytvať, dopriať aj druhému, žiť a nechať žiť, nemyslieť iba na rýchly zisk. Radšej nižšie marže a dlhodobý obchodný vzťah, ako predražovať kvôli rýchlemu zisku. Súčasná vleklá kríza spoločnosti je výsledkom snáh o nenormálnu maximalizáciu zisku. Ale pokiaľ sa nepodelím o zisk s obchodnými partnermi, so zamestnancami, s prostredím, v ktorom podnikám, situácia sa nakoniec vyhrotí a žiadne peniaze ma neochránia pred hnevom ulice.
Je to teda aj o etike. Nájsť sám v sebe motiváciu pre to štúrovské: Veľa tvoriť - málo troviť.
Odporúčania CER
Liekom na problémy železníc s nedostatkom dotácií by mali byť liberalizácia a etika. To by však samo o sebe nestačilo. Trate a vozidlá sú opotrebené a nie sú pripravené zdroje na ich obnovu. Preto liberalizácia aj etika musí byť doplnená ešte dvomi činiteľmi.
