Rušne horia, vozne smrdia, plesne majú raj, do vlakov sa zaraďuje všetko čo má kolesá, len aby sa mali kde cestujúci napchať. Doslova napchať. O kultúre cestovania sa nedá hovoriť ani omylom.
Riešenie? To najkomplexnejšie sa ukrýva v integrovanom dopravnom systéme. Nielen že by zo súčasného balíka peňazí bolo dosť zdrojov na vlaky aj autobusy (už len preto, lebo tieto dva dopravné druhy by si nekonkurovali,) ale hlavne by sa doprava prispôsobila tomu, čo chcú cestujúci a nie tomu, čo nakreslia železniční grafikonisti.
A čo ďalej? Rekonštrukcia tratí za rozumnejšie ceny, nie za ceny, v ktorých je ukrytá obrovská marža pre slovenských oligarchov. Nákup vlakov za trhové ceny a nie za nehorázne zisky slovenských žosiek. Otvorenie hospodárenia železníc verejnej kontrole, zrušenie systému štát v štáte. Výmena manažérov nielen na najvyšších poschodiach ale doslova na každom pracovisku. Lebo tam už nieto odborníkov. Na miestach vedúcich aj toho najnižšieho pracoviska sedia iba rodinní príslušníci alebo kamaráti z mokrej štvrte. Prípadne rôzne sympatické kamarátky, ktorým práve skončila materská a nikde inde sa nevedia zamestnať.
