Situácia sa v tretej vlne pandémie koronavírusu u nás zhoršuje rýchlejšie ako sa očakávalo. Denne pribúda niekoľko tisíc nakazených a desiatky obetí, nemocnice sú plné na polovicu svojho „vyskúšaného“ covidového maxima z druhej vlny. A to je len začiatok novembra. Ak okamžite neprídu radikálne opatrenia v rámci, ale aj mimo covidového automatu, tak sa pandémia do Vianoc nielenže nezmierni, ale ešte zosilnie ... so všetkými ľudskými aj ekonomickými obeťami. Tak čo vlastne treba robiť? Počúvať odborníkov, nie populistov a hejterov.
Tretia vlna pandémie spôsobená Delta variantom koronavírusu je o nezaočkovaných, ktorí v nemocniciach tvoria približne 80% všetkých hospitalizovaných a práve tých s ťažkým a často tragickým priebehom. Napriek tomu je stále ešte 53,8% ľudí na Slovensku nezaočkovaných. Dôvodom nie je nedostatok vakcín, ale neobyčajne rozšírený jav antivaxerstva šírený sociálnymi sieťami, ktorý dosahuje extrémnu mieru aj z pohľadu najslobodnejších krajín sveta.
Bludy o príliš rýchlo vyvinutých vakcínach, skúškach na nenarodených deťoch, závažných ochoreniach, úmrtiach či neplodnosti v dôsledku očkovania, o biznise s chorobou a vakcínami, sledovaní cez nanočipy, až po samotné popieranie existencie ochorenia COVID-19 sa dnes stali súčasťou „argumentácie“ polovice slovenskej populácie. Nezmysly, potencované populistami sledujúcimi vlastné preferencie, opierajúce sa o „svojrázny výklad“ práva na osobnú slobodu, bez náznaku zodpovednosti za rodinu, komunitu a spoločnosť, už znovu zapĺňajú cintoríny zbytočnými obeťami.
Na druhej strane vláda v očkovacej stratégii zlyhala na celej čiare, ani kampaň, ani lotéria, ani bonusy, ani výzvy politikov nefungujú a boj polície s úmyselným šírením poplašných správ či demonštráciami bez rúšok je v rovine platonických náznakov. Vláda v podstate rezignovala na presadzovanie štátnej zdravotnej politiky, ktorej súčasťou musí byť ochrana zdravia ľudí očkovaním proti COVID-19. Aj jodizovanie kuchynskej soli či chlórovanie pitnej vody sú súčasťou ochrany verejného zdravia a štát sa pritom neriadi verejnou mienkou, ale vedeckými a odbornými faktami. Prečo to vláda nerobí aj v prípade COVID-19?
Vláda rezignovala aj na presadzovanie a dodržiavanie prísnych protiepidemických opatrení a posilnenie zdravotníctva pred treťou vlnou. Politici v podstate ponechali zdravotníkov ich osudu v boji s COVID-19 v roky zanedbávaných nemocniciach. Niektoré z nich sú pritom už teraz na svojich marcových maximách z druhej vlny a ostatné sa plnia tempom, ktoré vyvoláva oprávnené obavy, či do Vianoc vydržia s kapacitami. Vyskúšali sme si to už v druhej vlne, že pri cca 4-tisíc hospitalizovaných s COVID-19 sa systém rúcal a denne pribúdalo okolo 100 obetí. Aktuálne je v nemocniciach už 2100 pacientov ...
Konzílium odborníkov pritom nástojčivo žiada prísnejšie opatrenia a 1300 zúfalých lekárov a sestier, konfrontovaných s dennou realitou boja o životy chorých na covidových oddeleniach, vyzýva verejnosť na očkovanie. Vládna koalícia sa po fatalistických vyjadreniach premiéra Hegera a ministra Lengvarského o tom, že viac sa robiť vlastne nedá a očkovaných asi tiež už veľa nepribudne, napokon predsa chystá hľadať nejaké dohody na opatreniach. Výsledkov sa môžeme právom obávať, v druhej vlne sa dohodli akurát na najderavejšom lockdowne na svete s následkom tisícov mŕtvych ...
Najzásadnejšie odporúčania odborníkov sú:
1. zaviesť núdzový stav v čiernych okresoch so zákazom vychádzania pre nezaočkovaných (okrem nákupu v potravinách a návštevy lekára),
2. zaviesť povinnosť preukazovať sa Covid pasom (záznam o očkovaní, teste, prekonaní) u zamestnávateľa už od červených okresov (talianský model),
3. zvýhodňovanie očkovaných všade, kde sa dá, vrátane otvorených reštaurácií a prevádzok v čiernych okresoch len pre očkovaných,
4. zavedenie povinného očkovania pre rizikové skupiny - zdravotníci, pracovníci sociálnych služieb, učitelia, štátny zamestnanci, pracovníci vo verejnej doprave a pod. (maďarský a francúzsky model).
Povinného očkovania sa vláda, okrem možného ohrozenia vlastnej slabnúcej popularity, naozaj nemá prečo obávať. Máme ho predsa zavedené proti infekčným chorobám u konkrétnych vekových kategórií detí. Neexistuje teda žiadny právny problém rozširovať ho na ďalšie ochorenia a skupiny obyvateľstva. Je predsa nemysliteľné, aby v nemocniciach ohrozovali pacientov nejakí nezaočkovaní zdravotníci, seniorov v sociálnych zariadeniach nezaočkovaní pracovníci a deti v škole nezaočkovaní učitelia ... Kto sa nedá zaočkovať, mal by mať podľa uváženia zamestnávateľa home office, alebo by mal zostať doma bez nároku na výplatu (talianský model).
Cieľom radikálnych opatrení má byť zvýšenie očkovanosti a ochrany ľudí pred nákazou. Ak na to vláda nenaberie odvahu a zase bude alibisticky lavírovať so snahou vyhovieť zaočkovaným aj antivaxerom, doplatíme na to všetci. Neminú nás ďalšie tisíce zbytočných obetí a možno aj celoplošný lockdown so zničujúcimi dôsledkami pre našu ekonomiku a spoločnosť.
Autor je lekár a predseda strany ŠANCA
