Vtedajšia ministerka zdravotníctva Zvolenská, ktorá odišla pre neskoršiu kauzu Piešťanského CT, sedí na teplom fleku v Bruseli. Predseda výberovej komisie a vtedajší vedúci služobného úradu Senčák, ktorý musel odísť pre ďalšiu kauzu predraženého stravovania, je podpredsedom Úradu na dohľad. No a vtedajší podpredseda výberovej komisie Čislák je dnes ministrom zdravotníctva. Pritom tento škandál je ďaleko väčší ako celé rozkrádanie zdravotníctva, ktorého sme svedkami. Problém so záchrankami totiž ohrozoval priamo zdravie a životy ľudí.
Pripomeňme si fakty – 11. septembra 2013 o polnoci skončila platnosť povolenia dovtedajším poskytovateľom vrtuľníkovej záchrannej služby. Ministerstvo zdravotníctva však pre Bratislavu a Trenčín nestihlo včas dokončiť súťaž o nové povolenia a vydalo ich až 16. septembra 2013.
Od 12. do 16. septembra, teda celých päť dní, nemohli lietať záchranárske vrtuľníky zo staníc v Trenčíne a Bratislave k pacientom. Nemohli vzlietnuť ani 13. septembra 2013 k vážnej dopravnej nehode pri Radimove. Pacientku preto museli prevážať sanitkou do Skalickej nemocnice a následne sanitkou do Bratislavy, keďže najbližší vrtuľník bol až v Žiline. Žena nakoniec svojim zraneniam v sanitke podľahla.
Vzhľadom na to, že v danom čase nebola zabezpečená vrtuľníková záchranná zdravotná služba v dvoch sídlach, považoval som za potrebné a nutné zistiť, kto je za tento stav zodpovedný. Inicioval som poslanecký prieskum na ministerstve, obrátil som sa na Úrad pre dohľad, podal som oznámenie na generálnu prokuratúru. Navrhol som odvolať ministerku zdravotníctva – niesla plnú politickú zodpovednosť za zlyhanie svojich priamych podriadených.
A potom to začalo, taká typická slovenská kauza do stratena.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou skonštatoval, že nemá kompetenciu hodnotiť dostupnosť alebo nedostupnosť vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby. Orgány činné v trestnom konaní vec vyhodnotili ako nedôvodnú a trestné oznámenie, ako aj následnú sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa odmietli (rovnakej odpovede sa dočkala aj rodina zomrelej, konanie sa zastavilo). Exministerka Zvolenská sa celý čas bránila tým, že vraj zákon nebol porušený. SMER ministerku pri odvolávaní podržal.
Záver? Nikto nie je za nič zodpovedný.
A čo je najhoršie, ministerstvo ani dva roky po tragickej udalosti nepristúpilo k žiadnym nápravným opatreniam. Opozícia pritom opakovane v parlamente predkladala legislatívny návrh, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby ministerstvo pri rozhodovaní o vydávaní povolení na záchrannú zdravotnú službu nemohlo ohroziť jej nepretržitosť a dostupnosť. SMER to odignoroval.
Šanca na zmenu je v marci. Nejde o Zvolenskú, Čisláka a úradníkov, ale o pacientov. Takáto kauza sa predsa nemôže zamiesť pod koberec, také niečo sa už nikdy nesmie zopakovať!
Ak sa Vám článok páčil, zahlasujte zaň na vybrali.sme.sk
