Jedným z takých dobrých podkladov k všemožnému konšpirovaniu a k tvoreniu alternatívnej histórie je faktické stretnutie F.D.R. s Kráľom Abdul Aziz Al Saudom, ktorý vošiel do histórie pod menom Ibn Saud, ktoré sa odohralo 14. Februára 1945.
Ibn Saud bol zjednotiteľom Saudskej Arábie a jej prvým kráľom, keď svoje úsilie, ktoré započal vydobytím hlavného mesta Rijád z rúk dynastie Rašídovcov v roku 1902, úspešne ukončil v roku 1932. Dobové spisy uznávajú za oporný bod zjednotenia kráľovu charizmu a prirodzenú autoritu. Niektoré zachádzajú až tak ďaleko, že Ibn Sauda poeticky prirovnávajú k biblickej postave Saula, prvého kráľa Izraela. Opisujú ho ako vysokého, statného, až obrieho muža širokých ramien, skúseného lovca (po vyhnaní z Rijádu žil s rodinou od roku 1890 (chlapec mal vtedy pätnásť rokov) medzi beduínmi na juhu Saudskej Arábie, potom putovali cez Quatar a Bahrain do Kuvajtu), silného bojovníka a nebojácneho vodcu. Nemáme však dôvod týmto opisom neveriť. Invalidný vozík, ktorý mu podaroval pri jednom neformálnom rozhovore F.D.R. (nosil so sebou vždy dva), si nechal vo svojom paláci ako cenný darček, ale posadiť sa doň nikdy nemohol – nezmestil sa. Ibn Saud po historicky prvom zjednotení Arabského polostrova pod vlajkou Saudskej Arábie disponoval ríšou púšte, povätných moslimských pútnických miest, a enormnými zásobami ropy, ktoré boli postupne objavované od roku 1938. Okrem toho mal približne 45 synov (počet dcér je neznámy, keďže v moslimskom svete sa do žien nikto mimo rodiny nemá čo starať), medzi ktorými je aj momentálny kráľ Saudskej Arábie, jeden z najvplyvnejších a najmocnejších mužov planéty, Abdullah.
Pokračovanie nabudúce.
