Ukrajinský "bazar"

Unikátnym javom patriacim k miestnemu koloritu je rozhodne trhovisko, po ukrajinsky „bazar". Každé poriadne mesto ich má hneď niekoľko. Dá sa povedať, že „bazar" vznikne kdekoľvek, kde predávajúci ponúka svoje produkty kupujúcim. Je jedno, či je to na ulici, na moste, alebo na tento účel vopred určenom priestranstve. Trhoviská majú rôzne názvy. Poznám napríklad Zelený bazar, Svinský bazar, či Pijany bazar. Ich mená zrejme súvisia s ponúkaným tovarom, či nejakou miestnou legendou. Niektoré z nich nevedia objasniť ani miestni „štamgasti". Podobne rôzne sú aj ich otváracie hodiny. Sú trhoviská, ktoré bývajú otvorené iba jeden deň v týždni a to najmä v nedeľu, no sú aj také, ktoré majú vlastne každodennú prevádzku. Ich otváracia doba sa podobá tej v našich múzeách. Pondelok je voľný a určený na regeneráciu organizmu po ťažkej nedeli. Predávajúci majú vo zvyku pracovný týždeň ukončiť návštevou malebnej ukrajinskej krčmičky, kde si dajú do nosa a zapijú tak dobrý „biznis". V nedeľu bývajú trhoviská otvorené dlhšie, ako v pracovné dni. Slúžia totiž nielen na nákupy, ale aj ako miesta spoločenských stretnutí. Na Ukrajine doteraz pretrváva tradícia - ráno do cerkvi, potom na bazar.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Pravý ukrajinský „bazar" okamžite osloví všetky zmysly človeka. Medzi prvé vizuálne vnemy patrí určite pohľad na svorky túlavých psov rôznych rás, rôznych farieb a rôznych veľkostí. Aj keď na prvý pohľad vyzerajú trošku nebezpečne, väčšinou sa k cudzincom správajú pokojne, až nevšímavo a žijú si svoj vlastný psí život. Najradšej majú tú časť trhoviska, kde sa predáva mäso a ryby. Sedia pred stánkami a ticho „adorujú" šunky, klobásy a sušené ryby, ktoré visia na hákoch a dráždia ich čuchové bunky. Spoliehajú sa na milosrdenstvo majiteľov stánkov, alebo kupujúcich a čakajú, kedy im niečo podhodia. Občas bývajú aj vynaliezaví a kúsok „raja" si uchmatnú sami. Raz som na jednom trhovisku zbadala dvojicu psov zvláštnej žltej farby. Motali sa okolo pultíkov, kde mali svoj tovar rozložení ukrajinskí Rómovia. Pýtala som sa, prečo sú tie psy tak zvláštne sfarbené. Rómovia sa smiali a najskôr mi povedali, že sú to „černobyľské" psy. Potom však doslova vyšli von s farbou a vysvetľovali mi, že si ich ženy na tých psoch skúšali farbu na vlasy, presnejšie peroxid vodíka. Pôvodne čierne psy tak nadobudli typický peroxidový „look" a miestny Rómovia z toho mali veľkú „psinu". Ktovie, ako by na to zareagovala Sloboda zvierat?

Hovorí sa, že ukrajinský „bazár" nájdete aj so zatvorenými očami. Stačí, ak sa necháte viesť vlastným nosom. Vôňa „bazaru" je totiž nezameniteľná. Je zložená z miliónov rôznych vôní a zápachov a spolu potom tvorí jedinečný koktail. Treba podotknúť, že my a Ukrajinci sme vo vnímaní vôní trošku iní. Slovo „zapach" u nich znamená vôňa. Asi preto vône a „zápachy" v ich a našom ponímaní nie sú jedno a to isté. Ukrajinec prejde popri stánku s vyprážanými pirôžkami a povie, že tam vonia. Slovákovi sa môže zdať, že tam nevonia, lebo cíti prepálený olej a rôzne iné, neznáme vône. Ukrajinec prejde popri stánku s rybami akoby nič, našinec so slabším žalúdkom ho radšej širokým oblúkom obíde. Ukrajinec bez väčších problémov absolvuje návštevu v sociálnom zariadení na trhovisku, Slovák ju tiež musí absolvovať, ale jeho pocity z nej bývajú často neisté a zmiešané. Sú však aj „medzinárodne" obľúbené vône, ako napríklad vôňa na grile pečeného „šašlyku". Často položartom poviem, že keby toto videla naša Obchodná inšpekcia, zatvorí celú Ukrajinu, ale „bazar" je „bazar".