Koalícia bez našej účasti predstavila sociálne opatrenia v boji proti inflačnému rastu cien. Štátnu kasu opatrenia vyjdú v tomto roku 260 miliónov eur, budúci rok sa počíta s výdavkami v hodnote vyše 1,2 miliardy eur. Na tlačovej konferencii však nezaznelo to najdôležitejšie – ani v náznakoch nebol nepredstavený plán ako výdaje zaplatiť. A nejde o „zaplatenie“ ale trvalé platenie, pretože opatrenia sú trvalé a verejné financie sa s nimi budú musieť vysporiadať dlhodobo. Aby som bol presný, spomenuté bolo zvýšenie daní pre zhruba stovku veľkých firiem.
SaS s navýšením daní nesúhlasíme. Zvýšenie daní poškodí ľuďom, ekonomike, zlikviduje aj zvyšky konkurencieschopnosti, ktorú ešte máme. V konečnom dôsledku sa odrazí na ešte väčšom zdražovaní. Aj SaS však jednoznačne potvrdzujeme potrebu pomôcť zraniteľným skupinám obyvateľstva. Zdražovanie je realita. Inflácia dosiahla v apríli dvojciferné číslo – 10,9%. Zdražovanie tu máme a vôbec sa nečudujem, že ho ľudia citlivo vnímajú.
Na spomínanej tlačovej konferencii sa naši koaliční partneri vyjadrovali v zmysle nevôle zo strany SaS voči štátnej pomoci. To nie je pravda. Aktuálna inflácia je mimoriadna, 20 rokov sme nemali takéto čísla. Preto SaS potrebu pomôcť vníma a podporuje, pomoc však musí byť zmysluplná a adresná. Igor Matovič naopak chce pomáhať plošne. Ale plošne len rodinám s deťmi, bez ohľadu na ich sociálnu situáciu. Takže bude pomáhať aj deťom Borisa Kollára, zároveň však paradoxne zoberie najchudobnejším deťom. Pritom zabudne na iné zraniteľné skupiny, ktoré z rôznych dôvodov deti nemajú. Plošná neadresná pomoc je z princípu neúčinná, má negatívne dôsledky na správanie ľudí...a čo je najhoršie – je extrémne drahá.
Zmysel má pomáhať do tej miery, do akej si to štát resp. verejné financie môžu dovoliť. Pretože ak nastane rozvrat vo verejných financiách, tak štát nielenže nedokáže pomôcť v konkrétnych situáciách, ale nebudú fungovať ani veci, na ktorých fungovanie sme zvyknutí.“
Strana SaS dlhodobo hovoríme, že zvyšovanie daní je pre nás červenou čiarou. Zdroje, ktoré štát použije na vyplatenie pomoci nemôžu pochádzať zo zvýšených daní. Zvýšenie daní nie je liek na to, aby sa ľudia mali lepšie. Zvýšenie daní nie je liek na krízu. Zvýšenie daní poškodí ekonomiku a zvýšené dane aj tak na konci dňa zaplatia ľudia.
Plošné opatrenia sú extrémne drahé pre verejné financie, pomáhajú aj tým, ktorí pomoc naozaj nepotrebujú. O to menej však reálne pomôžeme tým, ktorí sú v núdzi. Plošné opatrenia si možno môže dovoliť krajina s rozpočtovým prebytkom. Nie však Slovensko, ktoré v posledných dvoch rokoch fungovalo s deficitmi verejných financií 5,47% HDP (5,063mld€) a 6,15% HDP (6,0mld€) a podobne zlé vyhliadky máme aj pre aktuálny rok.
Dávať návrhy z opozície je jednoduché
Strana Smer-SD navrhuje príspevok 1 500 eur do každej domácnosti, strana Hlas-SD tiež strieľa rôzne sumy. Pre opozíciu sú takéto populistické vyhlásenia jednoduché, nie sú zodpovední za riadenie štátu a nemusia rozmýšľať, kde financie zobrať.
V opozícii môžete hovoriť, čo chcete, nemáte zodpovednosť za nič. Veľký problém však je, že aj v koalícii prebiehajú preteky v populizme. Ľahko sa dá povedať, koľko rozdať. A ja rozumiem, že sa to veľa ľudí počúva. Ale je férové povedať, že tie peniaze nemáme. Bude potrebné ich najprv niekomu zobrať a až potom ich niekto dostane. Je potrebné si uvedomiť, že na oboch stranách sú ľudia. Absolútne chýba debata, kde financie vziať, aby výsledok nebol viac škody ako úžitku. Zvýšenie daní totiž nie je liekom na krízu a už vôbec nie na inflačnú krízu. Spôsobí ďalšie zvýšenie cien, ďalšie kolo inflácie. Alebo aj špirálu...a to by bol ešte oveľa vážnejší problém.
Zvýšenie daní spôsobí iba ďalšie problémy
Rast daňovo-odvodového zaťaženia na Slovensku za posledných 10 rokov patrí medzi najvyššie v rámci zoskupenia vyspelých krajín OECD a najvyššie v EÚ. Zmena daňovo-odvodového zaťaženia ako podiel z HDP medzi rokmi 2010 a 2020 predstavovala skoro 8 percentuálnych bodov. Vysoké zdanenie práce demotivuje zamestnancov a firmy odrádza od prijímania ľudí, čo škodí hospodárskemu rastu.
O zdanení firiem s nadmernými ziskami sa rozpráva ľúbivo, ale je to len klišé. Vo finále akékoľvek zvýšenie nákladov v celom reťazci skončí u posledného spotrebiteľa, čiže občana. Zvýšenie daní tak nakoniec zaplatí občan a zaplatí ešte viac ako doteraz. Aj preto je zvýšenie daní našou červenou čiarou.
Zároveň však treba jasne povedať, že ekonomika i rastúce ceny generujú pri existujúcich sadzbách rozpočtové nadpríjmy. SaS jasne hovoríme, že práve tieto peniaze je možné použiť ako pomoc v inflačných časoch. Vôbec to nie je málo peňazí – aktuálna prognóza hovorí o 700 mil€ rozpočtových nadpríjmov v tomto roku.
Na posun dopredu by stačilo, ak by sa Igor Matovič vzdal svojej utkvelej predstavy nezmyselného rozdávania nad reálne možnosti...následne sú v dispozícii už len zmysluplnejšie riešenia.
