Využil som právo poslanca NRSR a vystúpil som na trnavskom mestskom zastupiteľstve:
Začnem kritikou do vlastných poslaneckých radov - celý národ vníma, aké je jednoduché v NR SR prijať zlé zákony...ale ako ťažko dopadá ich realizácia a dodržiavanie na občanov Slovenska.
Rovnako aj rozhodnutia poslancov mestského zastupiteľstva, majú vždy silný vplyv na život v meste a tiež na jeho rozvoj. O jednom takomto dôležitom rozhodnutí práve rokujete – VZN o určení výšky dotácie na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, dieťa materskej školy a školského zariadenia so sídlom na území mesta Trnava...
Keďže som členom Výboru pre financie a rozpočet NR SR, veľmi citlivo vnímam napätú situáciu štátneho rozpočtu. Poviem to na rovinu, počas rokov vlády Smeru sa prejedli dobré roky a Slovensko vôbec nie je pripravené na zostupnú fázu ekonomiky. Debata nie je či príde – príde, to je jasné. Otázka znie ako silné bude spomalenie. Či príde len k zníženiu tempa hospodárskeho rastu (čo sa už deje) alebo príde aj poklesu, teda k reálnej recesii. Tak či tak, tlak na verejné financie bude silný a problémom sa nevyhneme.
Rozpočty obcí sa v posledných rokoch vyvíjali veľmi pozitívne a aj Trnava sa dokázala veľmi rozvíjať. Asi so mnou bude pán primátor súhlasiť, že v mestskom rozpočte už začína cítiť príchod horších časov. Vnímam do budúcna napätú situáciu s rozpočtami obcí a je potrebné sa na ňu pripraviť.
Tu je dôležitá tá spomínaná zodpovednosť v rozhodovaní – akékoľvek zvýšenie daní, alebo akékoľvek zníženie dotácií sa vo finále premietne na občana. Majme na pamäti, že na občana Trnavy sa prenesú všetky rozhodnutia - NR SR, župné i tie mestské. Aj občania a rodiny máme svoj rozpočet - rovnako napätý ako štátny, župný či mestský. Len s tým rozdielom, že nemôžeme žiť dlhodobo na dlh.
Pre štát i pre samosprávy je a bude kľúčové, aby sa dokázalo ušetriť vnútorne – na zefektívnení procesov, na znížení byrokracie, neefektívnosti a potlačení korupcie.
Vzdelávanie našich detí je kľúčová vec, čo môžeme urobiť pre svoje rodiny, komunitu, mesto i štát. Práve vzdelané deti dokážu zabezpečiť budúcu prosperitu Slovenska. Tu nehrá rolu, aká inštitúcia poskytuje vzdelanie – či štátna, mestská, cirkevná alebo súkromná. Ráta sa len výsledok - či sa nám podarilo vychovať slušnú, empatickú, vzdelanú a múdru generáciu. Systém vzdelávania začína už v škôlkach, aj preto je táto téma taká kľúčová. A áno, aj ja som otec dvoch detí a aj preto teraz stojím pred vami.
Šetrenie na neposunutí celej čiastky vypočítaných podielových daní pre školstvo, čo je pre tento rok suma 2 601€, do siete súkromných a cirkevných škôl by bolo šetrenie na nesprávnom mieste. Zákon síce umožňuje poskytnúť len 88% tejto sumy, ale je to tá najhoršia dostupná možnosť. Prosím prikloňte sa aj Mestskou radou navrhnutému kompromisnému riešeniu – poskytnutie 100% tejto sumy.
Cirkevné, či súkromné škôlky nie sú nejakou nevítanou konkurenciou pre mestské škôlky. Práve naopak – paradoxne sú pre mesto najlacnejšia možnosť ako zabezpečiť pre deti škôlku. Prečo? Už zo samotného VZN vyplýva potreba dofinancovať mestské škôlky. Jednoducho zákonný normatív nepostačuje. O dôvodoch asi teraz nie je čas rozprávať, ale fakt je, že mestské škôlky len z normatívu nedokážu existovať. Mestské škôlky však mesto dofinancuje, ostatné nie. Dieťa v súkromnej či cirkevnej škôlke bude stáť mesto len 2 601€, a v mestskej škôlke až 3 344€. Súkromné a cirkevné škôlky tieto chýbajúce peniaze získavajú zo školného, ktoré platia rodičia a nie mesto. Do týchto škôlok zďaleka nechodia len deti dobre situovaných rodičov, takže školné zaťažuje rodinné rozpočty.
Títo rodičia platia dane rovnako ako rodičia detí v mestských škôlkach. Je absolútne nelogické, aby mali dvojnásobnú nevýhodu. Aj z tohto pohľadu je riešenie 100% hodnoty normatívu, férovým riešením.
Aj v školstve platí to, čo v ekonomike, že konkurencia pomáha rozvoju a zvyšuje úroveň. Súkromné či cirkevné škôlky súťažia a snažia prinášať deťom čo najkvalitnejšie výchovné prostredie a doplnkové služby. Toto úplne automaticky motivuje aj mestské škôlky a spôsobuje postupné zvyšovanie ich služieb a kvality. Je v najlepšom záujme mesta, aby v ňom pôsobilo aj portfólio súkromných a cirkevných škôl. Deti ktoré z nich vyjdú, budú rovnakí občania Trnavy, rovnako budú ďalej študovať a neskôr pracovať pre naše mesto a náš región.
Záverom sa ešte chcem vrátiť k procesu návrhu a celej dlhej a ťažkej diskusii okolo tohto VZN. Sumy v ňom pôvodne navrhnuté pre tento rok sú výrazne nižšie ako vlaňajšia realita. To znamená výrazné zníženie disponibilných financií v absolútnom vyjadrení – čo by bolo pre súkromné škôlky v podstate likvidačné, v čase keď všetky náklady (personálne, prevádzkové, energie...) stúpajú. Prosím porovnajte z rozpočtom mesta, ako je napätý – a to sa len znížil nárast príjmov. Nestalo sa, že by príjmy klesli v absolútnych číslach. V tejto súvislosti použijem ďalšiu paralelu – ako ťažko sa mestu vytvárajú výhľadové plány, keď nie je jasné aké financie prídu do rozpočtu. Pre súkromné a cirkevné škôlky je to podobné – každoročná neistota a boj o výšku dotácii vyčerpáva a nedáva možnosť nastavenia rozvojových plánov.
Preto dáva zmysel dlhodobejšia koncepcia – potvrdenie, že dotácia by bola aj v ďalších rokoch na úrovni 100% celej čiastky napočítaných podielových daní pre vzdelávanie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
Prosím Vás o schválenie dotácie v sume 100%. Kvalitné vzdelanie je to najviac, čo môžeme poskytnúť našim deťom, nášmu mestu a našej krajine.
Toľko moje vystúpenie.
Záverom patrí veľké poďakovanie pánovi primátorovi a celému poslaneckému zboru, ktorí diskutovali, počúvali argumenty, akceptovali pripomienky a schválili poskytnutie 100% normatívu. Takto zabránili štátom povolenej diskriminácii. Som hrdý, že Trnava hrá fér a môže byť i v tejto oblasti vzorom na Slovensku.
PS: Dane sa mestu nevydarili, ale za dnešok veľký palec hore!
