Súčasťou mojho vzdelania sú prírodné vedy, študoval som biológiu. Viem, ako fungujú procesy v našom tele. Dokážem si logicky vysvetliť javy a stavy, ktorými naše telo prechádza. Možno o niečo viac ako ostatní dokážem vnímať vonkajšie faktory a ich vplyv na naše telo. Moja manželka sa venuje zdravej strave a pri nej sa moje obzory v téme zdravého životného štýlu ešte viac rozšírili. Sám som mal zdravotné problémy, ktoré sa úpravou stravy jednoducho vytratili. Pre našu rodinu je strava veľmi dôležitá súčasť života. Všetko je to umocnené aj mojou bio-záhradkárskou vášňou. V záhrade dopestujem zdravú zeleninu a ovocie a manželka v našej kuchyni vždy vie čo s nimi. V zime krčím nosom v supermarkete a zdráham sa vkladať do košíka dokonale rovné mrkvy. Zemiaky, ktorým nikdy nevyrastú klíčky, či citróny, ktoré vydržia pol zimy...Tlačím očami kalendár, neviem sa dočkať jari a prvých vlastných zelených "lastovičiek" jari zo záhrady.
Doma sa snažíme všetko si prispôsobiť našim možnostiam zo záhrady. Keď synčekovi rástli prvé zúbky, hrýzol kaleráb a mrkvu. Hranolky robíme zo zeleru, mrkva je u nás namiesto čipsov, sušíme si ovocie namiesto sladkostí a mäso jeme veľmi striedmo. Jednoducho zvykli sme na to, čo je pre nás prirodzené a pre naše telo prijateľnejšie. Znovu sme objavili skutočné chute potravín, lebo do nich nepridávame nič okrem štipky morskej soli a byliniek.
No a keď mal náš syn nastúpiť do škôlky, s manželkou sme sa dlho nevedeli rozhodnúť, pretože sme neboli stotožení s jedálnymi lístkami v škôlkach. Prešli sme ich v našom okolí celkom 5. V každej sme sa stretli s istou dávkou arogancie (či možno len rezignácie) a s nevôľou zmeniť, alebo čo i len sa začať rozprávať o malých zmenách v jedálničkoch našich detí. “Máme normy! To je od hlavného hygienika! Toto máme z ministerstva!” Argumenty, ktoré odradia každého rodiča od ďalších otázok. Aj keď my vieme, že rodičov ktorým vadí princíp stravovania našich detí, je naozaj veľa.
Áno, cena stravného v škôlke sa pohybuje okolo 1,50 eur na jeden deň. Tu vyvstáva otázka, či skutočne my všetci rodičia chceme, aby naše dieťa zjedlo len jedno a pol eura od siedmej ráno do štvrtej poobede. Veď o peniaze ušetrené na strave, nás veľmi rýchlo pripraví lekáreň.
Mnohí zahraniční, a už aj slovenskí lekári a výskumníci tvrdia, že strava výrazne pôsobí na naše zdravie, najmä na náš imunitný systém. Strava je jednoducho jednou z najdôležitejších esencií zdravia - tak prečo práve v prvých najdôležitejších rokoch života s ňou nakladáme podľa prastarých noriem, ktoré sú v dnešnom svete naozaj už dávno prežité.
Z jedálnych lístkov škôlok z nášho regiónu som vypichol niekoľko druhov pokrmov, ktoré mi prídu jednoducho neprijateľné. Verím, že príde čas, keď sa naše deti v škôlkach vyhnú takýmto nezdravým potravinám:
Vanilkové, karamelové a kakaové polotučné mlieko
Čierny čaj so sirupom
Ovocný čaj
Ovocné sirupy
Nátierka z bravčového mäsa
Zemiakové šúľance – hlboko zmrazené
Pizza
Nátierka oškvarková
Nátierka z plesňového syra
Nátierka hydinová
Zahustená polievka s párkom
Hydinová pečeň alebo sekaná pečeň
Toto sú v zásade najväčšie "míny", ktoré uvádzam ako príklad. Ale to nie je všetko. Častokrát i ďalšie, na prvý pohľad zdravé jedlá sú, vinou lacných nekvalitných surovín, nezdravé. Kto z nás dospelých by dal niečo takéto svojmu dieťaťu? Možno tú pizzu ešte áno. Ale to, čo som videl na pizzi v štátnej škôlke teda vôbec nevyzeralo tak, ako keď si ju spravíte doma, alebo keď zájdete do obľúbenej pizzérie.
Ochutené mlieko – čo je dobré na tom, že najprv dáme deťom priemyselne odtučnené mlieko a k tomu pre zmenu tukové pečivo. Ak ho ochutíme umelými dochucovadlami (lebo asi nebude dochutené vanilkou z madagaskaru a medom). Aký význam má dávať toto našim deťom okrem toho, že naplníme kalorickú tabuľku? V kakaovom mlieku je prírodné kakao? Alebo granko? Alebo len kakaová príchuť? Čo je vlastne kakaové polotučné mlieko v materskej škôlke?
Čierny čaj so sirupom – prečo dávame deťom čierny čaj? Áno, je prospešný tráveniu, prípadne keď človek potrebuje energiu, to však musí byť čaj vo vysokej kvalite. Ak sa chceme zmestiť do 1,50 eur na deň, nebudem sa pýtať aký konkrétne čierny čaj to bude. Čierny čaj by som nikdy svojmu trojročnému synovi neuvaril, pokiaľ by naozaj nemal hnačku. Aj to by som mu dal len pár lyžičiek.
Ovocný čaj – či existuje skutočný ovocný čaj, je polemika sama o sebe. Ale bol som svedkom toho, ako pani kuchárky v škôlke zalievali granulované rozpustné čaje s ovocnou príchuťou. Kam zmizli bylinkové čaje, ktoré sú pre našu lokalitu prirodzené? Existujú detské bylinné zmesi, ktoré sú vhodné na denné pitie. A nie sú ani veľmi finančne náročné.
Ovocné sirupy – urobiť skutočný ovocný sirup doma a dať ho dieťaťu je dobrá voľba. Ale skutočne nemám pocit, že máme denne dávať deťom kupované “ovocné” sirupy. Nebolo by jednoduchšie dať na stôl čistú vodu a nakrájať na tanier jablko?
Nátierka z bravčového mäsa alebo hydinová nátierka – tu je asi zbytočné argumentovať, ale pýtam sa rodičov, robíme ich deťom doma? Neurobíme im radšej zeleninovú nátierku? Hráškovú, mrkvovú, cícerovú, cesnakovú, vajíčkovú, cviklovú, alebo šošovicovú? Veď to nie je až taký problém, alebo áno? Nátierka z plesňového syra je na diskusiu, ale prečo by som ju robil 3 ročnému synovi raz do týždňa?
Zahustená polievka s párkom – človek by si naozaj myslel, že v roku 2017 sa polievky nezahusťujú múkou, ale opak je pravdou. Tiež som si myslel, že párky a údeniny všeobecne miznú z našich stolov a už vôbec by ich nemali jesť deti, už len kvôli vysokému obsahu soli, či rôznych iných chemických látok, malému obsahu mäsa neznámeho pôvodu a konzistencie. Napríklad "čarovné" slovo mäsový separát je na samostatný článok. Párky sú silná téma, ja viem… ale v škôlke? Veď škôlka by mala byť vzorom!
Sekaná pečeň – toto netreba komentovať.
Škôlka je pre dieťa druhý domov. Keď matka po materskej nastúpi do práce, platí dane. Z daní sú financované aj škôlky. Matka musí mať pocit, že kým pracuje a hýbe našou ekonomikou, bude dobre postarané o jej deti – o to jediné, na čom jej záleží. Matka vie nakrájať mrkvu a jabĺčko, dá dieťaťu čistú vodu na pitie, obmedzuje chlieb z bielej múky, nekupuje pravidelne šúľance v polotovare. Tak prečo to naše škôlky nevedia? Nie je to vždy o tom, že nemôžu. Často je to o tom, že možno jednoducho nechcú. Nikomu sa nechce vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Rodičom sa nechce bojovať so systémom, učiteľkám s riaditeľkou, vedúcim jedálne s predpísanými normami. Úradníkom meniť normy. Na konci tohto celého je trojročné dieťa, ktoré dostane tenký chlebík s hypermarketovou rajčinkou, ktorá má hrúbku asi 3 mm. A na rodičovskom združení si hovoríme, že deti majú zeleninu.
Tento blog je na zamyslenie. Riešenie sa objaví, keď sa o tomto probléme začne hovoriť. Skúsme nájsť model, ako naučiť naše vedúce jedální, aby nahradili podobné “gastronomické skvosty” jedlom doby, ktorá ide dobrým smerom – ku zdravému životnému štýlu! Vymeňme jódovanú soľ za morskú, bielu múku za celozrnnú, ryžu skúsme zmiešať s pohánkou, menej slaďme a nahraďme cukor medom. Obyčajnú šošovicu zmiešajme s červenou, atď. Zapojme z času na čas do výroby jedla i deti - okamžite získajú na jedlo iný pohľad a zmení sa i vzťah medzi "tetami" kuchárkami a deťmi.
Ja veľmi neviem variť, ale vidím koľko farieb a koľko prirodzených vôní má jedlo, ktoré varí moja žena. A nemíňa naňho tisíce. Hovorme o aktuálnom stave, pýtajme sa, ochutnajme, snažme sa riešiť. Kde nie sú otázky, nie je pokrok.
Už sú škôlky, v ktorých to takto funguje. Škôlky, ktoré sú otvorené iným možnostiam a vychádzajúce v ústrety. Bohužiaľ zatiaľ je takýchto “poslov jari” málo, a sú skôr v mestách, ako na dedinách. Je to o ľuďoch, všetko je o kvalite a motivácii ľudí. Treba sa inšpirovať, motivovať ku zmenám a najlepšie je vždy začať od seba.
My sme nakoniec skončili v súkromnej škôlke, ktorá poskytuje veľa benefitov, i keď normy na stravu sú úplne rovnaké ako štátna škôlka. Deti pijú čistú vodu, sú ochránené od sladkých mliečnych výrobkov, majú nakrájané ovocie a zeleninu počas celého dňa. Kvalitu a chuť nátierok môžeme každý deň vyskúšať i my rodičia. Narodeniny sa neoslavujú kopou lízatiek, ale zdravou tortou vyrobenou v kuchyni. Deti sú veľa vonku na dvore či v prírode. Jednoducho v tejto škôlke sú deti na prvom mieste, presne tak ako doma. To čo robia nie je pritom o veľkých peniazoch, ale o chcení. Prial by som si, aby toto bolo normálne a dostupné pre každé jedno dieťa.
