Jeden z našich základných dôvodov na odchod z koalície je chaotické vládnutie a autoritárstvo Igora Matoviča. Počas vyše dvoch rokov sa jeho nočné nápady nasledujúce ráno stávali štátnymi úlohami a jadrovými zbraňami. Igor Matovič dva roky nápady delil len na dve kategórie – vlastné a zlé.
Všetci ostatní boli buď v role nekritických vykonávačov jeho myšlienok, alebo boli priamo označení za nepriateľov. Uzurpoval si všetku rozhodovaciu moc a ostatní členovia aj jeho vlastného hnutia hrajú rolu obyčajných štatistov. Toto pokračuje aj počas premiérovania Eda Hegera a plnej nahote sa ukázalo počas všetkých rokovaní o vládnej kríze.
Je jedno, kto sa za Oľano zúčastnil rokovania, je jedno čo navrhol premiér – všetci čakajú na rozhodnutie Igora Matoviča. Na poslednej tlačovke sa úplne jasne ukázalo, že premiér nevie a nemôže nič iné, než čakať do posledného dňa na rozhodnutie Igora Matoviča. Minister Matovič takto, a pravdepodobne úplne cielene, urobil zo svojho premiéra nesvojprávnu bábku.
Aj tlačovky Sme rodina a Za ľudí ukázali to isté – čaká sa na rozhodnutie Igora Matoviča. Richard Sulík celú situáciu trefne nazval festivalom strateného času. Tento stratený čas bol počas posledných 3 týždňov vypĺňaný len jedovatými statusmi ministra financií. V posledný deň podávania zákonov na septembrovú schôdzu bol poslaný ďalší odkaz - zákony zvyšujúce dane. V kombinácii s návrhmi obmedzujúcimi slobodu (napr. zákaz nedeľného predaja), takto minister financií vytvára toxický kokteil pre ekonomiku, občanov i celú spoločnosť.
Ešte nikdy v histórii Slovenska nestála situácia takto na jednom človeku, ktorý nie je v pozícii premiéra. V krajine kde premiér je premiér by sa takáto vládna kríza vyriešila do týždňa. Premiér by odvolal problémového ministra, ktorý je zdrojom väčšiny problémov v koalícii, ktorý je s prehľadom najneobľúbenejší a najmenej dôveryhodný politik a ktorý ani svoju prácu ministra financií nevykonáva dobre. Samostatne rozhodujúci premiér by zároveň akceptoval ponuku Richarda Sulíka na rovnaký odchod do parlamentu. Takto by premiér vytvoril podmienky na určitý reštart vlády...a behom chvíle by ukončil vládnu krízu.
Ale premiér to neurobil, pretože nie je skutočný svojprávny premiér. Jednoducho to nemôže urobiť. Namiesto toho dnes príde o 4 kvalitných a výkonných členov svojho kabinetu. Nedokážem pochopiť s akou ľahkosťou sa premiér vzdáva ministra zahraničných vecí, v čase keď je v susednom štáte vojna. Nechápem ako ľahko sa premiér vzdáva ministra hospodárstva, keď zúri energetická kríza. Je smutné, ako ľahko sa vzdáva ministerky spravodlivosti, keď hlavnou deklarovanou úlohou vlády je boj o právny štát. Rovnako školstvo čelí zásadným výzvam a premiér príde aj o ministra školstva.
Igor Matovič síce Edovi Hegerovi pred vyše rokom odovzdal kreslo premiéra, ale nedal mu rozhodovaciu silu a právomoc. Teraz si z dovolenky zo Španielska zasa raz vychutnáva túto slabosť vlastného kolegu. A sám seba označil za palmu rastúcu a umierajúcu v nehostinných podmienkach. Toto jeden vyspelý politik nemôže robiť. Igor Matovič je prilepený na stoličke. Ešte silnejšie, než boli tí, ktorých počas opozičného pôsobenia pranieroval.
Nájde Igor Matovič v sebe pozitívnu vnútornú silu, zoberie so sebou Richarda Sulíka a dá takto vláde silu na reštart? Alebo namiesto presadenia palmy na vhodné miesto, rozbúra celé hradby a urobí zraniteľnou celú stavbu? Palma bude síce ďalej živoriť v ruinách, ale len do času, kým ju dobyvatelia zo strany Smer zadupú pri útoku do zeme.
Budúcnosť závisí od jedného človeka. Dnes má šancu, aby si ho história zapamätala pozitívne.
