1. Príjmy štátneho rozpočtu 26,7 miliardy eur, výdavky 35,0 miliárd eur, DEFICIT 8,3 miliardy eur. Čísla, z ktorých mrazí. Bol zverejnený štyri dni pred jeho schvaľovaním na vláde, odborná verejnosť prakticky nemala žiadnu relevantnú šancu sa vyjadriť a vstúpiť tak do procesu tvorby a posudzovania rozpočtu. Všetky tri základné parametre rozpočtu sú historicky vysoké. Z deficitu sa točí hlava. Ešte v roku 2018 (čo nie je tak dávno) by plánovaný budúcoročný deficit pokryl viac ako polovicu všetkých rozpočtovaných výdavkov (16 miliárd!). Alebo inak - budúcoročné výdavky sú dvojnásobné v porovnaní s rokom 2019 (18 miliárd)! Koľko slovenských rodín si mohlo dovoliť za posledné 4 roky zdvojnásobiť svoje výdavky? I napriek zložitej situácii, inflácii, energetickej kríze či vojne na Ukrajine, si to nevie a nemôže dovoliť ani štát. A preto sa ide extrémne zadlžiť.
2. Rozpočet je málo transparentný, úplne rezignoval na akúkoľvek konsolidáciu, na výdavkové limity, fiškálne ciele na roky 2024 a 2025 sú len formálne a len dokazujú, že v rozpočte bol použitý iba situačný prístup. Žiadna vízia, žiadny aspoň strednodobý plán pre Slovensko. Rozpočet je obrazom svojho tvorcu, ktorého vnímanie je ohraničené dátumom najbližších volieb, ktoré budú najneskôr vo februári 2024. Bohužiaľ je to typický predvolebný, populistický rozpočet. Je to rozpočet jedného muža, ktorý sa snaží svoju neúspešnú politickú misiu zvrátiť extrémnymi výdavkami - chce si kúpiť voličov pred voľbami. Snahou je mať pripravené obrovské prostriedky na rozdávanie, pričom vo veľa prípadoch rozpočet nijako nedefinuje formu - len sa vytvárajú obrovské nedefinované rezervy. Obávam sa podobného vývoja ako v Maďarsku. Maďarský premiér Viktor Orbán si dokázal pred voľbami úspešne kúpiť voličov, kvôli nezodpovednej fiškálnej politike však Maďarsko aktuálne čelí zásadným ekonomickým a finančným problémom (deficit 6,1%, slabnúci forint, základná úroková sadzba 13%...) Extrémne zadlžovanie štátu v konečnom dôsledku nikdy nepomáha ľuďom, vedie k rozpadu verejných financií a stagnácii ekonomiky. Na občanov sa nehľadí.
3. Jedno z hlavných rizík vidím práve v reakcii finančných trhov na rezignáciu slovenského rozpočtu na akúkoľvek konsolidáciu. Posledná emisia slovenských dlhopisov bola pri úrokovej sadzbe 4%, čo je viac ako sa aktuálne financuje napr. Španielsko. Výrazne rastie dlhová služba, ktorá ukrojí dvojnásobne viac financií ako v roku 2021 - vyše 1,3 miliardy eur. Obávam sa aj reakcie ratingových agentúr, domácich i zahraničných investorov, keďže ekonomika je aj o očakávaniach. V nasledujúcich troch rokoch si bude musieť vláda požičať zhruba 34 miliárd (18 miliárd nový dlh, 16 miliárd refinancovanie), čo pri úrokovej miere 5% bude znamenať + cca 1,3% HDP do úrokových nákladov.
4. Už prvý gombík rozpočtu bol zapnutý zle. V inflačných časoch chce štát od ľudí a firiem vybrať extrémne veľa peňazí (daňové a nedaňové príjmy spolu cca 19 miliárd eur, príjmy z EÚ 7,7 miliardy), ale ešte ďaleko viac chce minúť (výdavky rozpočtu 35 miliárd) čo vytvorí deficit vyše 8,3 miliardy. Toto nastavenie bude vytvárať silné inflačné tlaky. Čo spôsobí, že bežní občania súboj s infláciou aj tak prehrajú. A vláda to v rozpočte aj priznáva. Napriek bombastickým rečiam o navýšeniach prostriedkov a platov v jednotlivých kapitolách, rozpočet hovorí, že v roku 2023 klesnú reálne mzdy o takmer 3%. Toto je systém prilievania oleja do ohňa, pričom vláda dúfa, že tým oheň uhasí. Výsledok je zrejmý, oheň sa len viac rozhorí. Inflácia sa v žiadnom prípade nerieši zvyšovaním dlhu a teda ďalším vydávaním nekrytých peňazí. Naopak, inflácia vyžaduje šetrenie vo verejných výdavkoch. Žiaľ, to táto vláda nechce a nevie. Politika, ktorú vláda v rozpočte zvolila, bude spoľahlivo viesť k ďalšiemu rastu cien. Presne toto bol jeden z dôvodov, pre ktoré SaS už nemohla byť súčasťou vlády.
V strane Sloboda a Solidarita sme preto navrhovali iný prístup – ísť cestou pomoci občanom formou znižovania daní (nižšia DPH na PHM, na plyn, gastro...) , resp. iných platieb (zrušenie koncesionárskych poplatkov) tak, aby občanom zostalo viac disponibilných zdrojov. Tento spôsob by do istej miery tlmil infláciu (ak by so znížením daní bolo spojené aj zníženie výdavkov štátu), poupratoval v rôznych nezmyselných platbách a ubral by aj z byrokracie. Následne pomoc formou rôznych kompenzačných balíčkov môže byť nižšia. Dôležité je čo najpresnejšie cielenie pre zraniteľné či ohrozené skupiny, s využitím hlavne existujúcich sociálnych schém.
5. Rozpočtu chýba akákoľvek snaha o šetrenie. Sektor verejnej správy bude v roku 2023 zamestnávať 439 387 osôb – o 10 377 viac ako v roku 2022. Toto je absolútne nezdravý vývoj a približne 300 miliónov nových personálnych nákladov. Chápal by som obavu znižovať počet verejných zamestnancov v predvolebnom roku. Ale zvyšovať počet, keď vláda hovorí o polykríze a kritickej situácii? Toto je jednoducho neudržateľné.
6. Rozpočtu chýba jasný plán, ako chce vláda použiť historicky veľkú, 3,4 miliardovú rozpočtovú rezervu na kompenzačné opatrenia. Po úvodnej kritike vláda túto rezervu rozbila. Ako rezerva na kompenzačné patrenia na rast cien energií zostalo 940mil. 2,45mld odobrala z Všeobecnej pokladničnej správy a rozdelila do 3 rezortov:1,40 miliardy pre ministerstvo hospodárstva, 900 miliónov pre ministerstvo práce a 152 miliónov pre ministerstvo dopravy. Na tom, že neexistuje jasný plán, ako využiť tieto obrovské zdroje, sa však nič nezmenilo. Takouto 2,5 miliardovou zmenou v horizonte pár dní sa len posilnili pochybnosti, že vláda vôbec nemá predstavu efektívneho využitia.
7. Vo Všeobecnej pokladničnej správe však stále zostala bezprecedentná a historicky vysoká suma 3 miliardy eur, definovaná ako rôzne rezervy. Ak rozpočet týmto ukazuje nejakú prípravu, tak je to príprava na ďalšie predvolebné a historicky vysoké „atómovky“ Igora Matoviča. Na jeho nočné nápady, ktoré sa ráno stávajú štátnymi úlohami a s efektívnym využitím verejných zdrojov majú pramálo spoločného. Rezervy majú slúžiť na riešenie mimoriadnych situácií. Vládou vytvorené bezprecedentne veľké rezervy vytvárajú priestor aj na výdavky, ktoré môžu deficit zvyšovať trvalo. Ubezpečenia vlády nemajú žiadnu váhu. Aj v tomto roku sa minula väčšia časť polmiliardovej rezervy, hoci minister financií Igor Matovič deklaroval, že sa tak stane až vtedy, keď prejdú tri ústavné zákony...neprešiel ani jeden.
8. Ešte jedna z rezerv stojí za špeciálne spomenutie - rezerva na riešenie vplyvov legislatívnych zmien. A je tiež extrémne vysoká – 890 miliónov. Zasa to nie je nič iné, než takmer miliarda na jadrové bomby Igora Matoviča. Je absurdné vôbec uvažovať, že sa počas roka novými zákonmi vyrobia ďalšie výdavky v takejto obrovskej hodnote. Vlani bolo v tejto rezerve rozpočtovaných len 130 miliónov!
9. Je nešťastný nápad miešať spolu v jednom dokumente riadny rozpočet aj rozpočtové provizórium. Ak nebude prijatý rozpočet, nedá sa ním riadiť - automaticky nastáva provizórium. Ak rozpočet bude prijatý, state v rozpočte o provizóriu sú zbytočné. Toto robí rozpočet neprehľadným a netransparentným. Modelovým príkladom je 340 miliónov eur pre zdravotníkov, mimo ich kapitoly – s vysvetlením, že hrozí provizórium. Použijem slová Rady pre rozpočtovú zodpovednosť: „Vo svojej podstate ide o absurdný prístup, pretože sa v rozpočte spojili dve navzájom vylučujúce sa situácie, keďže schválením rozpočtu na rok 2023 nemôže dôjsť k provizóriu“.
10. Návrh rozpočtu predpokladá v roku 2023 deficit verejnej správy na úrovni 7,9 miliardy eur, čo zodpovedá takmer 6,5 % hrubého domáceho produktu. Štrukturálny deficit (deficit očistený o dočasné vplyvy, niektoré položky a vplyv ekonomického cyklu), má byť mierne horší ako v tomto roku (2,9% 2022, 3,1% 2023). Toto však nesedí. Vláda totiž predpokladá, že deficit v tomto roku bude až takmer 5 percent HDP. Som presvedčený, že tohtoročný deficit bude nižší. Pesimistickým tohtoročným odhadom vláda automaticky vytvára priaznivejší obraz o vývoji rozpočtu pre rok 2023. Opatrenia v roku 2023 ako balíček pre rodiny, rodičovský bonus, ale aj rast platov nad rámec rastu miezd v súkromnej sfére – najmä v zdravotníctve – zhoršujú štrukturálny deficit. Medziročný príspevok týchto opatrení je 1 %. Štrukturálny deficit sa zhorší viac, ako predpokladá MF.
11. Vláda sa v rozpočte vôbec nevenuje aktuálne platnému Zákonu o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý od mája 2023 zapína sankcie pri prekročení najvyššieho pásma hrubého dlhu – 3% viazanie určitých výdavkov, žiadosť o vyslovenie dôvery vláde v NRSR a príprava vyrovnaného rozpočtu 2024. Zákon o rozpočtovej zodpovednosti potrebuje modernizáciu, potrebné je sfunkčnenie výdavkových limitov, zaradenie daňovej brzdy, nie však jeho zjemňovanie.
Ako to vidím ja?
Rezerva 900 miliónov na nepredvídané zmeny legislatívy by sa dala škrtnúť. Ak je skutočne krízová situácia, tak by nemali vznikať nové zákony produkujúce ďalšiu záťaž.
Obranné výdavky musia byť nižšie. Pokiaľ nemáme na kúrenie a svietenie, nemôže mať obrana historicky najvyšší rozpočet. Rusku sa vo vojne zatiaľ nedarí a pre Slovensko nie je takou hrozbou, aby musel byť rozpočet obrany historicky najvyšší.
Rezerva na covid už nie je potrebná. Treba jasne ukončiť covid krízu (vrátane stále platnej mimoriadnej situácie), nie rozprávať o polykríze. Ak sa človek rozhodne sa vakcinovať, mal by si vakcínu platiť, tak ako je to aj pri chrípke.
Štát musí zefektívňovať svoju prevádzku. Všetci cítime, že v kanceláriách sedí výrazne viac byrokratov, než je nevyhnutne potrebné. Produktívnej časti ekonomiky zároveň chýbajú ľudia.
3,5 miliardy na energetickú pomoc je extrémne veľa. Na dostavbu 4. bloku Mochoviec je potrebných 400 miliónov eur - treba ho urýchlene dostavať - a namiesto kompenzácií za drahú elektrinu by sa mohlo dodávať viac a lacnejšej elektriny. Je absurdné "prejesť" 3 a pol miliardy na energetickú podporu - radšej sa mali investovať na nové energetické zdroje, na systémy úspor, na podporu ťažby plynu (napr. Trnava) či zariadenia na zhodnocovanie odpadu na kombinovanú výrobu el. energie a tepla (moderné spaľovne).
Aj na rôzne pochybné a nezmysluplné projekty v oblasti životného prostredia by malo ísť z dôvodu krízy menej financií. V kríze budeme prírodu šetriť úsporami a efektívnejším využívaním energií.
Z o 4 miliardy nižšieho deficitu by sa ušetrilo cca 160 miliónov ročne len na úrokoch.
Daňový bonus na dieťa by mal mať takú výšku, aby si to štát vedel dovoliť. Je neakceptovateľné, aby si štát musel požičať 8,3 miliardy za rok a zároveň poskytoval bohatým rodičom vysoký daňový bonus.
Je toho veľa, kde by sa dalo ušetriť. A nebolo by to proti ľuďom, práve naopak. Vysoké dlhy ešte nikdy nikomu nepomohli - ani krajine ani ľuďom - hrozí rozpad verejných financií, stagnácia ekonomiky...a najviac budú trpieť práve tí najnúdznejší.
Takýto rozpočet strana SaS nevie podporiť.
