Tak tak nejako vyzerá Nórsko, presnejšie dedina Skiftun, v ktorej som minulé leto strávila neuveriteľných desať dní. Ak by ste to náhodou chceli nájsť na mape, márna snaha...Taký podrobný atlas doma asi nemáte:)
Každé ráno sme vyrážali na more a z malého červeného člnku pozorovali ľudí a ich domy na samom kraji útesov, ako sa prebúdzali do ďalšieho pokojne plynúceho dňa. Vo výbave každej rodiny nesmel chýbať čln, ktorý majstrovsky ovládali miestne deti. Ich blonďaté hlávky bolo vidieť medzi skalami; tie isté hlávky sa kúpali v mori, kým my sme na člne zababušení lovili ryby. Keď už sme pri tých deťoch...1.stupeň v miestnej škole navštevuje približne 9 žiakov a venuje sa im asi 5 učiteľov. Na vyučovanie 2.stupňa deti dochádzajú trajektom do asi 5km cez more vzdialeného mestečka Hjelmland.
Fabrika na lososy stojaca na vode, trajekt miesto MHD a prvý väčší obchod na náprotivnom ostrove, líščia farma, cesty úzke niekedy aj pre jedno auto, všadeprítomný pokoj a nádherné domy akoby vystrihnuté z príbehov o Anne - to všetko mi ponúkol tento kúsok Zeme. To však stačilo na to, aby som znova na chvíľu uverila, že rozprávky existujú a niekde ďaleko od našej každodennej reality čakajú, ako ich my znova objavíme.
(A to už nehovorím o tom, ako som objavila čaro rybolovu...nádherne tichý a duši lahodiaci šport)
