Koniec zlý, všetko....

Ja sa však nechcem sťažovať (zatiaľ ani nemám, našťastie, načo – klop,klop na moju drevenú hlavu). Nechcem nadávať na systém, keďže si myslím, že pri tom kvante informácií nemáme inú možnosť, ako sedieť doma nad knihami štyri mesiace. Nechcem ani lamentovať nad tým, že u nás sa štátnice skladajú z ústnej aj písomnej časti a obe sú VEĽMI prísne hodnotené. Ak by som v tomto chcela dosiahnuť zmenu, obrátila by som sa inam. Mňa len dosť zaráža, ako sa k tomu postavili ľudia, ktorí to celé prežívajú...Je to obdobie ťažké pre nás všetkých. Každý znáša napätie a stres iným spôsobom, každý sa s neúspechom vyrovnáva ináč. A nie každému sa podarí vyfasovať oba kýble tak potrebného šťastia naraz. Sme iní a vieme to o sebe. Prežili sme spolu štyri roky, tiahne nám na piaty, máme za sebou niekoľko desiatok skúšok, mnohí pár nepríjemných neúspechov, ale aj tie príjemnejšie skúsenosti. Doteraz som mala pocit, že všetci vnímame študentský život a všetko, čo so sebou prináša, približne rovnako. Asi som sa mýlila. Tým štyrom štátnym skúškam sa nakoniec podarilo rozdeliť nás. Na srdcia ľudí zaklopala tá stará známa hnusná vlastnosť – závisť... Z každej strany počúvam, kto sa ako učil, kto si ako zaslúžil spraviť to, kto mal vyletieť... Porovnávame, posudzujeme, odsudzujeme a súdime. Kto sme a kto nám to vôbec dovolil??? To si závidíme už aj šťastie?? Keby som mala tú možnosť, rada sa oň podelím... A čo si budeme závidieť po škole? Deti, rodinu, záhradku???Asi som hlúpa a naivná, ale ja som si myslela, že toto ťažké obdobie (ktoré si v konečnom dôsledku prežilo mnoho z nás) nás spojí, utuží naše vzťahy. Že si budeme vzájomne nápomocní, budeme si držať palce, veriť, spolu plakať a oslavovať. Ale akoby opak bol pravdou. A mne to bráni tešiť sa z úspechov, ktoré už máme za sebou... A vraj je to normálne. Nie, v mojom chápaní priateľstva závisť a ohováranie nemá miesto.Možno sa týmto na mňa zvalí vlna kritiky, ja s tým trochu počítam. Ale ako sa hovorí – trafená hus gága... A všetkým, ktorí pri mne stáli a držali ma na nohách, keď som už padala či radovali sa so mnou z mojich úspechov patrí jedno veľké ĎAKUJEM. Oni vedia, ktorí to sú.