"Dobrý deň, Vitáriušová pri telefóne. Volám z personálnej agentúry XY, Váš profil som si našla na internete v databáze životopisov. Neruším Vás? Rada by som sa informovala,či je stále aktuálny Váš záujem o pracovné ponuky..."
"Áno, je. Ale poviem Vám pravdu - tieto agentúry si len vyberajú a špekulujú. Vy ma aj tak nevyberiete...Takže ja neprídem..."
"S týmto asi nebudem súhlasiť, keďže my si nevyberáme, ale vyberá si klient. A ak sa so mnou stretnete a napriek tomu si Vás klient nevyberie, ja si Vás uložím do databázy a ak sa vyskytne ponuka, ktorá by Vás mohla zaujať, zavolám Vám, ponuku Vám predstavím a je na Vás, ako sa rozhodnete. V tom prípade sa už nemusíme ani stretnúť...Takže Vaše možnosti sa naším stretnutím rozširujú..."
(už si v duchu pripadám, ako by som ju do niečoho nútila a núkala jej nejaký strašne nevýhodný produkt...)
"A kde teda sídlite??" (Tetu som očividne nalomila...)
"Ulica YZ.."
"Tú poznám, tam som už bola, veď Vám hovorím...YZ 6??"
"Nie, YZ 4, budova táatá."
"Ok, tam som ešte nebola...ale aj tak - prácu chcem, stále je to aktuálne, pracovať budem, aj nastúpim, ale neprídem...Vy ma aj tak nevyberiete...Dovidenia."
(Tu som už trochu postrádala logiku, ale teta - ak sa predsa rozhodnete na to miesto nastúpiť, dajte mi aspoň vedieť, ako sa Vám darí :) Každopádne ďakujem za telefonát, ktorý mi výrazne dvihol náladu).
(Pre porovnanie - pokiaľ je v BA pozvaných na výberové konanie formou assessment centra 8 ľudí, dostavia sa 3, z trinástich pozvaných na východnom Slovensku ich príde 10....Nie je ten trh v BA trochu rozmaznaný??)
